Záhady koincidencie

Aj cez uhorkovú sezónu čas letí a je to už pár týždňov, čo som spomienky na MH17 končil slovom „koincidencia“ a sľúbil pokračovanie. Vtedy som ani netušil, koľko koincidencií medzitým zažijem na vlastnej koži.

Napríklad som sa, inak z Liptovského Mikuláša, nakrátko ocitol v jedálni domova dôchodcov na Ovsišti v Bratislavskej Petržalke. Jedna sympatická dôchodkyňa komentovala moje vlasy s retro vizážou, povedané kulantne. Stručne som vysvetlil, že to patrí k mojej role, v Liptovskom Mikuláši máme rok Aurela Stodolu a v mestskom múzeu robievam sprievodcu v postave Einsteina, ktorý rozpráva o svojom priateľovi Stodolovi. „Áno, niečo som o tom počula v rozhlase“, odvetí pani, „Mimochodom, ja som Stodolová a som vzdialená príbuzná.“

Koincidencia par excellance.

Koincidencia je jav, ktorého pravdepodobnosť spontánneho výskytu je extrémne nízka, a o ktorom vieme, že je prakticky vylúčené, aby sa stal zámerne.

Je zaujímavé, že s rôznymi koincidenciami sa stretávame podstatne častejšie, než by to zodpovedalo ich matematickej pravdepodobnosti. Nedávno priniesol niekoľko zaujímavých príkladov portál Ancient origins.

Stephen Hawking sa narodil 8. 1., v deň 300-ého výročia smrti Galilea Galileiho a zomrel 14. 3., v deň výročia narodenia Einsteina. Koincidencie sprevádzali aj narodenie a smrť iného slávneho muža – Marka Twaina. 30. 11. 1835, keď sa narodil, svietila na oblohe Halleyho kométa. Humorista svojim typickým spôsobom glosoval: „Bude to moje najväčšie životné sklamanie, ak s Haleyho kométou aj neodídem. Prozreteľnosť to bezpochyby zariadila tak, aby takéto dva výnimočné zjavy prišli aj odišli spolu.“ Mark Twain sa však takého sklamania nedožil. Zomrel na infarkt 21. 4. 1910 len niekoľko hodín potom, čo sa spoza Slnka vynorila kométa.

Na typickú ukážku koincidencie narazili egyptológovia. Pri podrobnom skúmaní veľkej pyramídy v Gize sa zistilo, že jej presná šírková zemepisná koordináta je N 29,9792458. Keď v tomto údaji odstránime desatinnú čiarku, dostaneme 299 792 458 (km/s), čo je presná hodnota rýchlosti svetla vo vákuu. Bol by z toho skvelý titulok do bulváru cez uhorkovú sezónu, no vari aj podpriemerného maturanta napadne, že náš metrický systém jednotiek SI je veľmi mladý, v porovnaní s vekom pyramíd, a teda táto číselná zhoda je čisto náhodná.

Stáva sa však, že niektoré koincidencie sú desivé a nútia nás pomyslieť na „veci medzi nebom a zemou“.

Koincidencie však môžu byť aj desivé. Koncom 14. storočia bol najmocnejším panovníkom na svete dedič Džingischánovej ríše – Timur (Tamerlán). Vojenskou silou a krutosťou vari svojho slávneho predchodcu aj predčil. Podrobil si takmer všetky veľké ázijské ríše a zomrel v roku 1405 počas príprav na inváziu do Číny. Na jeho hrobke bol arabský nápis „Keď vstanem, zem sa zatrasie“. Bol taký obávaný, že aj vykrádači hrobiek sa tej jeho oblúkom vyhli. Skúmali ju až sovietski archeológovia. Keď do nej Gerasimov prenikol, ešte pred hrobovou komorou objavil nápis: „Ktokoľvek otvorí moju hrobku, privolá na seba útočníka strašnejšieho, než som bol ja.“ Stalo sa to 20. 6. 1941 a ak to na perách Gerasimova vyvolalo zhovievavý úsmev, ten mu do necelých 48 hodín zmrzol. Sovieti vraj Timurovo telo vrátili späť do hrobky – bolo to koncom roka 1942, práve vrcholila bitka o Stalingrad.

Koincidencie však môžu byť aj vcelku príjemné a prospešné. Napríklad keď idete v daždi na poslednú chvíľu do divadla, parkovisko je plné, tak aspoň odveziete manželku pred vchod, aby šla čo najmenej po daždi, a chcete sa vrátiť na koniec parkoviska, kde ste nejaké voľné miesta videli. A tu zrazu, rovno pred vchodom náhodou práve niekto cúva z radu a odchádza.

Takáto príjemná koincidencia má svoj odborný názov – serendipita. Tento názov zaviedol v 16. storočí anglický lord Horace Walpole a odvodil ho od starej perzskej rozprávky o princoch zo Serendipu, ktorí vo svojich príbehoch bežne nachádzali pomocné predmety, keď ich ani nehľadali, a pomáhali im rôzne šťastné okolnosti.

Je známe, že serendipita často pomáha vedcom a vynálezcom. Napríklad Alexander Fleming v roku 1928 takouto šťastnou náhodou objavil účinok plesne Penicilium.

Keď sa bežný človek stretne s koincidenciou, udiví to, pobaví, človek má o čom v najbližšom čase rozprávať, ale málokedy tomu venuje hlbšiu pozornosť. V minulosti sa však objavili dvaja vynikajúci vedci, koincidenciou tiež obaja pôsobili v Zürichu ako Aurel Stodola a Albert Einstein. Obom sa tieto javy, hovorili im synchronicita, stávali tak často, že im venovali priam vedeckú pozornosť a dokonca ich (oboch) priviedli k objavom, ktoré ich preslávili. Týmito vedcami boli Karl Jung a Wolfgang Pauli.

Svetoznámemu psychiatrovi Carlovi Jungovi sa napríklad stalo, že pri jednom sedení mu pacientka rozprávala o veľmi živom sne, v ktorom dostala veľký zlatý šperk v tvare skarabea. Vtom niečo naliehavo, hoci slabo, začalo udierať na oblok. Bol to nejaký hmyz a keď Jung vstal a otvoril okno, vletel dnu zlatoň – chrobák z čeľade skarabeovitých. Áno, keď sa vám to stane raz, je to zaujímavé, ale keď sa vám podobné príhody opakujú tak často, že vám to nehrá so školskými vedomosťami o pravdepodobnosti a štatistike, tak vám ten chrobák neprestáva krúžiť v hlave…

A do tohto krúženia chrobáka v hlave sa Jungovi v živote objavil talentovaný, ale trochu neurotický mladík Wolfgang Pauli, ktorého odporučili Pauliho otcovi ako výborného psychiatra. Hneď po prvom sedení Jung nevychádzal z údivu. V Pauliho snoch a vnútorných zážitkoch nachádzal toľko hlbokého archetypálneho materiálu, že sa rozhodol skúsiť ho zachovať nedotknutý vedeckým predsudkom a zveril ho svojej mladej asistentke, ktorá ešte nebola natoľko zahĺbená do Jungových teórií. Podarilo sa mu takto získať desiatky tisíc snových výjavov – materiálu, ktorý vyjadril najmenej v jednej celej knihe.

Pauliho sny však akoby mali význam aj pre podstatu Jungovho výskumu. Veľmi často sa opakoval proces prechodu od troch prvkov k štyrom. No tento proces mal svoj obraz aj v Pauliho vedeckom výskume. V roku 1913 popísal Niels Bohr tri kvantové čísla, ktoré kompletne popisujú chovanie elektrónu v atóme. Pauli sa postupne stal jedným z najväčších odborníkov na zloženie atómu, veď to bol práve on, kto teoreticky predpovedal existenciu neutrina a keď sa neutrino potvrdilo aj experimentálne, za tento objav dostal Nobelovu cenu. A skúmaním atómu a vlastných snov s prispením Junga nadobudol presvedčenie, že tri kvantové čísla nestačia, a to ho priviedlo k objaveniu štvrtého. Tento proces mal svoj odraz aj vo výskume Junga. Ukázalo sa, že na popis osobnosti nestačia klasické Freudovské tri dimenzie myslenia, intuície a pocitov, ale je potrebná štvrtá – individualizácia, alebo vyvážená psyché.

Obaja vedci sa časom spriatelili a prišli na to, že nejakým záhadným spôsobom je prepojený svet fyzikálnych javov a ľudská psychika. Navonok to vnímame ako synchronicitu a nedokážeme to vysvetliť princípom kauzality. Obaja sa, každý svojim jazykom, zhodli na existencii niečoho, čo Jung pomenoval ako kolektívne podvedomie. Ich spoločne objavená teória je známa ako Jungov – Pauliho princíp synchronicity a väčšina vedcov ho berie s istou (väčšou či menšou) rezervou, pretože ich zistenia a hypotézy sa zdajú, že vytvárajú akýsi vedecký podklad pre ezoterické prístupy ako kabala, či čínsky i-ťing. A väčšina vedcov si tieto hypotézy nedokáže overiť vlastnou skúsenosťou. Aj to je dôvod, prečo obaja o svojich hypotézach publikovali veľmi málo a opatrne.

Wolfgangovi Paulimu sa od mladosti v snoch veľmi často opakovalo číslo 137. Bol ním doslova posadnutý a bol to jeden z dôvodov, prečo sa dostal k Jungovi. Časom sa pri výskume atómu ukázalo, že je to veľmi dôležitá fyzikálna konštanta. Jeho prevrátenej hodnote 1/137 sa hovorí aj konštanta jemnej štruktúry. To preto, lebo vyjadruje silu elektromagnetickej interakcie medzi nabitými elementárnymi časticami. Fyzici ju považujú za magickú, lebo sa dá vyjadriť niekoľkými spôsobmi s použitím rôznych fyzikálnych konštánt. O Paulim sa hovorí anekdota, že raz sa ho študenti z rozmaru opýtali, akú otázku by ako prvú položil Bohovi na druhom svete. Jeho odpoveď bola: „Prečo práve 1/137?“

Keď Pauli v decembri 1958 ležal v nemocnici v Zürichu s ťažkým štádiom rakoviny, prebral sa po operácii a dozvedel sa, že leží na izbe číslo 137, povedal len: „Odtiaľto sa už živý nedostanem.“

 

Zdroje:

https://www.ancient-origins.net/unexplained-phenomena/historical-coincidences-0011108

https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%BDchlos%C5%A5_svetla_vo_v%C3%A1kuu

https://sk.wikipedia.org/wiki/T%C3%ADm%C3%BAr

https://kubus.blog.sme.sk/c/253420/Samarkand-Pri-hrobke-Timura-Velkeho.html

https://www.vocabulary.com/dictionary/serendipity

https://cs.wikipedia.org/wiki/Serendipita

https://www.acronico.it/2015/02/15/synchronicity-the-encounter-between-the-psychoanalyst-jung-and-the-physicist-pauli/

https://www.brainpickings.org/2017/03/09/atom-and-archetype-pauli-jung/

https://www.metanexus.net/wolfgang-pauli-carl-jung-and-acausal-connecting-principle-case-study-transdisciplinarity/

https://carljungdepthpsychologysite.blog/2019/02/22/carl-jung-and-wolfgang-pauli/#.XU3EMOgzaMq

https://enigmaplus.cz/mysterium-cisla-137-jde-o-klic-k-tajemstvi-vesmiru/

https://www.national-geographic.cz/clanky/numerologie-nebo-fyzika-proc-vedce-fascinuje-cislo-137.html

https://en.wikipedia.org/wiki/Fine-structure_constant