„Dokonalé rande“


Pred pár týždňami, keď sa svet po coronavírusovom ošiali  začal vracať do normálneho stavu,  pozval ma jeden môj  dobrý priateľ na kávu.

Potešila som sa.

Radosť z pozvania mi nepokazila ani povinnosť nosiť všade rúško, ale ani chladné počasie, ktoré sa správalo tak, ako keby nikdy nemalo prísť leto. Našťastie v ten deň vykuklo spoza upršaných mrakov slnko. Trochu zasnívane  zažmurkalo na svet pod sebou, možno si aj trochu zazívalo a lenivo pošteklilo svojím teplom nedočkavcov ako som aj ja, ktorí naň čakali.

Vyparádila som sa a utekala priamo z práce na „rande“. Dala som si tmavé okuliare a povinné rúško a keď som sa zbadala v skle dverí, začala som sa smiať na tom ako vyzerám.  Bolo  zaujímavé ísť na kávu vyfintená ako tajný agent a premýšľala som či ma priateľ vôbec  spozná… Nuž ale, predpisy sú predpisy… A muži sa aj tak občas radi  pozrú trochu nižšie ako je úroveň očí.

Našťastie sme sa „spoznali“ bez problémov keď sme sa stretli, takže nám nič nebránilo ísť na dobrú kávičku. To som však netušila, aké prekvapenie ma čaká. Vedela som  kam máme ísť na kávu, priateľ si nastavil pre istotu navigáciu, aby sme zbytočne  autom neblúdili po meste. Rozprávali sme sa o všetkom možnom   a počúvali aj navigáciu, keď medový ženský hlas povedal niečo v tom zmysle, ste v cieli svojej cesty.

Lenže…

Namiesto parkoviska kaviarne  sme zastali na parkovisku „ Komplexných pohrebných služieb všetkého druhu“. Nikdy nezabudnem na zaujímavý výraz v očiach môjho priateľa. Prekvapenie sa miešalo s miernym vydesením, kde to vlastne sme. Chvíľočku sme sedeli v aute a nechápavo sme sa pozerali na seba aj na miesto, kam nás navigácia zaviedla. Čo čert nechcel, zbadal nás  pracovník pohrebnej služby a keďže som mala oblečené čierne tričko a svetrík, bolo vidieť ako  potešil  nádejným zákazníkom. V tej chvíli som sa pozrela na priateľa a začala som sa smiať. Niečo také som v živote nezažila. Chvíľočku som mala pocit, že som v nejakom úžasnom filme Frederica Felliniho. Priateľ sa  nakoniec začal smiať tiež a zriadenec nechápavo na nás pozeral. Netuším čo si v tej chvíli myslel, keď videl na dvore pohrebnej služby sedieť v aute dvoch smejúcich sa ľudí a trošku mi ho  prišlo aj ľúto, že nemal z nás žiadny kšeft.

Myslím si, že na toto pozvanie na kávu nikdy nezabudnem a môj  priateľ tiež. Vysvetlila som mu, že  exkurzia  sa mi veľmi páčila, pretože viem, čo ma čaká na neminie a chápem aj výraz, kým nás smrť nerozdelí, ale už by sme mohli ísť na tú kávu. Našťastie pochopil, že mám rada čierny humor  a takýto úžasný  trapas, ma len rozosmeje. Ale priznám sa, pár sekúnd som sa zabávala na jeho vydesenom výraze, vedela som čo si myslí a tvárila som sa vážne.

A teraz, keď nad tým tak premýšľam viem, že by sme život  a všetko čo s ním súvisí  nemali brať smrteľne vážne, aj keď musíme prežívať mnoho náročných situácií. Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, prečo sa dejú veci, ktoré považujeme za zlé a nespravodlivé.

A  možno práve tie nám ukážu, aký je život vzácny a krásny. Ukážu nám nový zmysel bytia, ale aj nezmyselnosť strachu zo života a smrti.

Mne práve toto  „dokonalé rande“ ukázalo, aká je dôležitá ľahkosť bytia, keď tomu druhému, ale aj sebe  ukážeme, aký dôležitý je úsmev, smiech, ale aj to, že sa nedokážeme nahnevať, alebo uraziť, ak sa ten druhý nechtiac pomýli.

Veď aký by to bol život, ak by sme sa nedokázali smiať, radovať, prežívať tiché šťastie?

Příspěvek byl publikován v rubrice Devana se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

7 reakcí na „Dokonalé rande“

  1. cobolik pacholik napsal:

    devanko nick bohovy,poniektore veci su v tom skurvenom zivote take,ze aj mrtveho by jeblo…

    To se mi líbí

  2. bob napsal:

    Ano, i mě „Paní Navigace“ zavede někdy úplně jinam. Naposledy na polní cestu, která uprostřed pole končila…V takových situacích se nechám unést a nadávám jí.
    Potom si uvědomím, kolika řidičům na různých místech najednou radí (a v mnoha případech dobře) a za to, že jsem jí nadával se zastydím.
    A to ještě „Paní Navigaci“ dělám ošklivé věci. Zadám třeba jenom obec a nikoli konkrétní ulici, protože už když dojedu do města, tak trefím. Přitom si neuvědomuji, že paní Navigaci přidělávám práci, protože vědomě jedu jinam, než se mě ona snaží dovést (do centra).
    Tímto všechny vyzívám, abyste paní Navigaci zbytečně nepřidělávali práci a měli s ní trpělivost – má toho dost

    To se mi líbí

    • Bavor V. napsal:

      Moje první Nataša dovedla být někdo opravdu protivná. Dokázala být mimo trasu i 20km. Když ve ST otevřeli obchvat, tak jej nepřijala ani po aktualizaci, a když jsem jej použil, tak v jednom případě až na konec písecké dálnice se nebyla schopná zorientovat a pořád mi radila, kde mám jak odbočit. Po výjezdu z dálnice jsem musel zastavit, Natašu vypnout a znova zapnout. Pak teprve pochopila kde je. A jednou mne v Praze (kam zajíždím jen s krajním odporem) naváděla opět úplně mimo trasu, ačkoli jsem jel jak takž dobře. Jenže ona se cítila o ulici vedle. Současná Nataša mne zatím vodí dobře.

      To se mi líbí

      • NavajaMM napsal:

        Tá, čo bola dakedy v Nokii zadarmo, bola celkom spoľahlivá, ale používal som ju len ako záchrannú sieť. Radšej si trasu prejdem vopred na Google maps a potom to už poznám. Sklame to málokedy, ale stane sa. Napríklad v Poľsku, keď rozkopali celý stred mestečka a obchádzky označili tak – poľsky. Vtedy pomohla tá záchranná sieť vrátiť sa na trasu, čo som poznal z Googlu. 🙂

        To se mi líbí

        • Bavor V. napsal:

          Což to já také, ale přece jen více spoléhám na Natašu. Zvlášť když tahle druhá má dost dobrých funkcí, jako třeba upozorňování na omezení rychlosti, přejezdy, školy nebo i stabilní radary. Má jen drobnou vadu a tou je asi 20m zpoždění za skutečností. Takže když už jsem projel kolem značky omezující rychlost, ona ještě asi těch 20m ukazuje, že je „volno“.

          To se mi líbí

  3. NavajaMM napsal:

    Práve kvôli tomuto mám rád príbehy zo života. Niektoré zápletky, čo sa reálne stanú v živote, by si netrúfol vymyslieť žiadny autor.

    To se mi líbí

  4. Bavor V. napsal:

    To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.