Ako sa nezblázniť… Z choroby a iných „radostí“…


Stáva sa to mnohým ľuďom. Choroba sa ohlási nečakane, v období života, keď si človek myslí, že po prekonaní ťažšieho a náročného obdobia príde zaslúžený oddych a pokoj.

Ale kdeže. Práve naopak. Človek, ktorý je nútený pod tlakom okolností a povinností  ísť na doraz, nemá čas na vnímanie prvých varovných príznakov, že niečo nie je  v poriadku. Keď príde obdobie „pokoja“, zrazu sa tí pľuhavci ukážu v plnej paráde a sile.

Dáte si rande so svojím lekárom, posťažujete sa mu a on vás poteší konštatovaním: „Vieš, koľkí by chceli mať tvoje problémy, ale už nemajú?“

S pocitom radosti, že vôbec ešte žijete,  idete k odbornému lekárovi. Plná čakáreň skleslých a utrápene vyzerajúcich ľudí,  vám nepridá na optimizme. Poviete si, ale čo, už som tu, tak mi možno pomôžu a náladu vám vylepší, keď si sadnete na jediné voľné miesto medzi  dvoch sympatických chlapíkov, ktorí čítajú prudko konšpiračný mesačník. Sadnete si  a  vyberiete z kabelky presne ten istý časopis. Po chvíľke obkukovania a následného smiechu, máte pocit, že aspoň v tom nie ste sami.

Po odchode z ambulancie vás humor prejde. Plná taška liekov a dobré mienené rady, že ak ich nebudete užívať, tak neprežijete zimu, vám  zoberie  úsmev z tváre. Po pár dňoch užívania  liekov  máte  pocit, že treba šetriť na truhlu a pohreb a premýšľate nad tým, akým spôsobom sa dáte pochovať.

Zabávate sa absurdnými  vtipmi o tom, ako nebožtíkovi prajú „nech ti je zem ľahká“ a šupnú na neho dva kubíky zeme, plus ťažkú betónovú platňu, alebo „odpočívaj v pokoji“ a pochovajú ho vedľa svokry…

V jedno ráno príde  zlom, pozeráte sa na seba v zrkadle a pýtate sa sám seba: „Toto naozaj chcem? Byť živá mŕtvola?“

„NIE“, poviete si a začne žiť. Viete, že umrieť raz musíte, s liekmi, či bez nich. Začnete robiť všetko to, čo vám lekár zakazoval. Žiadne telesné šetrenie a polihovanie, ale poctivé behanie po schodoch, čo najviac pohybu, cvičenie, práca a hlavne prestanete myslieť na umieranie,  pretože naň zrazu  nemáte čas. Začnete vnímať život a svet novými očami a máte radosť z každého dňa, aj keď je niekedy veľmi ťažký. Obklopíte sa ľuďmi, ktorí vám dodávajú radosť zo života a snažíte sa byť užitočným aj drobnostiach. Pracujete,  čítate, píšete, vzdelávate sa,  počúvate hudbu a tešíte z drobností a svojich blízkych.

A myslíte si, že aj lekári sú len ľudia. Presne takí ako jeden z mojich priateľov.

V jedno poobedie som sa ponáhľala upratať kuchyňu, chcela som ísť  na záhradu. Lenže…

Ani neviem prečo som dala ostrý nôž na zeleninu naopak do odkvapkávača na riad. V rukách som mala sklenenú, šalátovú misu a tá mi začala padať, chcela som ju zachytiť, čo sa mi podarilo, ale ruku som si napichla na nôž a poriadne hlboko. Vytiahla som ho, rýchlo ošetrila a volala kamarátovi, či si to musím ísť dať zašiť, lebo by ma čakala dosť nepríjemná cesta do okresného mesta a potom späť. Povedal mi, že nech si to odfotím a pošlem, nech to vidí…

Odfotila som, poslala a… Keďže bolo leto, mala som tielko a dozvedela sa veľmi veľa o svojom dekolte, ako keby som mu bola poslala nejakú erotickú fotku a nie moju zranenú hornú labku. A posledná veta znela: „A to sa často takto režeš moja?“

V prvom momente som si myslela, že asi začnem rezať  a že má šťastie, že nie je nablízku ale potom sa začala smiať. Nakoniec mi dal pár dobrých rád a mala som  veľké šťastie,  že nôž nezasiahol nič dôležité a  ruka sa rýchlo zahojila.

Život by sme nemali prežiť čakaním na smrť, ale tešiť sa z každého dňa. Nemali by sme rochniť a bahniť  v problémoch, ale riešiť  ich a pozerať sa na ne z viacerých strán. A hlavne by sme sa nemali prestať smiať, pretože smiech je najlepším liekom.

Nemali by sme sa prestať usmievať na iných, rozprávať sa s nimi, vypočuť ich a hlavne povzbudiť.

A to najdôležitejšie – nikdy sa nevzdávať, vždy je prečo a pre koho žiť.

P.S.  Pred chvíľkou som našla v schránke leták. 35% zľava na kvalitné pomníky, ale ponuka je časovo obmedzená.  Tak si radšej počkám na lepšiu ponuku 🙂.

Článok bol uverejnený na Blog Pravda.sk

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Devana se štítky , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

2 reakce na Ako sa nezblázniť… Z choroby a iných „radostí“…

  1. cobolik pacholik napsal:

    hej devanka nick bohovy poznam osobne su to uz stary ludia, dnes alebo neziju invalidny dochodci boli v 50 tke mal najviac prasiat,kosil vsetko co sa dalo aby bolo sena na zimu umrel 75 rocny a bez prestania omielal,jak ho bolia klby a dvaja otroci mojho typu by okolo neho umreli a boli mladsi 20 rokov tak makal kurva,co ja obdivujem som bol docista pojebany ked som videl velmi peknu zenu 23 rocnu od 5 rokov nemala ruky od ramien bo jej popalil elektricky prud,dala sa oplodnit mala malu holotu a tou spilkou s vatou ked tomu svojmu malemu hovnu cistila nos a usi ,kupala a mastila ho olejom a to vsetko nohamy a prstamy na nich to uderenie jak sto kurvy soferuje a nitku do ihly navliekla lepsie jak ja,vari soferuje ,ale toto svojo male hovno jak umyvala utierala mastila obliekala a balila to kurva nema slova,kutik oka mu cistila malym prstom na nohe a vsetko jemne a precizne bo s laskou ku tomu svojmu malemu hovnu,to boha prebohove ja jedno viem naisto,ked nerobim nic ma neboli,nic,teraz druhy den nerobim a este zajtra volno uz budem preberat nohamy,bo uz mi dlho,otazka znie som kokot? moja odpoved herst ober kokot musim byt… a doktor dnes to biznis starostlivost o chorych po zbraniach, drogach a kurvach nasleduje ten biznis a starobince no charitativny dom,to aj kamen zaplace jak to tam je aj zulovy kamen pusti slzu jak preparadne vyzeraju ludske zberne suroviny to kurva nadhera…

    To se mi líbí

  2. Bavor V. napsal:

    Jak se má člověk nezbláznit? Ne z nemocí, ale ze světa kolem. Máme tu další film na odpis. Přiznám se k tomu, že jsem o něm ani nevěděl, a nebýt současného blbnutí, žil bych ve sladké nevědomosti i nadále.
    https://www.bitchute.com/video/qSE8LLjj8xFK/

    To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.