Tatra, Matra, Fatra (1. Časť) – záhady a omyly


Motto: Repetitio mater studiorum… et pater imbecilitas mentis.

Tatra, Matra a Fatra sú vari najznámejšie slovenské zemepisné názvy. Dostali sa dokonca do oficiálneho výkladu trojvršia v znaku Slovenskej republiky. Pod Fatrou, medzi Fatrami a na Fatre žijem skoro celý život, preto mi stále vŕtal v hlave pôvod tohto názvu.

A nielen to okolo týchto zemepisných prvkov je veľa otázok a nejasností:

  • Prečo je Malá Fatra väčšia ako Veľká Fatra?
  • Ak je názov pohoria Fatra odvodený od významného vrcholu, tak ktorý to je, keď som Fatru prechodil celú a nenašiel som ho?
  • Prečo sú Nízke Tatry nízke, keď sú takmer rovnako vysoké ako Vysoké?
  • Ktorý z tatranských vrcholov je tá povestná Tatra?

Desiatky rokov sa mi hlavou preháňali takéto a podobné otázky. Na niektoré z nich som našiel odpovede a niektoré ma zas priviedli k veľmi zaujímavým zisteniam. Postupne niektoré najzaujímavejšie zverejním v nasledujúcej sérii.

No späť k Fatre.

Pôvod názvu Fatra je zatiaľ nejasný, keď som chodil do školy, tvrdilo sa, že predslovanský. No oficiálne je dnes preferovaná verzia Šimona Ondruša, lebo našiel vysvetlenie v slovanských jazykoch. Šimon Ondruš je jazykovedec a uznávaný odborník. Vysvetlenie Šimona Ondruša v roku 1980 na Studia Academica Slovaca (http://zborniky.e-slovak.sk/SAS_9_1980.o.pdf). V zborníku začína od strany 262 príspevok „Pôvod názvov slovenských vrchov, hradov a stolíc“.

Niekoľko najdôležitejších úryvkov, ktoré hovoria o Fatre:

Menom Fatra sa nazýva sústava vrchov na rozhraní západného Liptova a východného Turca /Veľká Fatra/ a na rozhraní západného Turca /od doliny Rajčianky/ a južnej Oravy /Malá Fatra/. Singulárová podoba svedči o tom, že pôvodne išlo o meno jedného vrchu južne od vtoku Oravy do Váhu čiže v dnešnej Veľkej Fatre. Prvý doklad takto pomenúva vrch v dnešnej Veľkej Fatre r. 1425 pri vymedzovaní chotára Stankovian a Gombáša /dnešnej Hubovej/ pre šoltýsa Petra, syna Stankovho. Pórov. A. Kavuljak, Historický mieatopis Oravy, Bratislava, 1955.“

„Jednou z motivácií pomenovania vrchov je rozhľadňová, strážna funkcia vrchov, z ktorých je dobrý výhľad a rozhľad na okolité doliny. Je to motivačný typ uruguajakého hlavného mesta Monte-video – „rozľadňový, strážny vrch“. O tom, že aj apelatívne zemepisné názvy sa takto motivujú, svedči poľské slovo owid vo význame vyvýšenina terénnych útvarov s dobrým rozhľadom na okolie. V ruštine poľakému owid zodpovedá slovo ovid vo význame horizont. Pórov. P. Nitsche, Geographische Terminológie des Polnischen, Koln, 1964, a. 21.

Názov vrchu a druhotne sústavy vrchov Fatra je spirantizovanou podobou staršej okluzivnej podoby pátra, derivovanej od slovesa patriti „pozerať“. Oronym Fatra < Pátra patri do toho istého typu sémantickej motivácie ako zemepisné mená Prievidza, Divín, Devin.“

Nuž, keď má ísť o vrchol s širokým rozhľadom v chotári obce Stankovany, nemal by byť problém. Keď si však porovnáme hoci len niekoľko máp z posledného obdobia, zistíme, že Fatra je zrejme bludný vrchol, lebo takmer na každej mape ho nájdeme na inom mieste:

f01-obr-1

(obr. 1)

Na tejto mape je Fatra severne od kóty 988 Grúň.

f01-obr-2

(obr. 2)

Na tejto mape je Fatra označená ako hrebeň bez vrcholu južne od kóty 987 (to je Grúň).

f01-obr-3

(obr. 3)

Na tejto tretej mape už Fatra nie je zakreslená vôbec, len pri dolnom okraji mapy nad modrou značkou nájdeme záhadný názov Hore Fatrou.

A predsa je táto posledná mapa podľa lokálneho miestopisu najpresnejšia. Miesto pri riečke, kde je zakreslený kríž, sa volá Pod Fatrou a podľa tohto miestneho názvu pred piatimi rokmi pomenovali ulicu od tohto kríža k miestnej časti Píla. Hore Fatrou je miestny názov pre cestu nahor na Ľubochnianske sedlo. No a prekvapenie na záver – Fatra (alebo Vrchfatra) je miestny názov Ľubochnianskeho sedla.

Overiť si to môžete napríklad na poľskej wikipédii (https://pl.wikipedia.org/wiki/%C4%BDubochnianske_sedlo).

Nazwa przełęczy pochodzi od nazwy wsi Lubochnia, położonej u jej wschodnich podnóży, i jest nazwą sztuczną, stosowaną przez kartografów i turystów. Miejscowa ludność (zwłaszcza po stronie liptowskiej – a więc i z Lubochni) używa po dziś dzień starych nazw ludowych: sedlo Fatra lub Vrchfatra).“

Fatra teda nie je zemepisný vrchol. Tobôž už teda nie je rozhľadňového typu, čím padá slovno-žonglérske vysvetlenie pôvodu názvu od pána Ondruša.

Verím, že po tomto úvodnom článku máme na stole viac otázok ako odpovedí a tie si necháme nabudúce.

*

Pred nejakým časom sa v článku pána Bavora „Media omnia vincit“ objavila myšlienka o problémoch s vierohodnosťou historických prameňov, a vôbec – historických „faktov“.

Práve preto som ako motto tejto série článkov zvolil narážku na sústavné opakovanie určitých informácií, ktoré sa tým stávajú „faktom“. Mantru Tatra, Matra, Fatra opakovali milióny ľudí dlhé roky, že dnes si nie som istý, či jedno prečítanie tohto článku bude stačiť na spochybnenie asociácie Fatra = vŕšok v slovenskom znaku…

Napsal a poslal NavajaMM

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

6 reakcí na Tatra, Matra, Fatra (1. Časť) – záhady a omyly

  1. vera napsal:

    A nemůže za ten zmatek Putin? Když už prý ovládá celý svět😉
    Velmi pěkné psaní, pane Navajamme, napínavé jako dobrá detektivka, taky mě baví nesrovnalosti v dějinách, je to zlváštní že život člověka naučí nedůvěřovat a teprve pak ho začne bavit.
    Ale s tím zpochybňováním třetího kopce ve státním znaku, to nevím nevím jestli děláte dobře, víte, chytne se toho nějaký odborník na pravém místě a kopec vám vymaže…kam potom s tím křížem…?

    • Bavor V. napsal:

      Ono to nebude růžové ani s tím druhým. Ale já věřím, že se najdou jiní odborníci, kteří ty kopce vysvětlí a zachrání. Ostatně už jste viděla živého lva s dvojitou oháňkou?

      • oh napsal:

        To jsou ve skutečnosti dva lvi přesně v zákrytu. A zvířecky se tím kouskem s oháňkou baví.🙂

    • NavajaMM napsal:

      Ďakujem, verím, že to rozprávanie naberie grády, mám pripravené ešte ďalšie prekvapenia.
      Oceňujem skrytý vtip o tom znaku.🙂
      O znaku si ešte povieme v niektorej ďalšej časti, teraz nebudem predbiehať.
      Nuž a či vymaže? Keď nás prejde ten národobuditeľský pátos, tak sa možno o svojich dejinách dozvieme oveľa zaujímavejšie veci, než sú tie súčasné mýty.

      • Jos napsal:

        Pane NavajaMM, vytvořil jste pěkný a skutečně zajímavý článek. Pro mne z něj ovšem plyne ještě jedno poučení. Nepouštět tzv. jazykovědce k ničemu vážnému či důležitému. Já za svůj život pamatuji nejméně dva případy, kdy jsme nebyli dost ostražití a pustili jazykovědce ze řetězu. Jednou tomu říkali reforma a v jejím základě byly takové tvůrčí nápady jako na příklad, že když se slova jako kurs, puls vyslovují v češtině se s na konci bude jediné správné psát je se z na konci. kurz, pulz. Narazili ovšem na velký odpor a tak nakonec tzv. zetisté uspěli jen napůl. Ovšem pak jsme na chvíli přestali být ostražití a hned nám přejmenovali naší zemi slovem naprosto nelibozvučným a ještě lžou, že to tak je odjakživa. A zdá se, že jim to částečně vychází. Já říkám bacha na jazykovědce.

        • NavajaMM napsal:

          Presne ako píšete, pane Jos, treba na nich dávať pozor, aby sa neutrhli z reťaze. Je to ako so všetkými odborníkmi. Takto to niekedy dopadne, keď hovoria o niečom, čo nikdy nevideli.
          Aj keď, nie je jazykovedec ako jazykovedec. V Ľubochni bol môj sused akademik Novák (ešte bude mať v seriáli dôležitú úlohu) a ten chodil do terénu, zbieral reálie o slovenských nárečiach a východnú polovicu Slovenska sám prešiel úplne celú.

Komentáře nejsou povoleny.