Portál Who.What.Why sa nedávno vo svojich pravidelných podcastoch venoval rozsiahlym požiarom v Kalifornii. Téme sa tentoraz venuje Julie Cart, novinárka odmenená Pulitzerovou cenou, ktorá sa desaťročia venuje environmentálnym otázkam. Nasledujúci článok prináša skrátený prepis rozhovoru, ktorý za rádio WhoWhatWhy viedol Jeff Schechtmann.
Jeff Schechtman: Tí z našich poslucháčov, ktorí si pamätajú Vietnamskú vojnu, si budú pamätať aj na jeden z argumentov jej odporcov. Hovorili, že bránime Vietnam pred komunizmom tak, že jednu po druhej ničíme vietnamské dediny. Mnohých vlastencov táto logika vytáčala, no ilustruje nám to situácie, keď sa na veci musíme pozrieť z viacerých uhlov a z vyššej perspektívy, aby sme ich správne pochopili.
Rovnaké to je aj s Kalifornskými lesmi. Mnohé sú prestarnuté a nezdravé a štát nemá dostatočné prostriedky a zdroje, aby si s touto situáciou poradil. Do toho vstupujú ďalšie komplikácie kvôli zložitej vlastníckej štruktúre a kvôli tomu, že najväčším vlastníkom lesných pozemkov je federálna vláda. Cena, ktorú dnes musíme platiť za množstvo zanedbaných a neriešených problémov, je strašná.
Mám to potešenie privítať v rádiu WhoWhatWhy environmentálnu reportérku Juliu Cart. Dlhodobo sa venuje téme, ktorá práve sužuje Kaliforniu. Povedz nám o tom niečo najskôr zo širšieho kontextu.
Julie Cart: Áno, sú tu dva dôležité aspekty. Jeden je širší ekologický, druhý je protipožiarny. V širšom zmysle platí, že oheň je normálnou súčasťou ekosystému, že ohne boli v lesoch vždy a vždy zas vyhasli, napríklad vznikali od bleskov, alebo aj pôvodní obyvatelia Ameriky zakladali požiare, keď chceli vyčistiť časť územia alebo ako prostriedok proti zvieratám a tak podobne. Ľudia sa však ohňa boja, sme v jadre stále jaskynnými ľuďmi. Posledné dve storočia sa ľudia snažili ohne čo najskôr uhasiť.
Naše lesy sú však v súčasnosti veľmi prehustené a táto ich hustota, skôr ako známka ich zdravia, je niečo, čo nám spôsobuje problémy. Stromy dnes s veľkým úsilím navzájom bojujú o živiny, svetlo, vodu a z toho vyplýva aj mnoho problémov, ktoré končia ohňom.
Jeff Schechtman: Čím to je, že sa to takto zhoršilo?
Julie Cart: Jeden z dôvodov bol ten, že od 19. storočia sa Lesná služba USA, a hlavne na západe USA, držala zásady, že každý požiar je nutné uhasiť čo najskôr. Bolo to preto, že mali obmedzené prostriedky a nechceli, aby sa im niečo vymklo z rúk, čo by už neboli schopní zvládnuť. Veľmi často tiež požiare vznikali blízko ľudských sídlisk. Takže nepripustili žiadne požiare, ktoré by sa dali nazvať prirodzenými a viedlo to k prerasteniu a prehusteniu lesov.
Druhá vec je tá, že Kalifornia je suchá a máme tu premnoženého lykožrúta. Pozrite sa na južné svahy Sierra Nevady. V takýchto hustých lesoch lykožrúty nemusia prekonávať veľké vzdialenosti a doslova skáču zo stromu na strom. Takže tu máme dvojicu faktorov. Jeden je hospodársky a druhý vyplýva z prírodných podmienok. Ich kombinácia nás dostala, kde sme dnes.
Jeff Schechtman: Nie je jedným z problémov aj to, že sa stavia v čoraz väčšej blízkosti lesov?
Julie Cart: Áno, to je presne ono. Tie dôvody na okamžité hasenie požiarov sú omnoho naliehavejšie v husto zaľudnenej Kalifornii, než napríklad na Aljaške. Tam môžu horieť požiare aj niekoľko mesiacov, monitorujú ich, v niektorých prípadoch ich usmerňujú, ale môžu si tam robiť svoju prirodzenú prácu a nespôsobujú žiadne škody.
V južnej Kalifornii máme takú príjemnú oblasť, ktorej hovoríme rozhranie medzi mestom a divočinou. Každý tam chce bývať. Je to snom mnohých ľudí prísť z práce rovno do neporušenej prírody. Tu žiadne ohne neprichádzajú do úvahy, nie je možné ich pripustiť, lebo veľmi blízko by boli ohrozené ľudské životy a potom majetok.
Jeff Schechtman: Ďalším takým problematickým rozhraním je medzi štátom vlastnenými lesmi a súkromným lesom.
Julie Cart: Áno, vlastníctvo lesov je zložitá mozaika. Kalifornia je zalesnená z 30 %. 60 % zo všetkých lesov vlastní federálna vláda. Štát Kalifornia vlastní asi len 2 %, ale celý zvyšok je veľmi rozmanitá zmes rôznych typov súkromného vlastníctva. Každý vlastník lesa má k lesnému hospodárstvu iný prístup, uplatňuje iné pravidlá a postupy a ako celok je lesné hospodárstvo veľmi komplikované. Z toho aj vyplývajú tie večné spory, keď súkromní majitelia lesov obviňujú vládu, že sa o svoje lesy nestará, nečistí ich a kvôli vláde sa náhodný požiar rozšíril až k nim.
Jeff Schechtman: Robí sa s tým niečo? A prečo je také zložité sa s tým vysporiadať?
Julie Cart: Z mnohých dôvodov je to veľmi zložité. Ako som už spomenula, ľudia majú averziu k ohňu. Ale majú aj averziu k tomu, aby do lesa, ktorý na prvý pohľad vyzerá krásny a zdravý, nabehli chlapi s pílami, robili tam ten hluk a vírili piliny, no, nevyzerá to dobre. Ale bolo by to potrebné robiť s dostatočným predstihom a je to veľmi drahé. Je veľmi drahé, keď sa to má robiť ručne v tých odľahlých oblastiach a na tých strmých svahoch. Napríklad tá epidémia mŕtvych stromov. Odhadujeme, že v celej Kalifornii ich je asi 129 miliónov. Odstránenie jedného mŕtveho stromu stojí priemerne 1000 dolárov a toto drevo sa väčšinou už nedá komerčne využiť. Ani z toho prerieďovania lesa, keď sa odstraňujú malé stromy, aby ste nechali rásť tie susedné, z takejto práce nie je žiadny bezprostredný ekonomický prínos.
Alternatívou je využitie riadených požiarov, čo je síce riskantný proces, ale ak je dobre regulovaný, môže byť veľmi efektívny. Komplikáciou, ktorú však treba domyslieť a legislatívne doriešiť, sú ekologické dopady, lebo riadený požiar produkuje do ovzdušia mnoho splodín a preto si vyžaduje množstvo povolení a posudzovania.
Jeff Schechtman: Tiež si spomenula, že tieto mŕtve stromy už neplnia svoju ekologickú funkciu.
Julie Cart: Je ťažké dostatočne oceniť, aký význam majú pre nás v Kalifornii lesy. Sú našou zásobárňou vody, absorbujú kysličník uhličitý a vôbec, vytvárajú nám znesiteľné prostredie pre život.
Keď stromy zomrú, nielen prestanú plniť svoju funkciu, ale uvoľnia späť do ovzdušia kysličník uhličitý, ktorý viazali vo svojom tele. Pri požiaroch sa tento kysličník uhličitý uvoľňuje veľmi rýchlo a v prípade prudkých a rozsiahlych požiarov to môže vyústiť aj do lokálnej ekologickej katastrofy.
Jeff Schechtman: Ako túto situáciu ovplyvňujú obmedzené verejné rozpočty?
Julie Cart: Áno, protipožiarna služba má obmedzený rozpočet a zdroje a čo sa týka požiarov, majú naliehavé situácie, pri ktorých treba zachraňovať bezprostredne ohrozené životy a majetky, vyššiu prioritu, ako budovanie preventívnych protipožiarnych opatrení. Situácia je taká, že hasiči celú sezónu lietajú od jedného požiaru k druhému a nemajú na prevenciu absolútne žiadny čas. Ich jediná možnosť je spolupracovať s miestnymi komunitami a poskytnúť im časť prostriedkov z fondu na prevenciu, aby im miestne komunity pomohli tieto preventívne opatrenia budovať.
Jeff Schechtman: Čo sa týka súkromne vlastnených lesov, má štát nejaké prostriedky, aby vlastníkov motivoval starať sa o les?
Julie Cart: Štát má pomerne dobre prepracovaný grantový program. Je nutné, aby ho vlastníci využívali a aby si uvedomovali, že sú vzájomne prepojení. Že čistenie lesa má význam nielen pre nich samých, ale aj s ohľadom na všetkých susedov, lebo oheň nerozoznáva hranice pozemkov a nezastaví sa na nich. Jeden vlastník, ktorý svoje hospodárstvo zanedbá, môže byť pre ostatných zdrojom veľkého rizika.
Jeff Schechtman: Do akej miery zákony a verejné obmedzenia zabraňujú, aby sa vlastníci lesov starali o svoje pozemky tak, ako by to bolo treba?
Julie Cart: Kalifornské environmentálne zákony sú pomerne prísne a často sa zdá, že sa používajú na zastavenie mnohých užitočných projektov, no dá sa s nimi pracovať. Aj čo sa týka riadených požiarov, áno sú to vážne veci a okrem uvoľňovania splodín je potrebné zobrať do úvahy aj vplyv na ľudské zdravie, ale nie je nemožné takéto povolenia získať. Experti často zdôvodňujú, že riadené požiare sú menej intenzívne a pomalšie ako divé požiare, ktoré by mohli prepuknúť v prehustených a nečistených lesoch. Tieto riadené požiare sú teda aj menej závažnými ohrozeniami verejného zdravia.
V USA máme aj príklady dobre fungujúcej lesníckej legislatívy, napríklad na Floride. Florida má vypracovaný premyslený systém posudzovania rizík, školenia vlastníkov lesov a monitorovania riadených požiarov. Je len potrebné k týmto záležitostiam pristupovať holisticky.
Jeff Schechtman: Kalifornia zažíva takéto požiare každoročne, mali sme ich aj vlani. Poučili sme sa z toho nejako?
Julie Cart: Moja mama hovorieva, že sme ako banda tupcov. Áno, pravidelne dostávame lekcie, študujeme šírenie požiarov, vieme už veľmi veľa o ohni v lese, o zdraví lesa, budeme tieto veci študovať až do smrti, ale poučiť sa z toho, začať sa inak chovať, to je celkom iná záležitosť.
Myslím, že by sme mali zmeniť myslenie a namiesto „potrebujeme viac hasičov“, aby sme uvažovali, ako týmto požiarom predchádzať, alebo aby sme ich vôbec nemuseli hasiť, lebo budú malé a ďaleko od ľudských obydlí.
Mám na mysli, že by napríklad verejné orgány mali takto uvažovať aj pri udeľovaní stavebných povolení a byť schopné ľuďom povedať, že na niektorých miestach nemôžu bývať, lebo je to riskantné a verejné orgány nemajú prostriedky, aby ich v prípade ohrozenia prišli zachrániť. Viem si predstaviť, že si to niektorí zrelí ľudia uvedomujú, ale ešte som nezažila, aby k občanom takto zodpovedne pristupoval niektorý verejný funkcionár, ktorého títo ľudia volia.
Jeff Schechtman: V poslednom čase sme počuli podobné narážky aj z Bieleho domu. Myslíš, že sa to konečne začne brať vážne?
Julie Cart: Nie. Ak hovoríš o tom známom tweete prezidenta Trumpa, že tie požiare sú dôsledkom zlého lesného hospodárenia, nemyslím, že to niečo ovplyvní k lepšiemu. Prezident Trump nemá rád Kaliforniu a bola to dobrá príležitosť pichnúť si, ale už som spomenula, že väčšinu lesov v Kalifornii vlastní federálna vláda, takže keby s tým niečo chceli robiť, stačí si vyhrnúť rukávy a nabehnúť do práce. Tí chlapi z federálnych lesných agentúr nie sú nováčikovia, vedia, čo treba robiť, len ich šéfovia majú veľmi hlboko do vrecka a veľmi neochotne vyplňujú šekové knižky.
Jeff Schechtman: Je niečo nového, čo sme sa počas požiarov naučili tento rok?
Julie Cart: Nemyslím, že by v tom tento rok bolo niečo prekvapujúce. V južnej Kalifornii sa ohne rozširovali vplyvom pravidelných vetrov. Poznáme to a nebolo to prekvapenie. Na severe bola situácia iná, tam boli požiare hlavne spôsobené človekom a je ťažko povedať, či to v jednotlivých prípadoch bolo od táboráku alebo od cigarety vyhodenej z auta, mali sme veľmi suché leto a to šíreniu požiarov veľmi pomohlo.
Druhou otázkou je to, čo urobíme s poznatkami, ktoré už máme. Lebo napríklad aj pri nútených evakuáciách asi 10 % ľudí svoje domovy odmieta včas opustiť. Je nutné, aby sme venovali viac energie do vzdelávania ľudí. Verejní funkcionári to nemajú radi, lebo si predstavujú animované programy, ale ja mám na mysli vážne veci. Je treba vlastníkom domov riadne vedecky vysvetliť, čoho je schopný požiar, ako rýchlo sa šíri a do akej miery je možné zvládnuť ho. Je potrebné vysvetliť im, že nie je také jednoduché sadnúť do auta a odísť, lebo v tom dyme a panike sa autá zrážajú, je ľahké zísť z cesty, pneumatiky nemusia vydržať vysokú teplotu a mnoho podobných vecí, ktoré si bežný človek nevie predstaviť, kým ho neprekvapia na vlastnej koži.
Jeff Schechtman: To bola Julie Cart, ďakujem ti, že si nás navštívila v rádiu WhoWhatWhy.
Zdroje:
https://calmatters.org/articles/author/julie-cart/
Poznámky pana Bavora 
Je to sice mimo téma, ale tohle mne dostalo. Doposud jsem měla Marcelu Augustovou za celkem přijatelnou, ale docela mne před chvílí dostala. No ona – vůbec ta jejich/námi placená. Takže nejen že jim vadí, že údajně / ty,ty,ty/ Zeman nepožádal v Číně o půjčení pandy, ale ono jim taky vadí, že nevědí , kam by těch 22 milionů za půjčení šlo, tedy na jaké účely. budou využity, Matičko skákavá… to se nám to v Práglu urodilo a rodí čím dál víc….
To se mi líbíTo se mi líbí
Nevím, neviděla jsem to, ale podle mě je to jen mluvící hlava, to nevymyslela. A naševaše televize si prostě kopne za každou cenu, to už je tak normální, že mě to vůbec neznepokojuje, spíše by mě udivilo, kdyby tomu tak nebylo.
To se mi líbíTo se mi líbí
Von si opravdu někdo myslel že Číňani někomu tu pandu půjčej???? To nevědí že žádná nesmí opustit říši středu?
To se mi líbíTo se mi líbí
A už je to jasné. Všechno byl komplot. I to, že AB jr zkolaboval přesně tak aby se dostal do rukou té správné doktorky a aby ho její manžel mohl odvézt na Krym a podstrčit ruské agentce.
https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/babisuv-syn-byl-na-ukrajine-v-rukou-obdivovatelky-kremlu-tvr/r~7df1052cf3f911e8a09cac1f6b220ee8/?utm_source=centrumHP&utm_medium=dynamicleadbox&utm_content=default&utm_term=position-1&utm_campaign=Aktualne&redirected=1543580259
To se mi líbíTo se mi líbí
Kdyby my jsme ty „myslitele a presstituty nemělí“ ….
To se mi líbíTo se mi líbí
Že lesy hoří, když je sucho, dobrá, ale není to málo, Antone Pavloviči? ) promiňte, pane Navajo, míváte moc dobré články, jen tenhle se mi zdá takový nemastný neslaný…dotyčná paní říká takové samozřejmé věci, jakože lesy dobře hoří když je sucho. A mně by třeba zajímalo, jestli s těmi požáry nemůže mít něco společného vyšší seismická aktivita, geotermální energie v té oblasti). Na letošních záběrech mě totiž udivilo, že shořely domy, ale ne stromy vedle nich. Třeba městečko Paradise vyhořelo do základů, ale les kolem něj stojí.
Pár fotek a slov k tomu má Orgonet (když vynecháme titulek, je zbytek textu zajímavý). http://orgo-net.blogspot.com/2018/11/pozary-v-kalifornii-byly-zapaleny.html
To se mi líbíTo se mi líbí
Tamní stromy jsou „zvyklé“ na oheň, dokonce se některé bez něj neobejdou. Jde právě o to, že ty lesy potřebují vypalovat aby měly čisté podloží. A je chyba stavět domy v blízkosti takových lesů, protože pak existují pouze dvě možnosti. Buď nehoří a les hyne nebo hoří a s tím hoří i domy. Prostě příroda je mocná a nenechá se moc ovládat. V podstatě podobně jako u nás, když se staví domy v záplavové oblasti a pak se jejich obyvatelé diví, že byli vyplaveni. A to je podstata článku.
To se mi líbíTo se mi líbí
Nuž, stane sa, že článok nezaujme, to už patrí k bežnému riziku. Nabudúce to napravím, pán domáci už má materiál na vydanie na pondelok a nudiť sa určite nebudete.
Čo sa týka tých zhorenísk, áno, aj ja som si všimol tieto fotografie. Sú v tom však najmenej dva faktory. Jeden je stavebný materiál tých domov. Sú zväčša celodrevené a na fotkách vidno, že to neboli drevenice z kmeňov, ako sa stavali u nás, ktoré horia pomaly, ale zrejme lisované drevené panely. U nás sa hovorí: „Lacné mäso, riedka polievka.“
A druhá vec – všimli ste si, že tie stromy, čo ostali stáť, sú zväčša vysoké, požiar im poškodil borku, ale zrejme sa nedostal do hĺbky, plamene nedosiahli až do koruny, ktoré majú tieto stromy relatívne vysoko nad okolím. Na tých najvyšších konároch určite ostali aj šušky so semenami a tie postupne aj samy les obnovia.
To, prečo som sem ten rozhovor vôbec dal, je kontrast s ochranármi lesov u nás. U nás, najmä to bolo cítiť po tej veľkej veternej kalamite v Tatrách asi pred desaťročím, ochranári presadzovali nulové zásahy do odstraňovania následkov kalamity. Takže chceli ponechať všetky tie mŕtve stromy tam, kde sú.
To se mi líbíTo se mi líbí
Kdyby to byly lisované dřevěné panely – spíš něco jako lepenka vycpaná mizernou izolací – zásadně dobře hořlavou v kostře z trámků. A nejen v teplých oblastech, ale i nahoře až v Kanadě, nic moc není ani jejich tepelná izolace – v té Kanadě.
Občas se v tom někdo shlídne i tady – i začne nabízet coby stavební firma, ale pak padne kosa na kámen – potažmo na stavební úřad který chce příslušné certifikáty a vyjádření od hasičů kteří dělají problémy – není vzácné že je pak velký problém s kolaudací.
To se mi líbíTo se mi líbí
Přesně, dcera byla v Kanadě a na Novém Zélandě a o jejich domech se vyjadřuje dost nelichotivě (je architektka, takže tomu trochu rozumí). Tohle je jen jedna stránka, navíc jsou na podzim a v zimě vlhké, často s plísní uvnitř. Že na Novém Zélandě se tak nedivím, není tam pořádná zima ale že i v Kanadě, to je už opravdu zvláštní.
To se mi líbíTo se mi líbí
I na Jižním ostrově? Tam už fouká z Antarktidy.
To se mi líbíTo se mi líbí
Byla převážně na Jižním ostrově, ale v jeho severní polovině, tam prý v zimě nejdou teploty pod 0 stupňů, nebo výjimečně.
To se mi líbíTo se mi líbí
On je dost dlouhej, a má nádhernou přírodu.
To se mi líbíTo se mi líbí
Opravdu nechápu ty tři mínusy, to je jen proto že to píši já? Protože jinak snad na tom není nic k mínusování 😀 . Jestli ano, a já si myslím že to tak je, tak tedy fakt jsou zde čtenáři velmi inteligentní 😀 .
To se mi líbíTo se mi líbí
Ty stromy jsou většinou sekvoje, které to vyčištění parteru potřebují pro svůj rozvoj. Jejich semena by jinak nebyla schopna klíčit.
To se mi líbíTo se mi líbí
Poučení – nestav bapírovej barák v sekvojovým hájku.
To se mi líbíTo se mi líbí
Stejně jako nestav v záplavovém území. Nebyla voda 150 let? Tak po těch letech přijde.
To se mi líbíTo se mi líbí
Aha, u nás rostou dvě sekvoje v parčíku za kulturním domem…
To se mi líbíTo se mi líbí
Tak ty určitě oheň potřebovat nebudou.
To se mi líbíTo se mi líbí
Ale on mě zaujal, pane Navajo, jinak bych ho nečetla), jen jsem to brala z jiné stránky než vy. Trochu sleduju seismické aktivity, objevují se zprávy že se v posledních letech navyšuje, a semtam se objevují zmínky že pohyb magmatu má na zemskou kůru i tepelný vliv, a že je škoda tento vliv opomíjet. Tak jsem byla zvědavá, jestli se odbornice ze seismicky velmi aktivní oblasti náhodou nezmíní…)
Co se ochrany lesa týká, jsem laik co nemá rád extrémy, takže nulové zásahy nepovažuju za úplně nejlepší. Ale zase na druhou stranu, laickým okem sledujíc holiny na horských stráních – když se odstraní velké množství stromů, odkryje se velká plocha, ta se mnohem víc přehřívá a větrem vysušuje, a nové stromky mají větší problém při zakořeňování.
Asi tak – jestli je lesu prospěšný požár, může být prospěšný i padlý strom. Aspoň semtam)
Podívala jsem se na fotky – zrovna 19.11. se to stalo – bylo to strašné, a dneska už si pochvalujete krásné výhledy)
To se mi líbíTo se mi líbí
https://beforeitsnews.com/v3/opinion-conservative/2018/3410783.html
Poněkud zmatený popis správného názoru.
To se mi líbíTo se mi líbí
Paní Vero, ten rozhovor som síce skracoval, lebo viaceré veci sa opakovali, alebo sa rozprávalo o podrobnostiach organizácie americkej požiarnej služby alebo lokálnych právnych problémoch, ktoré pre nás nie sú také známe a bolo by ich treba naviac vysvetľovať, no potvrdzujem, že o seizmickej aktivite sa pani odborníčka nezmienila.
Samozrejme to ale nevylučujem, viem, že Kalifornia je seizmický sud s pušným prachom.
Tie naše Tatry – mám to stále blízko na očiach a od decka si pamätám, že takéto kalamity sa vyskytujú tak raz za 20 rokov, vždy inde. Nejako som to neprežíval. A prináša to zaujímavé zmeny. Asi 5 rokov po tej kalamite sa všade rozmnožila vŕbka. Kvitne to na začiatku jesene na fialovo a vtedy nasledovalo niekoľko rokov, keď Tatry dostali do jesenných farieb tú fialovú a keď znovu vyrastie les, tak sa to zas veľmi dlho nezopakuje.
To se mi líbíTo se mi líbí
Vero dík, je to síla. Zase nové informační místo. Ale dle mého, pojišťovny zaplatí, a bude se stavět nové a zase bude práce pro lidi. Navíc, možná omezí ty dřevostavby a přejdou na cihly. Já někde -nevím už kde – že beton se šidí… tož kdo ví….
To se mi líbíTo se mi líbí
Nebudou stavět z cihel, protože tohle je americký trend. Postavit rychle a levně a kdykoli. Jejich styl je dokonce takový, že mají betonové pevné sklepy a tenhle „papír“ nahoře. A když přijde třeba hurikán, vezme sice patro, ale oni s tím počítají a cenné věci mají v tom sklepě. Ostatně spousta těch „srdceryvných“ záběrů je stejné úrovně, jako to bývá u nás. Opravdu zvyklí lidé nad pohromou nebrečí, ale okamžitě pracují na jejím odstranění. Jako příklad můžu uvést Katovické. Tam po půl roce nebyl nikdo, kdo by měl neobývatelný dům, kdežto na různých reportážích nemohli lidé domů ani po roce. Proč?
To se mi líbíTo se mi líbí