Slavoj Žižek o Covid-19: Riešenie je jednoduché, buď komunizmus, alebo barbarizmus


Spracované zo zdroja DiEM25TV: https://www.youtube.com/watch?v=gXC1n8OexRU

Renata Ávila (DiEM25): Dobrý večer v DiEMTV, dnes večer je môj hosť Slavoj Žižek, slovinský filozof, ktorý sa nám bude prihovárať z… ozaj, Slavoj, kde práve teraz si?

Slavoj Žižek: Doma, v Ľubľane. V izolácii. A plne informovaný. Treba to zdôrazňovať stále a stále. My, ktorí sa dnes môžeme izolovať, tak, aby sme boli viac-menej v bezpečí, sme privilegovaní. Veď si to len uváž, čo všetko musí fungovať, elektrina, voda, odpad, niekto vám musí priniesť jedlo, alebo človek musí risknúť a ísť na nákup. Vieš, čo myslím, koľko lekární musí byť otvorených, lekárov k dispozícii atď., atď.

Vieš, štve ma, keď ľudia hovoria, že sme izolovaní v „lockdowne“. Nie, len menšina si môže dovoliť byť v takejto izolácii. Len privilegovaní.

RÁ: Chápem to, čo popisuješ, ako istý apartheid. Že sme rozdelení na tých, ktorí sú obetovaní a tých, čo majú luxus izolácie. Ale okrem toho, asi aj ty v Slovinsku, vidíme veľmi rýchly nárast autoritarizmu vo všetkom. Napríklad v Maďarsku je to veľmi zlé. A tak skôr, ako prídeme k našej téme, chcem sa ťa opýtať, počula som, že aj v Slovinsku sa deje niečo podobné.

SŽ: Vieš, všade je jeden podstatný problém a to, do akej miery sa dá veriť údajom. Štatistke. Napríklad jedna z mojich obľúbených krajín. Island s hlavným mestom Rejkjavík. Sú správy, že je momentálne vo veľkých problémoch. Celá krajina má asi 300 000 obyvateľov a niečo cez 1000 nakazených, čo z nich urobilo svetových rekordérov. Ale na čom sa zakladajú tieto výsledky. Ide o počet testov, ktoré robili, kvalitu testovania, štatistika tu znamená veľmi veľa. Už sa o tom veľa popísalo.

A práve preto neustále opakujem – potrebujeme Juliana Assangea, a to ber ako metaforu, viac ako kedykoľvek predtým. Pretože takmer každá vláda teraz publikuje manipulatívne vyhlásenia typu „máme všetko pod kontrolou“, zabránime chaosu a tak podobne. Moja dobrá priateľka Joan Copjec, z New Yorku, ktorej manžel Michael Sorkin len pred pár dňami zomrel na Covid, mi povedala, vraj každý vo veku nad 60 – 70 sa ľahko dostane k testom. Ale vôbec to nie je pravda, ona sa nemohla dať otestovať. V centre Manhattanu.

A preto zdôrazňujem, že minimálne dočasne potrebujeme tie reštriktívne opatrenia ako izoláciu, obmedzenie pohybu a tak ďalej, ale ja nie som… a teraz ťa asi prekvapím, lebo niektorí ľavičiari sú proti nim a hovoria, že štátna moc tieto opatrenia používa proti nám, aby nás držala pod kontrolou, že chce zaviesť permanentný núdzový stav a podobne, že nám chcú vyvolať paniku…

Môj argument proti tomu je, že samozrejme, také pokušenie existuje všetko toto použiť. Ale napríklad ako sa teraz rozprávame? Cez Zoom, cez internet. Pritom internet nefunguje sám osebe. Keby štát chcel, mohol by sa dohodnúť s operátorom a mohol by nás odpojiť.

Ale chcel som povedať niečo iného. V skutočnosti nejde o to, že vláda medzi nás zasieva paniku, kontroluje nás a tak (kašle a smeje sa – neboj sa, toto nie je ten smrteľný kašeľ). Tí, ktorí nám vládnu, tiež majú paniku. Na toto nezabúdaj! Ak je niečo jasné zo všetkých týchto oficiálnych správ, pozri sa len na USA, všimni si tú zmes správ, čo si vzájomne odporujú. Nie je z toho jasné, že tí, čo majú moc, tie štátne orgány, že sú to práve oni, koho zachvátila panika? Oni vôbec nemajú situáciu pod kontrolou. pochádzam zo stredoamerickej kedysi banánovej republiky, z Guatemaly. Kedysi to bola zaostalá chudobná krajina, ale dnes to už skoro všade na svete vyzerá podobne. A mám starosti, že keď čelíme tomu vírusu, sme všetci na jednej lodi, ale keď hovoríš, a máš pravdu, že tí pri moci, vlády sú v panike, že sa napriek všetkým pekným slovám o spolupatričnosti svet rozpadol na mnoho lodí a aj veľmi malých lodí, ktoré sa samostatne potopia. Rozdelilo nás to. Napríklad Stredoafrická republika obrovská krajina a majú tri (3) ventilátory pre všetkých obyvateľov. Komu ich dajú, keď začnú chorieť…

SŽ: Počkaj, keď hovoríš o Stredoafrickej republike, tak celé USA sú teraz Stredoafrickou republikou. Poznám situáciu veľmi dobre, oni sa teraz nedokážu postarať sami o seba a platí to nielen teraz, ale čo je najviac znepokojujúce, už celé týždne predtým, keď tí pri moci, tí najbohatší, hovorili ľuďom – nepanikárte. Oni už vtedy mali paniku. Oni už vtedy hľadali spôsoby, ako zmiznúť na svoje majetky, na nejaké súkromné ostrovy alebo bunkre, čo majú bohatí bankári postavené v Skalnatých horách a kde majú vybavenie, aby mohli roky prežiť bez akéhokoľvek vonkajšieho kontaktu.

Ale jednako, keď sledujem tú situáciu. Dokonca aj v Číne, tí, čo majú moc, práve prechádzajú skúškou. Tí pri moci sú tak viditeľne dezorientovaní, presne ako ty a ja, tak si hľadia hlavne zachovať kožu, že… oni si ešte dlho môžu zachovať svoju moc a svoje privilégiá, ale domnievam sa, je akási základná dôvera už bude prelomená.

Lebo hoci sme aj kritickí k štátnym inštitúciám, nesmieme podceňovať, do akej miery sme na ne odkázaní. Hej, vieme, že tam je korupcia a tak podobne, ale nejakým spôsobom garantovali, že veci fungovali. No a dnes už panika zachvacuje nemocnice…

Počkaj, poviem ti to inak. Vieš, kedykoľvek, keď prebiehali vo svete revolúcie. Napríklad si veľmi dobre pamätám, ako to bolo za revolúcie v Iráne, alebo v Rumunsku, keď padol Ceausescu. Tí, čo majú moc môžu byť ešte pri moci, ale vždy sa vyskytne taký symbolický zlom, po ktorom ľudia tú moc už proste neberú vážne. Začnú tú moc ignorovať. Tá môže stále uplatňovať všetok teror, ale akosi je už jasné, že hra skončila.

Napríklad v Iráne, myslím vtedy, keď Chomejní zvrhol šacha. Vtedy raz prebiehala demonštrácia na veľkom námestí a polícia vtedy zabíjala demonštrantov. Šach bol ešte pri moci ďalšie dva mesiace, ale od toho momentu už všetci vedeli, je po všetkom. Myslím, že presne na tejto úrovni už niečo prebieha práve teraz.

RÁ: Teraz je ale iná situácia, lebo dnes nemôžeme bez rizika ísť demonštrovať na námestie, mohli by sme ohroziť životy iných ľudí. Čo myslíš, ako by sme mohli využiť vo svoj prospech ten strach, čo dnes majú mocní. Ako môžeme vyplniť ten priestor. Jasné, veci už asi nebudú môcť ísť normálne, veľa sa toho zhorší oproti dnešku. Čo môžeme podniknúť, keď sa nemôžeme mobilizovať na uliciach?

SŽ: Chápem, viem, kam mieriš a vidím tu veľké nebezpečenstvo. Nie som naivný optimista, netvrdím ako niektorí, že teraz príde komunizmus. Ale nevidíš tú osudovú iróniu? Dokonca aj tí pri moci sa uchyľujú k opatreniam, ktoré sú, povedzme primitívne komunistické. Kto by si bol pomyslel ešte pred pol rokom, že Borisa Johnsona napadne aspoň dočasne znárodniť Britské železnice? Kto by si bol pomyslel, že dokonca sám Trump bude uplatňovať zákon o riadení obrannej výroby tak, aby súkromným podnikom prikazoval, čo majú vyrábať. Nie je toto krutá irónia, že títo ľudia sa chovajú ako komunisti? Nie však dosť radikálne. Prečo?

Hovoríš, že máme zviazané ruky. Možno si to myslíme my, čo sme izolovaní. Ale aj tak. Pozrime sa na vývoj na burzách napríklad v Brazílii. Prudký nárast, písal mi o tom Gabriel Tupinambá. Alebo dokonca v Anglicku. Nádherný moment. Keď britská vláda vydala vyhlásenie, že potrebuje dobrovoľníkov, okamžite sa hlásilo pol milióna ľudí. Lebo pamätaj na to, že táto situácia izolovanosti, to je len naša, čo sme privilegovaní. Pretože oni vedia, že potrebujú, aby sme spolupracovali a vedia, že ak neudržia nejakým spôsobom poriadok, tak úplne stratia dôveru ľudí a čo potom?. A je to celkom reálna možnosť, že vypukne nejaká forma globálneho chaosu.

Napríklad v USA, nemysli si, že je možné aby sa v týchto južných štátoch biblického pásu dala dohromady lokálna milícia, aby chránila ľudí alebo niečo podobné. Keby si sa spýtala mňa, skôr verím tým, čo… OK, to čo sa deje v Európe, je hrozné. Ale oveľa väčší problém vidím na jednej strane v USA a na druhej strane v krajinách, ktorým hovoríme Tretí svet, ale nejde o zaostalé krajiny. Napríklad, čo ja viem, trebárs taká India.

Samotná myšlienka na izoláciu je v Indii absurdná. Ale nielen India, pomysli na utečencov, migrantov, oni nemajú žiadny domov, ako sa oni môžu izolovať? Rozumieš? Takže aj tým, ktorí majú moc musí byť jasné, že ak chcú túto situáciu zvládnuť, že samotný štát si neporadí. Musia mobilizovať tisícky pomocníkov, ktorí sa budú starať o chorých a budú zabezpečovať všetky potrebné veci. Takže nielen štát sa musí začať chovať ako skoro komunistický štát, ktorý prevezme kontrolu nad trhom, túto krízu ani v najmenšom nezvládneme bez mobilizácie lokálnych občanov, aby sa začali zaujímať a starať o ľudí vo svojom okolí, ktorí musia byť izolovaní v karanténe.

Ale aj na druhej strane. Teraz je už jasné, že Bernie Sanders si netrúfol byť primerane radikálny. Dnes už nie je problémom len všeobecná zdravotná starostlivosť v USA. Potrebujeme doslova, a chápem, že to môže znieť divne, niečo ako globálny systém zdravotného zabezpečenia. Nejaký globálny systém na sledovanie epidémií v rámci celého sveta, aby sme mohli konať koordinovane v medzinárodnom meradle.

Vieš, niečo som si o vírusoch prečítal, aj na wikipédii a dozvedel som sa, že vírusy, to nie je nič nového. Vždy sme ich mali v tele a nerobia nám len škodu. Tento koronavírus je len taká mimoriadna odchýlka. Nemôžeme sa ich zbaviť a tak musíme počítať s tým, že tu aj vždy budú a musíme spolupracovať, aby sme to zvládali. Ja viem, že je to momentálne nereálne, je to taká vízia tých, čo sú pri moci.

Napríklad. Jeden z najotrasnejších príkladov, niekto mi ukazoval stránku na fejsbúku – filmový producent David Geffen. Daj si to na fejsbúk – je tam na jachte v Atlantiku vysmiaty v úplnej izolácii. Môže tam kľudne ostať mesiac, dva. Ale potom skončil. Títo boháči sa nemôžu spoliehať na takýto spôsob izolácie, pretože aby oni prežili, tak stovky tisíc, milióny, iných ľudí, musia byť kvôli nim aktívni, musia riskovať svoje životy.

A teraz by som chcel upriamiť pozornosť na jednu záležitosť, v ktorej Trump podvádza. Trump hovorí, že nemôžeme byť celý čas v režime „lockdown“. Raz sa veci budú musieť začať hýbať. Trump hovorí, že títo boháči síce môžu byť izolovaní, ale bežní ľudia si to nemôžu dovoliť. A Trump má pravdu, zdanlivo hovorí za bežných ľudí proti boháčom, ale treba si uvedomiť, že títo bežní ľudia musia riskovať svoje životy kvôli Trumpovej ekonomickej politike. On na jednej strane organizuje výbory na riadenie opatrení proti epidémii, ale na druhej strane je nechutné, že on dostal bežných ľudí do tejto chúlostivej situácie a dnes sa stavia do roly ich záchrancu. Bežní ľudia sú často v situácii, že ak hneď dnes to nerisknú a nepôjdu von do práce, tak budú hladovať. Keby šlo o mňa, radšej by som riskol 3 – 4 % šancu, že zomriem, než by som mal ostať doma a nechať svoju rodinu hladovať. To je na tejto situácii to strašné.

RÁ: Rovnako strašná situácia je teraz aj v Anglicku, v Spojenom kráľovstve a videli sme, ako tam verejne ľudia a dokonca celebrity a kráľovská rodina tlieskali zdravotníkom. A vidíme tie dvojité štandardy, keď im na jednej strane tlieskajú a na druhej strane im nedajú dostatočné financie.

SŽ: Presne tak, toto je veľmi nechutné toto ďakovanie ľuďom, ktorí stále robia na uliciach a vonku. Predstav si – vládnuca trieda aplauduje bežným ľuďom, ktorí na ňu pracujú. Smiešne. No aké si predstavuješ riešenie? Poviem Ti moje riešenie. Mám veľmi radikálnu predstavu. Niečo ako „vojnový komunizmus“.

Pozri si napríklad Nemecko. V tomto Nemcom dôverujem. Nie všetci Nemci sú nacisti, oni sú aj veľmi dobrí organizátori. Bola tu taká myšlienka zostaviť zoznam ľudí, ktorí sú viac-menej imúnni. Je to samozrejme orientačne, ale ide o ľudí, ktorí tak pred mesiacom – dvomi prekonali koronavírus a sú vyliečení. Takto by sa vytvoril zoznam ľudí, ktorých sa netýka riziko, na ktorých sa dá spoľahnúť a tí by sa dali nekompromisne mobilizovať. Nutne potrebujeme takéto prostriedky. Už sme vyčerpali možnosti ekonomiky, peňazí, trhu a podobne.

RÁ: Chápem o čom hovoríš, bola som v Berlíne a viem si predstaviť, ako by to mohlo fungovať, ale keby sme si to isté predstavili v Brazílii, tak len samotný nápad zostavovania zoznamov v režime pod Bolsonarom, hoci ide o zoznam imúnnych ľudí, ale behá mi z toho mráz po chrbte. Vo všetkých týchto autoritárskych režimoch, keď otvoríme dvere, aby brutálne režimy mohli zostavovať svoje zoznamy… ide o veľmi tenkú hranicu, ktorú je veľmi jednoduché prekonať. Viem, že sme vo vojne proti vírusu, ale hrozí tu, že by tieto drastické opatrenia autoritársky režim mohol zneužiť na skutočnú genocídu.

SŽ: Áno. Rozumiem ti. Ale napriek tomu, keby existoval tento typ mobilizácií, áno, dalo by sa to zneužiť, ale aj tak, táto situácia nám ukázala, že boháči nedokážu sami prežiť tento typ izolácie. Oni nás potrebujú. Predstavme si, že boháči sa stiahnu do úzadia a majú prostriedky na to, aby riadili veci na diaľku. Ktovie, ako budú vyzerať veci, keď sa svet vráti, povedzme trochu do normálu. Neviem si predstaviť, že kapitalizmus prežije, ak budú fungovať rovnako, ako fungujú teraz. Budú musieť prísť veľmi radikálne zmeny, alebo ešte brutálnejšie diktatúry.

Niet inej možnosti! Netvrdím, že som dnes optimista v otázke komunizmu. Na jednej strane to môže skončiť v chaotickom barbarstve. Keď moc prevezmú lokálne gangy. Podobne ako, podľa mňa v súčasnosti najnešťastnejšej krajine na svete – Konžskej demokratickej republike.

Pri našej úzkosti z vírusu musíme mať na zreteli dve veci:

Po prvé, veľkých problémov, ktoré nás trápili, sme sa nezbavili, naďalej sú tu. Zistili sme, že utečenci zo Stredného Východu sa stále snažia dostať do Európy. Za normálnych okolností budiž, ale teraz je to vyslovená hlúposť. Načo je komu dostať sa do krajiny, ktorá je v totálnom lockdowne? Zrejme sú títo ľudia takí vydesení zo svojej situácie, že si povedia, že v krajine, kde zúri epidémia a je v lockdowne, to nemôže byť horšie ako tam, kde som teraz. Toto je len jeden z tých veľkých problémov, ktoré som mal na mysli.

A po druhé, keď sa boháči izolujú na svojich rančoch, jachtách a súkromných rezidenciách, stále podľa mňa uvažujú v dimenziách, že pôjde tak o dva – tri mesiace dlhú krízu, tie nejako prečkám tu, a potom sa všetko vráti do normálu. Možno sa aj vrátia, ale nebude to rovnaké. Nebude to ten istý normál.

Vládnuca trieda nedokáže prežiť tým istým spôsobom, čo doteraz, keby sme aj neskĺzli do toho chaotického barbarstva. Pripomeniem tu text skvelého francúzskeho filozofa zo smeru takzvaných asemblážistov – Bruna Latoura, on nedávno napísal skvelý text o tom, že súčasná koronavírusová kríza je len skúškou nanečisto, ako budeme riešiť nastávajúcu globálnu ekologickú krízu z globálneho oteplenia.

Veď to je úplne strašné. Pozri si všetky naše médiá. Komentujú to v duchu: OK, odložíme Olympijské hry, budú len o niekoľko mesiacov neskôr v októbri, veď sa nič nedeje, no tak dobre, budú až na budúci rok, nevadí. Hovoríme len o niekoľkých mesiacoch a vrátime sa do normálu.

Nie! Celú finančnú štruktúru kapitalizmu to zruinuje. Normál sa nikdy nevráti.

A v tomto vidím príležitosť. Pretože vládnuca trieda už nebude schopná predstierať, že veci fungujú ako keby sa vrátili do normálu. Pretože aj keď prekonáme túto epidémiu, vráti sa to znovu. Možno v miernejšej forme, ale možno ešte v tvrdšej a bude to spojené aj s ekologickou krízou.

Písal som o tom práve teraz, ale ešte to nie je v médiách, pretože sa všetci tak sústreďme len na tú koronakrízu a na paniku v Číne. Pozrime sa ale na oblasť severovýchodnej Afriky, Arabský polostrov a Pakistan. Majú tam práve obrovskú inváziu kobyliek. Ani si nevieme predstaviť, aký hladomor toto môže spôsobiť.

Nie je nám už teraz jasné, že bez komunizmu sa už tieto veci stávajú neriešiteľnými?

Pod komunizmom nemám na mysli bývalý Sovietsky zväz a centralistické direktívne spôsoby riadenia. Myslím tri základné veci:

  • relatívne efektívny štát, ktorý má moc zasahovať do pravidiel na trhu a organizovať zdravotníctvo a tak podobne,
  • podporený zhora silnou medzinárodnou spoluprácou
  • a zdola lokálnou mobilizáciou.

 

Ľuďom začne byť jasné, že potrebujeme takýto typ organizácie. Nemám na mysli nejaký utopický komunistický ideál, ale toto si vyžaduje naliehavosť života. Bol by som rád, keby sme neboli v takej naliehavej situácii, ale musím sa zamyslieť nad tým, aké máme možnosti, keby sme niečo takéto nerealizovali.

Znovu, ľudia pri moci, od Trumpa po Borisa Johnsona, dokonca aj tí, čo to myslia dobre a ktorých nehodnotíme až tak zle, napríklad Macron, alebo taliansky premiér, všetci hovoria v zmysle dodržujte prísne nariadenia 2-3 mesiace a potom sa vrátime do normálu. NIE. Nikdy sa už nevrátime do normálu a toto je veľmi dôležitý politický moment.

—————————

RÁ: Problém je, že existujú ľudia, a sú to technologickí giganti, ktorí na vec pozerajú ako s klapkami na očiach a ktorí by chceli, aby táto dystopia pokračovala. Chceli by získať z tejto krízy maximum. A už si pripravujú technické riešenia, ktoré by umožnili udržať určitú úroveň normality v tejto dystopii, kam smerujeme. Hovoril si o brutalite s ľudskou tvárou, chápem to skôr ako technokratické barbarstvo založené na totálnej kontrole sústredenej v rukách hŕstky ľudí, technokratov, v technických korporáciách.

Toto je druhá vec, o ktorej som s tebou chcela hovoriť. Lebo keď sme dnes všetci fascinovaní Južnou Kóreou a Čínou, ktoré si veľmi dobre poradili s touto koronakrízou práve s použitím týchto nových technických riešení. Sme svedkami toho, že Čína sa stáva akýmsi etalónom správnej organizácie a chcem sa opýtať, ako vidíš možný vývoj v neďalekej budúcnosti, keby sa sformovala takáto forma technologického komunizmu?

SŽ: Úplne s tebou súhlasím. Toto je jedna z možností. Ani by tak nešlo o barbarstvo s ľudskou tvárou, ale technické barbarstvo, hovorme tomu takto. Budú existovať brutálne zákony a dokonca to ani nie je záležitosť budúcnosti. Rozprával som sa s ľuďmi z New Yorku aj trebárs z talianskych miest, kde mám priateľov. Ono sa to už deje jednoducho tým, že robia rozhodnutia. Počul som, že v niektorých talianskych nemocniciach, a je to tragédia, že možno nemajú inú možnosť, ale vraj keď tam človek príde a oni vidia, že má nad 65 rokov a diabetes alebo inú chronickú chorobu, tak si povedia, že sa mu neoplatí nasadzovať ventilátor. Takže už teraz robia veľmi brutálne rozhodnutia.

Ale aj tak si myslím, že táto hra môže trvať len nejaký čas. A myslím, že ani tie korporácie, o ktorých si hovorila, tie megatechnologické korporácie nemôžu nad nami ustanoviť permanentnú technokratickú diktatúru. Ak kvôli ničomu inému, tak nepodceňuj iný antagonizmus, čo sa tu prejavuje. Nepredstavuj si všetkých týchto vedcov a ľudí, nemám rád to slovo technokrati, ale všetci tí ľudia, čo realizujú tieto technické prostriedky, nepredstavuj si ich ako zlosynov. A my ich potrebujeme. Veda je dnes potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.

A čo som predpovedal, sa už začína objavovať. Pozri na USA, napríklad, koľkí z vrcholových vedcov sa už začínajú zaoberať tým, ako funguje riadenie a ako sa realizuje moc, takže ja jednoducho neverím, že veľké korporácie vytvoria jednoliaty blok proti obyčajným ľuďom.

Oveľa viac sa bojím toho, že tieto zákony barbarskej technokracie sa skombinujú s nejakou formou brutálneho populizmu. Vieš, v USA už bežne hovoria týmto jazykom. Je to ozaj brutálny darwinistický jazyk. Hovoria, že táto kríza spoločnosti vlastne prospeje, že sa zbavíme starých, chorých, slabých a všetkej tej záťaže a tí, čo prežijú, budú životaschopnejší. Presne ako nacistická logika, presne toto robil Hitler. Treba vedieť, že Hitler nezabíjal len Židov a Rómov – Cigánov. Hitler zabíjal aj mentálne postihnutých, príliš starých a podobne.

No a ja stále premýšľam nad tým, keď nastane „normalizácia“, aký svet to bude okolo nás? Teda keď sa veci začnú vracať do normálu, aký typ normality to bude. Celkom s tebou súhlasím. Jednou z možností je normalita tej brutálnej technokracie. Môže sa stať, že vlády a korporácie sa spoja a povedia nám, ak chcete prežiť, musíte prijať totálnu kontrolu. Na druhej strane sa to môže zvrhnúť priamo na barbarizmus. Ale nemyslím si, že tieto dve sú jediné možnosti.

Nemyslím si, že tá technokratická elita môže uspieť a že jednoducho môže využiť túto krízu na to, aby legitimizovala ich absolútnu moc. Pretože keby sa toto stalo… Vieš v čom je problém? Problém je v tom, že je nemysliteľné, ako by táto vec zapadla do logiky existujúceho kapitalizmu.

Táto situácia permanentného núdzového stavu je strašným zásahom do nášho ekonomického systému. Globálny konzumný kapitalizmus už prestal existovať. Celé odvetvia nášho priemyslu, napríklad výroba áut, sú už mimo hry. Budeme musieť urobiť rekonštrukciu nášho každodenného života. A toto nie je také ľahké. Neverím, že to nositelia moci zvládnu ľavou zadnou.

RÁ: Mám pár ďalších otázok od ľudí z celého sveta, ktorí nás sledujú v priamom prenose. Jedna z nich je – čo si myslíš o tejto obrovskej štátnej pomoci? Mám na mysli tie obrovské sumy, čo dostávajú korporácie.

SŽ: Na jednej strane je nevyhnutné to urobiť, ale na druhej strane je to dôkaz, že… poznáš to –tradičná trhovo založená ekonómia vždy tvrdí, že niečo také je katastrofa a nesmie sa to robiť. Vždy sa mi páčia takéto momenty, keď sa z ničoho-nič siahne po takýchto zakázaných opatreniach, ktoré sa oficiálne považujú za neprípustné.

Vidím v tom však istý nádejný prvok. Všetky tieto štátne záchranné balíky, všetci to dobre vieme, totálne devastujú trhovú logiku. Veď už vstupujeme do úplne iného systému. Peniaze, tieto dodatočné bilióny dolárov, už nefungujú starým kapitalistickým spôsobom. Už sú jednoducho prostriedkom alokácie. Marx tvrdil, že takto budú peniaze fungovať v prvých fázach socializmu. Peniaze, to už neznamená zisk, vykorisťovanie a podobné veci. Funguje to proste tak, ako keby sme povedali: Naši chudobní, ak majú prežiť, tak dostane každá rodina po 3000 dolárov. Ale úplne s tebou súhlasím, že sa tu okamžite objavuje problém.

Je nutné starostlivo pri tejto štátnej pomoci sledovať, komu to v skutočnosti pomáha. Dobre viem, ako v tejto veci Trump podvádza a protežuje určité firmy. Ale aj tak si myslím, že potrebujeme tieto, z hľadiska trhu iracionálne nástroje – to tlačenie peňazí a zhadzovanie z vrtuľníka, popri tom však musíme mať pod verejnou kontrolou, ako sa to v demokratických krajinách robí, akým spôsobom sa tieto peniaze minú.

Ale znovu zdôrazňujem: to, čo máme pred očami, je posledné štádium kapitalizmu. Štáty dnes robia veci, ku ktorým nesiahli ani v tých najhorších krízach, napríklad pri Veľkej depresii koncom 20-tych rokov minulého storočia, alebo počas finančnej krízy v 2008. Aj vtedy bola štátna pomoc, pamätáš, ale udialo sa to celkom iným spôsobom. Vtedy dali miliardy dolárov bankám, aby udržali v chode ekonomiku. Dnes sa však deje niečo oveľa radikálnejšie. Už to vôbec nezodpovedá kapitalistickej logike.

Veď na druhej strane, systém nemôže prežiť len z toho, že tlačí peniaze. Niekto musí pracovať. Stále máme pred sebou tie isté problémy. Ja som v podstate tiež pesimista, ako ty. Ale cítim, že sa otvára priestor na boj.

RÁ: Ale toto znie veľmi optimisticky. Zvyčajne som pesimistka a sú na to dôvody, keď napríklad vo veci s Julianom Assangeom človek dostáva zlé správy jednu za druhou, ale mala by som tri dôvody na optimizmus, ak dovolíš.

SŽ: Áno, hovor.

RÁ: Gangy, tie vo favelách v Rio de Janeiro a v Strednej Amerike, vyhlásili prímerie a vyhlásili, že budú rešpektovať lockdown a budú pomáhať komunitám. To je prvá vec.

Druhá vec sú štrajky. Spôsob, akým sa robotníci v USA začínajú organizovať, a to práve tejto ťažkej situácii, keď potrebujú prácu, je zaujímavé, že znovu si osvojili bojkot a kolektívny štrajk. A keď držia týchto ľudí doma…

SŽ: …viem, o čo ide, prepáč, že ťa prerušujem. Viem, ako systém odpovie týmto ľuďom – vy nechcete pomáhať tým, čo trpia a závisia od vašej práce, ale vidíš to, ako obyčajní ľudia môžu bojovať pomocou štrajku. Systém bez týchto ľudí nie je schopný fungovať. Myslím, že väčšina ľudí bude tieto štrajky podporovať, pretože veľmi dobre rozumejú, že to nie je, ako Lenin hovoril, podplatená robotnícka aristokracia, ktorá si chce zachovať svoje privilégia. Sú to ľudia, ktorí musia riskovať svoje životy, aby sme si my mohli užívať komfort svojej izolácie. Oni na to majú plné právo. Týmto mi nahrávaš na smeč, ale hovorila si, že máš tri dôvody, ktorý je tretí?

RÁ: Predstav si, dokonca Britney Spears, súdružka Britney Spears, ako ju niekto nazval v komentári, tak dokonca aj tieto popové hviezdy sa začínajú vyjadrovať tak, že to znie ako od samotného Marxa. Je to veľmi zaujímavé, keď aj tie najnaivnejšie popové hviezdy šíria medzi ľudí jazyk, ktorý nie je jazykom trhu a technokracie…

SŽ: …ale až teraz to začína byť zaujímavé, lebo sme začali, povedzme, že ja som obvykle prílišný optimista a ty mi hovoríš, aby som sa držal pri zemi, ale teraz by som povedal, aby si týmto celebritám príliš neverila. Je to stará imperialistická stratégia. Vždy, keď je kritická situácia, vojna alebo katastrofa, vládnuca trieda je vždy pripravená osvojiť si tento jazyk. Hovoria, ako si povedala ty na začiatku, že sme na jednej lodi, tie reči o solidarite a tak dokola.

Ale rozhodujúci moment príde nie vtedy, keď kríza pominie, to sa už nikdy nestane, už navždy budeme žiť vo svete plnom vírusov. Nedá sa spoliehať na štátnu pomoc a tlačenie peňazí. Musíme si položiť otázku, akú úroveň normality si zvolíme a ako bude vyzerať systém, ktorý začneme budovať. A toto bude rozhodujúci politický moment.

A ja prehlasujem, že už neexistuje cesta návratu do starých pomerov. Vidím, že sa nám črtá niečo, čo si nazvala ako vedecko-technickým barbarizmom a dokonca brutálnym barbarizmom v krajinách ako India, Stredoafrická republika, môže sa dokonca vrátiť starý štýl používania mágie, alebo hocičo, čo nás straší ako nočná mora, ale vidím tu aj pozitívny potenciál.

Inými slovami, dokonca s niektorými svojimi ľavičiarskymi priateľmi, nebudem ich menovať, sa nezhodnem, lebo hovoria, že táto kríza nie je politická záležitosť, že to je len kríza, ktorú musíme prekonať a obnoviť normál. Ale ja tvrdím, že to tak nie je.

Teraz, presne teraz , hoci súhlasím, že musíme dodržiavať nariadenia a minimalizovať obete, ale teraz bude najdôležitejšou vecou, ako bude vyzerať tá normalita, ktorú nám ponúknu. Toto bude ten rozhodujúci moment.

RÁ: No dobre, ty vždy hovoríš, že musíme najskôr rozmýšľať, až potom konať. Nuž hej, teraz máme veľa času sledovať, čo sa deje, premýšľať a…

SŽ: …prepáč, že ti skáčem do reči, trochu som si to rozmyslel. Samozrejme, aj konať treba, ale v jednej veci s istými ľuďmi radikálne nesúhlasím. Neznášam tých idiotov, čo brýzgajú na lacný konzumerizmus. Oni sa teraz rozplývajú nad tým, aké je to úžasné, že sa ten konzum zastavil a že si môžeme premyslieť, čo skutočne potrebujeme a že sa môžeme zbaviť toho lacného konzumerizmu. Skutočne, od mladosti nedôverujem týmto kritikom konzumerizmu.

Predstav si obyčajných chudobných robotníkov. Mesiac sedia doma a manželka nemôže ísť von a kúpiť si nové šaty. Aké my máme právo kritizovať ich za konzumerizmus, veď je to možno ich jediná radosť v živote.

Naozaj neverím týmto metafyzickým rečiam typu New age, že získame nový triezvy pohľad na život a získame novú múdrosť. Ale to je blbosť, žiadna nová múdrosť nepríde.

RÁ: Za toto ti veľmi pekne ďakujem, lebo si myslím presne to isté, a zároveň si mi pripomenul jednu situáciu. Možno si to ešte nevedel, ale práve u nás v Guatemale sedeli spolu Fidel Castro, Che Guevara a prví revolucionári a plánovali revolúciu. Sedeli u niektorého priateľa v dome v ústraní, dopriali si čas a premýšľali nad stratégiou, snažili sa dovidieť do budúcnosti, ako to urobiť. A tak by som sa ťa chcela opýtať v mene ľudí, ktorí nás sledujú, ako sa máme organizovať. Sme prepojení viac ako kedykoľvek predtým a myslím, že by sme to mali domyslieť dôkladne a urobiť to veľmi sofistikovane…

SŽ: …práve si niečo vyjadrila tak pekne, tento paradox. Prepáč, že som ťa zase prerušil, ale náhle mi zišlo niečo na um, čo by si ľudia mali zapamätať. Vieš, nesúhlasím so všetkými tými ľavičiarskymi kritikmi, ktorí zúfajú nad tým, ako sme izolovaní. Nuž hej, fyzicky sme izolovaní, ale sme prepojení viac ako kedykoľvek predtým.

Presne toto je prvá fáza nového myslenia. Ľudia by si mali uvedomiť, že už len snaha konfrontovať sa s týmto druhom problémov si vyžaduje široké medzinárodné vzťahy. Napríklad som čítal veľmi dobrú štatistiku. Písalo sa, že sa musíme poučiť z priebehu udalostí v Číne vo Wu-chane. Že keby s opatreniami začali o 2 – 3 týždne neskôr, následky by boli 20 x horšie. Ale aj to, že keby sme počúvli tých prvých lekárov, ktorí bili na poplach, možno by z toho bola len obmedzená lokálna udalosť.

Musíme sa z týchto vecí poučiť koordinovane medzi štátmi. Toto je ten paradox, ako nás táto izolácia v skutočnosti neizoluje. Spája nás to viac ako kedykoľvek predtým. Jasné, netušíme, aké hrôzy sú ešte pred nami, čo sa stane. V najhorších scenároch môže vymrieť 5 – 10 % obyvateľstva na Zemi a môžeme upadnúť do totálneho chaosu, ktovie.

Ale napriek všetkému, aj keby došlo k nejakému barbarizmu s technokratickou tvárou, dejú sa tie veci, ktoré si tak pekne popísala vo favelách, na lokálnej úrovni a tie gangy, čo spolupracujú s komunitami. Vieš, keď o spolupráci rozprávame my, ľavičiari, tak nám zvyčajne protirečia, že sme utopisti, že ľudia sú egoisti. Teraz ale vidíme, že to nie je žiadna utópia. Keby som aj bol egoista a chcel by som prežiť, tak musím rozmýšľať globálne. Toto by si ľudia mali uvedomiť.

Teraz sa vrátim k tomu, o čom sme hovorili. Presne pre toto podporujem DiEM – oni celý čas hlásali toto. DiEM, aj keď kritizovali byrokraciu EÚ a finančnú politiku, ale vždy zdôrazňovali Európske spoločenstvo. DiEM a Assange – táto dvojica. Jediná možnosť, ako uriadiť tú hrôzu, ktorú si vykreslila, ten nový technokratický barbarizmus, závisí čoraz viac na tom, čo robí Assange. Medzi ľuďmi, ktorí pracujú pre tieto korporácie, potrebujeme mať whistleblowerov. Potrebujeme ich veľa, viac ako ich máme dnes a aby som bol fair, nielen proti USA.

No veď povedz, nebolo by skvelé, keby napríklad v Číne, nič proti tomu, ako sa im podarilo zvládnuť tú situáciu, ale aj tak, nebolo by skvelé, keby sa tam objavil čínsky Assange, aby sme sa dozvedeli, čo sa tam v skutočnosti stalo?

RÁ: V skutočnosti sa dozvedáme určité príbehy a nemyslím to, čo sa hovorí o čínskom terore, ale objavujú sa príbehy, ktoré nie sú súčasťou oficiálneho čínskeho naratívu. Bola to v skutočnosti tá súdržnosť a solidarita ľudí na tej najnižšej úrovni, na úrovni jednotlivých bytoviek, ako si pomáhali a to im pomohlo dostať sa z chaosu…

SŽ: Výborná pripomienka. Poznáme to, tie hororové filmové scény z masového chaosu a spomenul som si na jedného spisovateľa, volá sa George Monbiot, a on o tom napísal jeden skvelý komentár. Čítala si to? Týmto by sme to mohli aj uzavrieť. Píše, že v hororových filmoch, ktoré sme videli o takýchto pandémiách, sa ľudia zmenia na nejakých zombies, ktorí sa navzájom požierajú, ale dnes vidíme, že sú to blbosti. Epidémia môže spôsobiť aj presný opak. Jej dôsledkom môže byť posilnenie solidarity a vzájomná pomoc.

No a teraz budeme musieť, a nebude to také ľahké, vieš, Assange je pre mňa len jedno meno, ktoré reprezentuje túto novú kultúru whistleblowerov. Potrebujeme, ako Assange sám seba charakterizuje, mnoho špiónov, ale nie špiónov, ktorí získavajú tajomstvá jedných štátov pre iné štáty, ale špiónov, ktorí získavajú tajomstvá v prospech verejnosti.

RÁ: Mám tu ešte otázku od divákov, hovoril si o poézii, o dráme v tomto momente a o tom, aký má v sebe poetický náboj. Akú poéziu si mal na mysli?

SŽ: Toto je asi nedorozumenie, možno to hovoril niekto iný, ja tú situáciu vnímam oveľa zúfalejšie. Ale sledoval som kvôli atmosfére hororové filmy, lebo ony sú v podstate veľmi benevolentné. Je to napríklad o sériovom vrahovi, ktorý si pokojne ide do krčmy, stretáva sa s detektívmi a tak podobne. Moja rada pre súčasnú situáciu, a budem improvizovať, neupadajte do tých nezmyslov ako premýšľanie o základných veciach svojho života a podobné koniny. Nie!

Zachovajte pokoj, ako najlepšie môžete a druhá moja rada, môže sa zdať naivná, ale funguje a mnoho ľudí mi to potvrdilo – preukazujte druhým drobné láskavosti. Neverte tomu, že ľudia sú zlí a nebezpeční. Keď stretnete neznámeho človeka na ulici, pozdravte ho, usmejte sa. Neviete si predstaviť, akú silu má jednoduché gesto ľudskej zdvorilosti.

RÁ: Toto je dosť kontroverzná rada, lebo teraz si nemôžeme dovoliť ani prísť bližšie jeden k druhému. Tá tvoja rada kladie dôraz na ľudskú blízkosť, ale dnes je nebezpečné sa príliš približovať, keď čelíme možno potenciálnej biologickej zbrani,  nemôžeme sa objať, nevidíme navzájom ani celú svoju tvár a úsmev.

SŽ: Nuž áno, musíme nosiť rúško, ale v Slovinsku ich vôbec nedostať, takže ľudia musia improvizovať. A to, čo som mal na mysli je ďalšia improvizácia. Môžeš aspoň zamávať rukou, hocijaký náznak ľudského kontaktu znamená veľmi veľa. Nehovorím, že musíš riskovať a ísť toho človeka objímať, ale aspoň náznak láskavosti na diaľku.

RÁ: Je to veľmi dobrý odkaz na záver a chcem ti poďakovať za všetok čas, čo si nám venoval.

SŽ: Ešte jedna dôležitá vec mi prišla na myseľ. Pripomínam, ako sme aj s Julianom Assangeom mali pravdu o Trumpovi. Nepodceňujme Trumpa. Všimla si si v posledných týždňoch, ako prakticky totálne Joe Biden zmizol zo scény?

RÁ: Áno.

SŽ: Teraz je absolútne jasné, že hoci ho nikdy nebrali vážne ako alternatívu, nakoniec bude demokratickým kandidátom, lebo establišment demokratov sa rozhodol, že Trump je lepší ako Bernie Sanders.

RÁ: To je tragédia. Mrzí nás to, ako sa to vyvinulo s Corbynom, Bernie Sandersom, ale dobré na tom je, že sa učíme a učíme sa rýchlo. Práve teraz musíme pokračovať v budovaní nášho hnutia a našej progresívnej internacionály. Tvoje myšlienky sú vždy veľmi inšpirujúce…

SŽ: No, nebudem sa na niečo hrať, že dávam veľkú lekciu, všetci sa musíme učiť. Mám ešte jednu drobnosť na záver. Neupínajme sa príliš na to, že sa teraz nedá nič robiť a len to musíme prežiť. Áno, prežiť musíme, ale toto nie je apolitický moment, v tomto sa dnes mnohí mýlia. Hovorí sa, že vládnuca trieda nás chce mať v totálnej panike a apolitických. Nie. Ako si už povedala, politické rozhodnutia už padli. To, čo prichádza, je nielen boj o prežitie, ale aj ultrapolitický moment a presne, ako si povedala, ak dnes nebudeme rozmýšľať a konať veľmi ostražito, môžeme sa náhle zobudiť v niečom, čo si nazvala technokratickým barbarizmom. Táto chvíľa je veľmi politická!

 

Spracoval

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

7 reakcí na Slavoj Žižek o Covid-19: Riešenie je jednoduché, buď komunizmus, alebo barbarizmus

  1. strejda napsal:

    Slavoj Žižek vždy dával a jak vidno i dává velké podněty k přemýšlení. Jak vidno z rozhovoru, nemá nějaké uzavřené návody na to, co bude. Jen je přesvědčen, že svět se právě mění a přemýšlí o tom jaké má možnosti a kam ho to dovede.
    Nedostatkem rozhovoru – jasně, že nemůže být o všem – je, se zabývá jen současnou koronavirovou krizí a opomíjí další probíhající světové krize. Změnu hegemona, nastávající chaos v EU, ale nejen tam. Krize EU je krizí celého Západu. Žijeme v nesmírně zajímavé době, v časech kdy je riziko celosvětového válečného konfliktu malé, ale zbrojení největší v dějinách. Přitom se ukazuje, že hlavní síly Západu nejsou schopny zvládnout větší krizi, natož válku. Výběrem se do vedení dostali velmi průměrní jedinci bez větších schopností.
    Svět projde velkou změnou, není tu jen virus, je tu i změna klimatu a nacházející ekologická katastrofa celé planety a její přeplnění lidskou populací. Je tu probíhající ztráta rozumu, místo problémů se řeší záchody pro třetí pohlaví či věk, kdy je správné se rozhodnout pro volbu pohlaví na zbytek života. A tak podobně. Na jednu stranu jsou tu elity, které utíkají do svých rájů a obslužná masa pracujících jim musí zajistit přežití a na druhou stranu masa trvalých příživníků, kteří stejně jako parazitní elity jen parazitují na společnosti. Také nic neprodukují a žijí ve svých ghetech.
    Je to vše výbušný koktajl.
    Ale to vše v našich diskusích tušíme, jen nevíme jak to bude probíhat, víme jen, že je odstartováno a proces nelze zastavit. Za našeho života ne – a to tu máme i mladé.

    To se mi líbí

    • Minorita napsal:

      Jsem pesimista strejdo, a řekl bych, že „dotazovaný“ nedoceňuje možnosti, sílu, prostředky a schopnosti ( včetně mutace a dočasného přizpůsobení se ) stávajícího „systému“, a naopak přeceňuje ony „nové směry“ , které jsou zatím více přáním autora, než reálnou silou – ostatně to je u tzv.filosofů skoro tradice, myšleno mýlení se…Aneb přání otcem myšlenky, v tomto případě spíše výsledku.
      Pokud jde o ony „hybné, takřka tektonické síly“ možných společenských, politicko-ekonomických změn, je jich vícero, některé nejsou zmíněny.
      V jakékoliv „předpovědi“ věcí budoucích bych byl velmi, velmi opatrný, reservovaný – mnohým všehoschopným jde o příliš mnoho – nic není nemožné …

      To se mi líbí

  2. lujjza napsal:

    OT
    „Nejsme žadni vtipalci. Vraťte, co ste ukradli!“ – Ladislav Větvička 14. 5. 2020

    (…) Včera označil jakysik chlapec z Čech synky, keři na cesty namalovali označeni hystoryckych zemi Moravy a Čech, jako vtipalky. My nejsme žadni vtipalci.
    Vyjadřuje to naprostu neznalost Čechu žijicich v Čechach. Připomina to zloděja, kery ukrad susedovi kozu a divi se, že ju chce sused zpatky, když ta koza ma přece u něho hezči chlivek. (…)

    (…) Co je centralizovane, to se lip ovlada. A tak ke zrušeni zemskeho zřizeni a ukradeni statopravnosti přistupili až bolševici v čele s Gottwaldem rozsekanim země Česke a země Moravskoslezske na kraje, kere nerespektovaly hystorycke hranice s platnosti od 1.1.1949.

    Byl to stejny zločin, jako předešle ukradeni českeho a moravskeho pohraniči tym cypem z Braunau.

    A pokud temu Češi z Čech furt nechtěju rozumět, tak třeba porozumi, až kdosik v Bruselu zruši spravu Čech z Prahy a zavede Evropu regijonu, takže severni Čechy budu mět sidlo v saskem Dresdenu, zapadni Čechy v bavorskem Regensburgu a vychodni Čechy v polske Wroclavi. (…)
    ————————————————-
    A je toho tam ještě víc. Docela se chlapec rozjel a poněkud mě překvapil.

    https://vetvicka.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=751380

    To se mi líbí

    • Minorita napsal:

      Hmmm, ještě chybí znovu probuzené moravské výtrysky „územní a politické emancipace“ , opravdu. Tentokráte Ostravski cyp, zbývá Valašské království permanentního bankrotáře Polívky a Jihomoravský voj Cibulky, Fialy ( ale ten nosí sudeťáckou vlajku ), či jiných šíbrů že Štatlu …
      On nestačí „demoblok“ plný moravských úderníků, on nestačí Hřib, Větvička s účelovým krátkym zobakem koření směsku.
      Právě se zařadil do stejné fronty s Božským Pájou a dalšími pražskými primátory v soutěži: Hledáme kreténa roku …

      To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.