Trocha poézie nikoho nezabije


Búrka…

Cítim ju v srdci..
Má slankavú  chuť života,
ktorý steká v prúdoch
po mojej nahej duši
a ostáva v stopách
doráňaných  bosých nôh,
keď utekám pred sebou
a kričím tak,
že ma počujú
vietor aj kamene
a vesmír za mňa plače
v tichej ozvene,
a iba ty nie…
Slnovratovo  6.8. 2019

Hej ty…

Áno ty,
čo sa na mňa pozeráš v zrkadle.
Usmej sa trošku
a odožeň mi z očí tiene smútku,
ktorý mi chce namaľovať
ľadové kvety do duše.
Hej ty, áno ty,
čo na mňa občas spravíš grimasu,
aby som sa rozosmiala.
Už vieš, že zima končí,
prichádza nová nádej
a život bude plynúť  ďalej.
Hej ty, áno ty,
Si vždy so mnou, keď sa hľadám,
Pozeráš mi do očí
a hovoríš bez slov,
že láska neumiera,
kým ja som ty a ty si ja…

Slnovratovo   4.3. 2019

Prežijem Ťa!

Prežijem Ťa!
Aj keď sa musím každý deň brániť.
Len sa znova nadýchnem
tej prekliatej bolesti duše
a ochutnám vlastnú krv
búšiacu v srdci.
Prikladáš mi na hrdlo prsty,
skrivené ako pazúry Harpyí
a správaš sa ako milenec,
ktorý žiarli na môj úsmev.
Aj tak sa budem usmievať.
Áno, počuješ ma?
Budem  sa smiať.
Priamo Tebe do tváre.
Viem, že Ťa prežijem.
Veď si môj Život…

Slnovratovo 29.6.2018

 

 

 

Básne boli zverejnené na Blog Pravda.sk.

Příspěvek byl publikován v rubrice Devana se štítky . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

6 reakcí na Trocha poézie nikoho nezabije

  1. vonrammstein napsal:

    Ta první je dobrá.

    To se mi líbí

  2. NavajaMM napsal:

    Tá posledná je skvost. Mám z nej krásny optimistický pocit. 🙂

    To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.