Krátka prechádzka Orvietom


Mám slabosť pre mestá, ktoré ležia vysoko nad terénom na útesoch. Pred niekoľkými týždňami som tu u pána Bavora ukázal niekoľko obrázkov z mesta Tropea v Kalábrii a ešte niekoľko takých prinesiem. Dnes to bude z toskánskeho mesta Orvieto.

Orvieto celé leží na planine na útese s minimálnou výškou 50 m nad okolitou krajinou a je to pomerne veľké mesto. Svoju veľkosť dosiahlo už pred rímskou dobou, jeho pôvodnými staviteľmi boli Etruskovia. V 13. storočí malo 30 tisíc obyvateľov, teda pravdepodobne približne toľko, čo vtedajšia Praha. Na rozdiel od Prahy však už nemalo kam rásť a dnes v ňom žije asi o tretinu ľudí menej.

Orvieto má unikátne prístupy do mesta, ako vidno aj na mapke vyššie. Hlavný prístup pre cestujúcich po železnici a turistov, lebo autobusy sa do mesta nedostanú, je na pravej strane mapky pozemná lanovka, niečo ako v Tatrách na Hrebienok. Jediná brána so strmou serpentínovou cestou, po ktorej sa do mesta dostanú autá, je na ľavej strane mapky. Okrem toho je niekoľko strmých prístupov po schodoch pre peších na rôznych miestach útesu.

Možno niekoho z vás napadlo, že v takomto meste mohol byť problém s vodou pre toľkých ľudí. Orvieto v 16. storočí za renesancie tento problém vyriešilo unikátne. Dolu na trojici obrázkov je jeho hlavná studňa pomenovaná po svätom Patrikovi. Má hĺbku vyše 60 metrov a hladina vody je až v úrovni spodnej vody údolia.

Tá okrúhla rotunda na spodnom obrázku je nielen vchod do studne, ale takéto rozmery má sama studňa. Na hornom obrázku je vidieť, že do studne sa schádza širokým schodišťom s arkádami, ktoré zabezpečujú svetlo. Schodištia sú vlastne dve a tvoria dvojitú špirálu. Jedným schodišťom sa schádzalo nadol, druhým vychádzalo hore, takže sa na schodišti nebolo treba obchádzať. Pomysleli by ste si, že to bolo možno priveľmi veľkorysé, veď schodište má šírku takmer dva metre, no po vodu sa chodilo hlavne s mulicami. Stredný obrázok ukazuje, ako bolo vyriešené dno studne. Tesne nad hladinou je úzky mostík, na ktorom mulica na chvíľu zastala, služobníci načerpali vodu a mulica prešla po mostíku na vzostupné schodište. Premávka teda bola viac-menej plynulá.

V búrlivých stredovekých časoch bolo Orvieto baštou Pápežského štátu, niekedy tu pápeži v časoch ohrozenia našli útočište. Je tu ešte z tohto obdobia fungujúca univerzita a jedna z najkrajších talianskych katedrál. Zvláštnosťou je tu vitrážové okno, ktorého dolná časť je z alabastru.

Jediný vstup do mesta, ktorým sa dnu teoreticky dostanete autom. No vstup je prísne regulovaný. Mimochodom, fotografie sú z roku 2016, teda rúška na nich nenájdete.

Na záver ešte výhľad na toskánsku krajinu z mestského parku na hradbách.

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

4 reakce na Krátka prechádzka Orvietom

  1. Hudec napsal:

    Díky za hezkou procházku.
    Zatím jsem měl slovo „orvieto“ spojené jen s vínem:
    https://blog.vinodoc.cz/2017/06/29/copak-je-to-orvieto/

    Teď jsem tedy zase o něco chytřejší…..
    Orvieto je příjemné „každodenní“ víno, cenově obvykle celkem přístupné.
    Osobně dávám v létě přednost soave, ale to není nic proti orvietu, prostě jen věc osobního vkusu, zvyku, chuti.

    To se mi líbí

    • NavajaMM napsal:

      Vďaka za opravu, áno, Orvieto leži na hranici Umbrie s Toskánskom a Laziom.

      To se mi líbí

      • Slim napsal:

        Jj, Umbrii se taky říká zelené srdce Itálie, a mají tam vyhlášené lanýže.

        Leží tam i Trasimenské jezero, kde Hannibal Barkas natlačil Římany do vody při pochodu od Alp na jih Itálie.

        Vidím, že fotka eskalátorů v Perugii nebyla ideální. Je nesnadné zachytit plně krásy toho kraje, přidám s dovolením ještě jednu

        To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.