Liberáli šíria bludy – usvedčuje ich sám Adam Smith

Adam Smith je snáď najväčšou autoritou liberálnych ekonómov. Jeho dielo je natoľko známe, že ním začína takmer každý úvodný kurz štúdia ekonómie. Zmienkou o ňom dokonca začínali úvodné prednášky marxistickej politickej ekonómie.

Dnes sa o jeho meno dokonca opiera predseda parlamentnej strany SaS a ašpirant na premiérske kreslo po nasledujúcich voľbách – Richard Sulík, ktorý na svoju stránku umiestnil citát z medzinárodného slovníka ekonomických pojmov s heslom Neviditeľná ruka – Invisible Hand v tomto znení „Neviditeľná ruka (Invisible Hand): metafora vymyslená Adamom Smithom v roku 1776 na charakterizovanie mechanizmu tvorby trhových cien. Trhová cena môže zosúladiť rozhodnutia nezávislých nákupcov a predajcov a maximalizovať ich prospech, hoci túto aktivitu nikto úmyselne, centralizovane, ani plánovane neorganizuje. Každý jednotlivec prispieva k blahu spoločnosti tým, že sleduje svoje individuálne ciele, akoby bol vedený neviditeľnou rukou.“

Predpokladám, že Richard Sulík by si na svoju stránku tento citát nedal, keby mu neveril. Tiež predpokladám, že väčšina čitateľov v tomto momente na tomto citáte nenachádza nič závadného. V tomto článku ukážem, že vyššie uvedený citát je hromada bludov a nie je v ňom takmer nič pravdivé.

Overenie daného citátu nám uľahčuje pomerne presná referencia. V roku 1776 vyšlo dielo Adama Smitha, ktoré poznáme pod skráteným názvom Bohatstvo národov. Takže stačí toto dielo zobrať a poctivo preštudovať.

(Tu si neodpustím uštipačnú poznámku, že pri štúdiu politickej ekonómie nás nútili Marxove a Leninove spisy naozaj študovať. Liberáli sú k svojim žiakom oveľa zhovievavejší a Adama Smitha v origináli študuje asi málokto a nie je platnou výhovorkou ani 750 strán knihy, ani komplikovaný a rozvláčny jazyk, keď jedna úvaha nezriedka pokrýva niekoľko strán.)

 

Ak nás však rozsah knihy neodradí a prejdeme ju naozaj poctivo, zistíme, že pojem „invisible hand“ použil Adam Smith v celom texte len raz a to na strane 349. Je to v rámci širšej úvahy o tom, či je vhodné clami obmedzovať dovoz zo zahraničia tovaru, ktorý je možné vyrobiť aj doma. Adam Smith argumentuje, že výsledok národného hospodárstva je tým väčší, čím väčšiu (výmennú) hodnotu sú schopní jednotliví výrobcovia vyprodukovať, a preto keď sa niekto snaží vyrábať niečo, čo má vyššiu hodnotu namiesto inej komodity, ktorej import je lacnejší, zároveň prospieva sebe, ale akoby vedený neviditeľnou rukou, prospieva aj spoločenstvu.

Ešte raz zdôrazňujem, že je to jediná zmienka o neviditeľnej ruke v celej knihe a verím, že pozorný čitateľ si všimol aj to, že v tejto úvahe sa nič nehovorí o „mechanizme tvorby trhových cien“.

 

Adam Smith v Bohatstve národov použil pojem neviditeľná ruka len mimochodom, ako z minulosti známy pojem a nedefinoval ho. Ak sa rozhodneme pátrať ďalej po tejto stope a preskúmame skoršie diela Adama Smitha, objavíme knihu Teória mravných citov, ktorá vyšla v roku 1759. Väčšinu študentov liberálnej ekonómie prekvapí vôbec existencia tohto diela. Adam Smith totiž nebol to, čo dnes nazývame „ekonóm“. Bol profesorom filozofie na Univerzite v Glasgowe a bola to ešte doznievajúca poctivá doba osvietenstva, ktorá od vedca vyžadovala všestranné vzdelanie a múdrosť. Doba unáhleného induktívneho povrchného myslenia a adorácia jednoduchých poučiek ešte len príde. (A túto poznámku berte ako varovanie. Teória mravných citov má síce len niečo vyše 300 strán, ale neverím, že liberálny ekonóm je schopný sa cez ňu prehrýzť.)

 

Adam Smith napísal toto dielo skôr, ako Bohatstvo národov a jeho hlavnou myšlienkou bolo, že človek je sociálny tvor a sú mu vrodené city ako láska, súcit, spolupatričnosť. Podľa Adama Smitha je na spolupatričnosti postavená ľudská spoločnosť, ktorú zároveň stmeľuje kresťanská láska k blížnemu.

Pojem neviditeľná ruka v tejto knihe zaznel tiež len raz, a to na strane 165. Hovorí tam, že bohatí, medzi ktorých je rozdelené vlastníctvo zeme, zamestnávajú mnohých ďalších ľudí a zo spoločného produktu spotrebujú len veľmi malú časť. Ich výsadou je, že si vyberajú najlepšie a najvzácnejšie časti, ale zároveň plnia distribučnú funkciu. Zapájajú svojich zamestnancov do spoločnej práce a následnou distribúciou im zabezpečujú približne rovnaký podiel, aký by dosiahli, keby sa zem rozdelila medzi všetkých rovnakým dielom. Zároveň prispievajú k moci a bohatstvu komunity a štátu. Takto pri spravovaní svojho majetku a sledovaní vlastného záujmu ich vedie neviditeľná ruka, aby vo výsledku prispievali aj k spoločenskému blahu, a to bez ohľadu na to, či si to uvedomujú, alebo nie.

Milí čitatelia, áno, vidíte dobre – v súvislosti s neviditeľnou rukou sa neobjavuje ani trh a tobôž už nejaké mechanizmy tvorby trhových cien.

Ak by si niekto dal tú námahu a snažil sa pochopiť, ako Adama Smitha dospel ku svojej neviditeľnej ruka, tak by v kontexte Teórie mravných citov pochopil, že neviditeľná ruka je len súčasťou neviditeľnej bytosti, ktorá usmerňuje každého jednotlivca pri svojich každodenných rozhodnutiach. Ale musím sklamať všetkých, ktorí tu po ustavičnej liberalistickej masáži očakávajú chválospev na sebectvo.

Adam Smith vedel, že sebectvo je silný prirodzený cit, ale na druhej strane ho v sociálnej skupine vyvažuje súcit a starosť o druhých. Každý človek, v priebehu výchovy, získa návyky a cit pre to, čo je ostatným už škodlivé a neprípustné a nerobí to. Naviac, ak vidí, že niekto druhý v jeho blízkosti stráda, snaží sa mu pomôcť a zmierniť jeho nepohodlie, i keď sa o neho stará v menšej miere ako o seba. Tento pocit spolupatričnosti, príslušnosti k spoločnej komunite, je podľa Adama Smitha súčasťou pocitu vnímania krásy a užitočnosti. Je to niečo, čo si osvojujeme od detstva súčasne s kultúrou – toto je tá neviditeľná bytosť.

Teraz si, prosím poctivo, prečítajme analyzovaný citát a najmä jeho poslednú vetu: „Každý jednotlivec prispieva k blahu spoločnosti tým, že sleduje svoje individuálne ciele, akoby bol vedený neviditeľnou rukou.“ Takže liberáli z Adama Smitha vyškrtli celú koncepciu mravných citov a z nich vyplývajúcu neviditeľnú bytosť a nechali len neviditeľnú ruku sebectva, dokonca  prehlásili, že je to ten pravý a neomylný „deus ex machina“, ktorého musí každá vláda nechať konať čo uzná za vhodné, lebo to bezpečne vedie k obecnému blahu.

Považujem za potrebné zdôrazniť, že toto Adam Smith nikdy netvrdil a už tobôž nie v diele Bohatstvo národov, ktoré je myslené ako národohospodárska príručka pre vládcu Britského impéria. Liberálni ekonómovia nám s vážnou tvárou tvrdia, že Adam Smith na 750 stranách zdôvodňuje, že panovník nemá vládnuť a urobí pre krajinu lepšie, ak sa bude venovať rybačke a lovu na líšky.

 

V skutočnosti je myšlienka za posolstvom Adama Smitha veľmi moderná a dnes ju uplatňujú mimoriadne úspešní CEO veľkých a dlhodobo vynikajúcich korporácií. Dá sa vyjadriť: „Sústreď sa na budovanie podnikovej kultúry a nemíňaj energiu na mikromanažment.“

Keď dielo Adama Smitha preložíme do dnešného jazyka a pojmov, tak presne toto hovorí Adam Smith panovníkovi. Tá neviditeľná bytosť morálnych citov je vždy a všade, preto je efektívnejšie, ak sa panovník zameria na jej podporu a kultivovanie. Každý jednotlivec má lepší prehľad o svojom najbližšom okolí a podmienkach a preto má predpoklady prijímať lepšie rozhodnutia než keby poslúchal len pokyny panovníka, ako keby ho viedla ruka neviditeľnej bytosti.

 

Možno si zvlášť zanovitý liberálny čitateľ, ktorý sa napriek varovaniu dočítal až sem, ešte stále myslí, že Adam Smith predsa písal o trhu a cenách v Bohatstve národov na mnohých miestach a keď je v medzinárodnom slovníku veta: „Trhová cena môže zosúladiť rozhodnutia nezávislých nákupcov a predajcov a maximalizovať ich prospech, hoci túto aktivitu nikto úmyselne, centralizovane, ani plánovane neorganizuje.“, citovaná akože z Adama Smitha, tak to musí byť pravda (mimochodom, počuli sme ju už 1000 x, nie?).

Adam Smith v Bohatstve národov na strane 47 začína kapitolu „O prirodzenej a trhovej cene komodít“. Študent liberálnej ekonómie možno nebude mať tušenia, čo to je prirodzená cena. Takže podľa Adama Smitha je to cena, ktorú musí výrobca zaplatiť za nájom pôdy, výrobné prostriedky, materiál a mzdy a pripočítajú sa k tomu všetky náklady a marža obchodníka, ktorý komoditu na trh dopraví a predá. Adam Smith píše, že na trhu je ideálna situácia vtedy, keď sa ponúka presne také množstvo komodity, ktoré sa rovná efektívnemu dopytu – to je počet záujemcov o túto komoditu, ktorí sú ochotní zaplatiť túto prirodzenú cenu. Ak je na trhu nerovnováha a danej komodity je nedostatok, vtedy sú niektorí kupujúci ochotní zaplatiť viac, aby sa ku komodite dostali, a cena stúpne. Naopak, ak je komodity na trhu nadbytok, predávajúci musia znížiť cenu, aby tovar kúpili aj tí, čo prirodzenú cenu nie sú ochotní zaplatiť, ale nižšiu áno.

Adam Smith píše doslova, že prirodzená cena je tá, ku ktorej vždy trhová cena dlhodobo konverguje.

Liberáli nám z diela Adama Smitha nielen zamlčali koncepciu prirodzenej ceny, ale zároveň zbožštili trhovú cenu, ktorá v koncepcii Adama Smitha neplní prioritnú, ale signálnu funkciu a prioritným cieľom je optimalizácia množstva ponúkaného na trhu, nie „maximalizácia prospechu“.

Z citátu, ktorý sme skúmali, nám teda nezostala suchá ani jediná nitka, takže neočakávajte zázrak ani od ekonomickej teórie, ktorá sa podobnými tvrdeniami rozbieha k rozletu.

 

Aby som skončil pozitívne a odmenil ľavicovo cítiaceho čitateľa, ktorý to vydržal až sem, tak z úvah Adama Smitha o prirodzenej cene vyplýva, že trh by za istých podmienok nemusel byť nepriateľským prvkom k socialistickému hospodárstvu a mohol by plniť veľmi užitočnú signálnu funkciu lepšie ako štátna plánovacia komisia.

 

PS: Zhruba pred pol rokom v diskusii pod týmto článkom sa priateľ Slim zastal liberála, ktorý o diele Adama Smitha tvrdil niečo podobné ako predmetný citát z tohto článku. Vtedy som ho vyzval, aby v originálnom Bohatstve národov našiel príslušné citáty. Týmto by som chcel pánovi Slimovi oznámiť, že tú výzvu týmto článkom považujem za vyriešenú a zrušenú.

Chcem sa však ešte v krátkosti povenovať tomuto citátu odtamtiež: „Zároveň liberálové stáli za ekonomickou svobodu, kdy stát je jen garantem právního státu, ale ekonomický život musí být stavěn na jedinci sledujím svůj prospěch, jak to mnohokrát napsal Adam Smith a John Locke.“

Tento citát nie že nenájdeme u Adama Smitha, ale je to doslova lož. Funkciám štátu Adam Smith v Bohatstve národov venuje celú piatu knihu, viac ako 200 strán. Garancia právneho štátu a obrana sú len niektoré z funkcií a na strane 559 doslova uvádza, že štát musí zabezpečovať tie verejné inštitúcie a vykonávať tie verejné práce, ktoré sú v záujme celej spoločnosti a z ktorých nikdy nie sú také vysoké príjmy, aby pokryli náklady na ich vytvorenie a prevádzku, preto sa do nich žiadny jednotlivec nepustí. Niektorými príkladmi sú cesty, mosty, prístavy, majáky, poštové služby, ale aj napríklad emisia meny. Adam Smith doslova píše, že tieto výdavky štátu „umožňujú ekonomický život spoločnosti ako celku“.

Verím, že rozpor vidí každý čitateľ a teda môžem spokojne skončiť.