Pomáha minimálna mzda znižovať chudobu?


Tento článok je motivovaný odkazom, ktorý mi poslal pán Bavor na článok z portálu Freedombunker, ktorý  tvrdí, že minimálna mzda nepomáha, ale vlastne častejšie a  viac škodí. (Ide reálie USA.)

Minimálna mzda znižuje mobilitu. Minimálna mzda pomáha len tým, ktorí už prácu majú, ale zmenšuje šance nezamestnaných, aby prácu získali. Mobilitou sa však myslí aj vertikálna mobilita smerom nahor v hierarchii firmy. Podniky prechádzajú na plochšiu organizačnú štruktúru a je teda menej možností postúpiť na lepšie platené miesta. Ak pri pevnom rozpočte na mzdy musí podnik kvôli minimálnej mzde platiť viac najnižšie plateným profesiám, ostáva mu menej na odmeny pre ostatných.

Vplyvom zvyšujúcej sa minimálnej mzdy má čoraz menej mladých ľudí šancu zamestnať sa po získaní kvalifikácie, takže v mladom veku nezískajú pracovné návyky a sú na trhu práce dlhodobo znevýhodnení.

Minimálna mzda neznižuje chudobu. Minimálna mzda je práve na to určená, preto vznikla. Článok túto súvislosť nevyvracia. Potvrdzuje, že napríklad v roku 1997 narástla výrazne minimálna mzda a súčasne v rovnakom čase merateľne klesla chudoba. Avšak v rovnakom čase bola ekonomika na celkovom vzostupe a ten bol ovplyvnený inými faktormi, nie minimálnou mzdou. Keď je ekonomika na vzostupe, je viac pracovných miest a vyšší dopyt po práci. Tvrdenie článku je, že vzostup ekonomiky sa neudial vďaka minimálnej mzde, ale napriek tomu, že existuje a práve v tom čase vzrástla.

Chudoba pracujúcich je do istej miery dobrovoľná. Článok poukazuje na to, že za posledných 20 rokov sa zmenila štruktúra trhu práce. Stúpa podiel ľudí, ktorí žijú v chudobe a pracujú len na čiastočný úväzok. Je to narážka na situáciu, keď človek síce pracuje, ale len toľko, aby nestratil nárok na sociálne dávky. V týchto prípadoch je ich zamestnanie len doplnkovým príjmom. Článok tvrdí, že ľudia si volia sami, či budú pracovať na plný, alebo len čiastočný úväzok a keď si popri svojej chudobe častejšie volia čiastočný úväzok, je to ich vlastná voľba.

Minimálna mzda pomáha malej skupine ľudí na úkor všetkých ostatných. Zvyšovanie minimálnej mzdy nikomu nepomôže dostať sa z chudoby, zhoršuje však šance slabo kvalifikovaných ľudí, že sa k práci dostanú. Námietkou je aj to, že množstvo ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu na čiastočný úväzok a sú blízko hranice chudoby, skresľujú štatistiky. V článku sa tvrdí, že mnohí z týchto ľudí majú aj ďalšie príjmy, ktoré sa do pracovných štatistík nezapočítavajú a výsledok potom prehnane podporuje význam minimálnej mzdy. Minimálna mzda sa propaguje ako nástroj na to, aby sa miliónom ľudí pomohlo dostať z chudoby. Realita je taká, že z minimálnej mzdy profituje len malá skupina ľudí, a ešte aj tá ako dôsledok pociťuje menšie možnosti pracovať v nadčasoch a teda zarobiť si viac.

Toľko teda článok.

Treba povedať, že vyššie citovaný portál zastáva liberálne pozície a daný článok má rétoriku liberalistických ekonómov, veď to poznáme aj z našich krajov. Viaceré argumenty znejú veľmi demagogicky a musel som sa ovládnuť, aby som sa nesnažil vlastnými poznámkami uviesť ich na pravú mieru. Kvôli vyváženosti teda pripojím aj opačný názor a skúsim nechať čitateľov vytvoriť si vlastný názor.

Daný článok sám tvrdí, že vznikol ako reakcia na apel Inštitútu ekonomickej politiky (EPI), ale viaceré tvrdenia z neho ignoroval a na iné neodpovedal úplne. Napríklad výsledok pracovných štatistík, ktorý poukazuje na príjmovú nerovnosť. V období, keď v USA prebiehal najvýraznejší vzostup ekonomiky a rástli aj mzdy, sa rapídne zvyšovala príjmová nerovnosť. Mzdy rástli oveľa rýchlejšie na vyššom konci, ako na strane minimálnej mzdy, a keď zoberieme do úvahy infláciu, minimálna mzda sa za posledných 20 rokov reálne znižovala a dnes je o 25 % nižšia ako na konci 60-tych rokov.

EPI poukazuje aj na to, že nie všetko môže ovplyvniť minimálna mzda, existuje napríklad sústavný tlak zamestnávateľov na elimináciu odborov. Odbory spravidla pôsobili sektorovo a cieľom ich kolektívneho vyjednávania bola celková mzdová politika, nielen minimálna mzda. Elimináciou odborov sa zamestnanci dostávajú do nevýhodnejšej vyjednávacej pozície pri rokovaní o svojej mzde.

Veľmi závažným a bežným javom je aj okrádanie zamestnancov. Je veľmi časté, že zamestnanci sú nútení pracovať viac hodín v nadčasoch, za ktoré nedostanú mzdu. Alebo, najmä nižšie zárobkové kategórie, sú nútení pracovať na živnosť ako subdodávatelia a zamestnávateľ potom nemusí evidovať ich pracovný čas a platiť príplatky za nadčasy, prácu v noci a vo sviatok a podobne. Do tejto kategórie spadajú aj zamestnania typu just-in-time, kedy hlavne stavební robotníci nemajú pravidelný pracovný čas, ale zamestnávateľ ich zavolá na presnú hodinu a robia toľko, koľko si zákazka vyžaduje.

Keď postoje týchto dvoch článkov konfrontujeme, tak liberalisti vlastne tvrdia, že javy ako okrádanie zamestnancov a eliminácia odborov sú dôsledkom zvyšujúcej sa minimálnej mzdy.

Názor liberálnych ekonómov vyjadruje  reprezentatívne napríklad prof.  J. Dorn, vydavateľ Cato Journal. Tvrdí, že je mýtus, že minimálna mzda chráni zamestnancov pred vykorisťovaním a že je oveľa múdrejšie nechať zamestnancom a zamestnávateľom slobodu vyjednávania.

Oproti tomu socialistický portál Solidarity, s vedomím, že kapitalisti striktne spájajú úroveň miezd len s produktivitou práce a pomerom ponuky a dopytu na trhu práce píše, že snaha zamestnávateľov o vyplácanie čo najnižších miezd, pod úrovňou minimálnej mzdy, je len morálny problém, lebo túto snahu neovplyvňuje ani produktivita práce, ani úroveň ponuky na trhu práce.

Celý doterajší text sa týkal hlavne USA. Aby ste si mohli urobiť vlastný názor na základe našich reálií, pripojím nižšie niekoľko údajov a grafov z Európskych pracovných štatistík.

Na tomto grafe je porovnanie výšky minimálnej mzdy v jednotlivých krajinách EÚ, zoradené sú približne od najnižších vľavo smerom k najvyšším. Celkom vpravo je minimálna mzda v USA. Dva stĺpce znázorňujú minimálnu mzdu v roku 2009 (žltý stĺpec) a v roku 2019 (modrý stĺpec).

Verím, že čitateľ v prvom momente môže zabudnúť na celý predchádzajúci text, ak si uvedomí, že minimálna mzda v našich krajinách (CZ + SK) je jedna z najnižších v EÚ, že naša priemerná mzda sa približne vyrovná tej minimálnej v USA, ale aj krajinách PIGS. No najmä to, že na minimálnu mzdu najvyspelejších krajín EÚ dosahuje v našich krajinách len máloktorý riadiaci zamestnanec.

…Zelená čiarka súvisí so škálou na pravej osi a znázorňuje priemernú rýchlosť rastu minimálnej mzdy za posledných 10 rokov. Grécko je jediná krajina s poklesom. Neprekvapí to.

 

Tento graf zobrazuje podiel zamestnancov v percentách, ktorí sú platení minimálnou mzdou alebo mzdou len o málo väčšou. Žltý stĺpec vyjadruje údaj za rok 2010 a modrý za rok 2014, teda graf sa nedá priamo porovnávať s predchádzajúcim. Všimneme si ale, že hoci v našich krajinách je len málo zamestnancov odkázaných na minimálnu mzdu, v tých najvyspelejších je to podobne.

 

Skúsme však konfrontovať s dátami aj priamo tvrdenia z citovaných článkov. Na tomto grafe je porovnanie vývoja nezamestnanosti v USA (modrá krivka) za obdobie 1950 – 2010 s vývojom minimálnej mzdy (červená krivka). Všimneme si, že celkom zrejmý súčasný rast nezamestnanosti aj minimálnej mzdy, ktorý sa zdá potvrdzovať tvrdenia liberalistov, sa vyskytol len raz, krátko na prelome 80-tych a 90-tych rokov. Všimneme si tiež viacero období, v ktorých sa tieto krivky pohybujú opačnými smermi, keď nezamestnanosť v dlhšom období klesá, hoci v tom istom čase minimálna mzda stúpa. Ani iné špecializované prieskumy zamerané na súvislosť minimálnej mzdy a nezamestnanosti (napríklad tu, tu alebo tu) nepotvrdzujú teórie liberalistov o tesnej korelácii medzi minimálnou mzdou a nezamestnanosťou.

Téma minimálnej mzdy je v súčasnosti frekventovanou témou, o ktorej hovoria v EÚ najmä socialisti. Ich agendou je koordinované zvýšenie minimálnej mzdy v krajinách EÚ na úroveň 60 % priemernej mzdy a ďalšie zlaďovanie politík jednotlivých krajín EÚ v mzdovej oblasti. Hlavným argumentom je, že úroveň miezd by mala byť taká, aby umožňovala dôstojný život pracujúcich a je to jedno zo základných práv.

Na poslednom obrázku, ktorý znázorňuje priemernú úroveň miezd v jednotlivých krajinách EÚ, si ukážeme, že zlaďovanie mzdových politík veru nebude jednoduchá a krátkodobá záležitosť.

 

 

Zdroje:

http://freedombunker.com/2019/07/05/why-the-minimum-wage-cant-solve-the-poverty-problem/

https://www.epi.org/publication/increasing-wages-effective-poverty-reduction/

https://www.cato.org/publications/commentary/minimum-wage-socialism

https://solidarity-us.org/atc/170/p4151/

https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics#Minimum_wages_expressed_in_purchasing_power_standards

https://www.economicshelp.org/blog/11503/labour-markets/effect-of-minimum-wage-on-adas/

https://www.lifescienceglobal.com/pms/index.php/jrge/article/download/5227/2935

https://www.businessinsider.com/britain-doubled-minimum-wage-with-no-effect-on-unemployment-2017-10

https://www.etui.org/News/Momentum-builds-behind-a-European-minimum-wage

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

26 reakcí na Pomáha minimálna mzda znižovať chudobu?

  1. strejda napsal:

    To byl velice vtipný nápad dát tento článek hned za předchozí HLAS NÁDEJE… Hlavně, když jsem si prohlédl mapu s průměrnou mzdou. Naději máme, naději!
    🙂
    Pak jsem se podíval podrobně a nenašel jsem Kosovo a Severokyperskou tureckou republiku. A překvapila po Majdanu konečně vzkvétající a úspěšná Ukrajina. Je stále lepší než Moldova.

    To se mi líbí

  2. Slim napsal:

    Inu, s údaji se dá dělat leccos
    .
    Když použijete ten čistý příjem přepočtený na cenovou hladinu v přísl. zemi

    https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_European_countries_by_average_wage

    (to je ta poslední mapa se zkratkou PPP)

    tak pro původně děsivý poměr 0,231 ČR k Německu (uvedený v článku), vyjde poměr pro nás 2,6x LEPŠÍ, a sice 0,61 (1852/3057).

    Jak to říkal V. Klaus? „Mmm, já bych prosil nehrát zde FALEŠNÉ KARTY „

    To se mi líbí

    • NavajaMM napsal:

      Slime, príde na to, čomu sa hovorí „falošné karty“. Ekonómovia vymysleli PPP, aby skutočnosť vyzerala lepšie, ale o PPP sa aj v tej Wikipédii, na ktorú ste dali odkaz, dočítate toto:
      „The PPP exchange-rate calculation is controversial because of the difficulties of finding comparable baskets of goods to compare purchasing power across countries.“
      (Výpočet PPP založený na kurzoch mien je kontroverzný, pretože je ťažké nájsť porovnateľné spotrebné koše, ktorými je možné merať kúpyschopnosť medzi jednotlivými krajinami.)
      Priamo v tej wikipédii je odkaz na túto štúdiu:

      Click to access taylor&taylor_PPP_JEP.pdf


      Ona v záveroch hovorí, že hoci PPP môže pri porovnávaní krátkodobých údajov vyzerať ako dobrý nápad, ale prieskumom dlhodobých dát sa autori presvedčili, že koncepcia PPP je neudržateľná.

      A last, but not least – všimli ste si rozdiel v údajoch o priemerných mzdách?
      Mapa v článku: Nemecko 3771; ČR 873
      Wikipédia: Nemecko 3880; ČR 1260

      Ako vznikol ten rozdiel, to neviem, ale z veľkej časti vysvetľuje váš „lepší pomer“.
      Ako by pán Klaus nazval, keď porovnávate podiely vypočítané z neporovnateľných čísel?

      To se mi líbí

      • NavajaMM napsal:

        Ešte s ospravedlnením oprava:
        Wikipédia ako čistý príjem uvádza
        Nemecko 2360; ČR 948 – t.j. pomer 0,4
        To je takmer dvojnásobok aj bez PPP.
        Treba sa rozhodnúť, čomu budeme veriť. Či Eurostatu, alebo Wikipédii.

        To se mi líbí

        • Slim napsal:

          Nikoliv, wiki to má nejspíš právě z €-statu. Na něm si ale musíte najít tu hodnotu v PPP, je tam taky, pokud se pamatuju.

          A ty námitky o kontroverznosti pojmu PPP, to je sice pravda, ale ty obtíže s porovnáním košů jsou řádově menší, než vaše chyba. Každý totiž ví, že za 100€ je v samoobsluze u vás v LM trochu ( 🙂 ) větší nákup než třeba v Goerlitz, nicht wahr? A nic jiného se pojem PPP nesnaží říct, než že v různých zemích jsou různě vysoké cenové hladiny. Kdo byl někdy v Norsku, ví o čem je řeč a taky vidí, jak ta hladina souvisí s výší příjmu.

          Takže opakuju, Klausův citát o kartách a už neblázněte

          To se mi líbí

          • NavajaMM napsal:

            Slime, takže pomaly:
            Celý článok je o minimálnej mzde (nominálnej).
            Posledná mapka je výslovne uvedená ako ilustrácia, že zlaďovanie mzdových politík v rámci EÚ nebude jednoduchá ani krátkodobá záležitosť.
            Vysvetlite, prosím, prečo ste do tejto témy vložili PPP. Vari to zjednodušuje meritum článku?
            Takmer som sa nechal strhnúť, aby som popisoval, ako môj syn z Bratislavy chodieva robiť veľké nákupy do Rakúska, lebo tam za svojich 100 € toho v samoobsluhe dostane viac a kvalitnejšie ako v Bratislave (hoci vo Vašej wiki-tabuľke má Slovensko hodnotu 1,6 a Rakúsko 2,4), ale nechám to tak, je to OT.

            To se mi líbí

            • Slim napsal:

              To je snadné. Poslední mapka je zavádějící, tak jsem jí poopravil. Když tady neprojde ani takhle zřejmá věc, která je dostupná naší zkušenosti turistů, jaký má asi smysl diskutovat o min. mzdě, což je už o kus složitější?
              Prostě tu poslední mapku vynechte

              To se mi líbí

      • Slim napsal:

        Neměl byste plést lidem hlavu, jednodušší by bylo přiznat, že jste udělal školáckou chybu. 🙂

        To se mi líbí

  3. berkowitz napsal:

    Sláva, vláda je zachráněna :

    To se mi líbí

    • jaa napsal:

      Já Vám nevím Berkowitzi, je to už dávno, když jsem z rodinných důvodů studovala biblícké zákony a tak nějak marně pátrám ve vzpomínkách, jak to vlastně bylo s tím co si myl ruce a stejně se to nakonec nějak sméklo na něj….
      A vlastně s oběma to dopalo ouvej jestli se nepletu.
      uff

      To se mi líbí

  4. cobolik pacholik napsal:

    ja z matiky slaby jak hovno som jak cigan peniaze viem pocitat,ale zlomky tam uz koniec,nemam ekonomicku gramotnost,jak ja nenavidim toto ,tak isto mluvil soudruh mi,ze nemam politicku uvedomelost,bo skurveny uzernik,to jak politruk a ekonom robi stanovy pre skurveneho uzernika,neviem,kde som to cul,proste jednoducha gazdovska ekonomika,jedna plus jedna je nemenne,jak noc,neni den,ci ohen a voda,proste toto sa nemeni ,tiez som cul,ze matiku sa neda ojebat,bo to sucha hra cisel,co znamena,ze jedna a jedna dva a ekonom s uzernikom hovoria sedem,pre nich,ked treba,pre mna kokota stale dva,vsetko spojene s financiamy a hlavne ked kukam na taky channel,kde sa jebe o burze a proste finacnictve,to docista balamutia a ojebuju jak soudruh,je to druh ideologie od peniaza,navymyslane kokotin,nazvov,grafov,bo to zivy tie kurvy nenazrate,co je najhorsie,ze im furt malo,na ruke mam vykerovane,neni problem nakrmit chudobnu holotu,bo proste su slabsi medzi namy,ale problem je nakrmit nenazrancov,tam pes zakopany a nie v nejakych grafoch,ci pojebanych dristavkach o ekonomii a finacnictve,tu minimalna mzda,ma byt 15$,zatial platia 12$,najlacnejsi aprtmant stoji v diere,okolo sameho nigra,ci latino 700$,ked robi 40 hodin z toho mu zoberu zdravotnu,co malokto ma,zajebu dane,musi mat auto,to zerie len vajcia a nlacnejsie parky,modli sa,aby sa auto nepojebalo,co sa stale jebe,je to zivoriaci zobrak,ktory pracuje a za boha z tej ich minimalnej mzdy nevyzije,nema deti,bo vtedy uz je naozaj v pici,ja tym presiel,zili sme v jednoizbovom byte 5,platili sme po 125$ robili na stavbe za 8$ na hodinu,neda sa opisat,jak sa robilo,treba zazit,prsi,nerobi sa,zima,nerobi sa,horcka smrtelna nerobi sa,clovek mozno styrednu zarabal 300$ na tyzden apartmant stal okolo 800$ a to bolo v minulom storoci,ten isty apartmant stoji 1100 vsetko proste drahsie,chuj do ich minalnej mzdy,stale zaraba 8$ bo vsetko drahsie,este menj kurva jak 8 a mozu jebat kolko chcu o 15$ na hodinu,ked vsetko drazeje,nakoniec tohto zjebu,jak ekonomicky negramotneho chuja v roku 2007 bola velka recesia tu a casopis forbes,od bohatsva,uviedol,ze za ten tak slaby a nedobry rok, sa zvysil pocet celosvetovo,proste vsade milionarov a miliarderov,co znaci,ze chudoby este viac pribudlo,moze byt brane,ze mam pojebane od engelsa s marxom a komunistickou internacionalov dokopy,ze chcem znarodnovat,brat polia kulakom,,hned mi povie nejaky pravicovy fnacne gramotny,co mozem jebat,bo vidim,ze nenazranost siaha zenitu,burza tu ponad 27000 bodov,este nikdy tak nebolo a pmatam 18000,financnej ideologii ide,bo oni jebu na vsetko,potom najdu v niekom nepriatela,neukazu kurvy skurvene na seba,ze to ich robota,ze vsetko jebne,ukazu na niekoho a zacne sa vrazdit v mene lepsich zitrku,a vobec nic nove nepisem,len kopirujem tu nasu skurvenu historiu v ktoej neraz tak bolo,pre skurveny peniaz o ktorom sa ani necekne,vymyslia dovod k vrazdeniu a masy budu svojich vojakov zehnat,jak idu za nas bojovat a chranit nase detyi a za vsetkym stoji vykurveny politik s uzernikom po boku.
    pochybujem,ze dakto bude citat,mozem uistit,ze velmi som sa nejebol,co tu pisem,len kokotsky napisane,bo pojeb pise nazdar.

    To se mi líbí

    • NavajaMM napsal:

      Čobolík, zlomky síce nedáš, ale toto, čo píšeš, vidíš presne. U nás na Slovensku to ide postupne americkým smerom. Napríklad kamarátka, učiteľka pár rokov pred dôchodkom, musí na turnusy chodiť do Rakúska utierať zadky rakúskym dôchodcom, ktorí si to nedokážu urobiť sami. Lebo má deti, čo študujú a chce im pomôcť, aby doštudovali.

      To se mi líbí

    • blbíš napsal:

      si dovoluju tvrdit, že máme na to přeskočit toho mnohem víc, jen, kurva, ta kvetoucí blbost, kdyby u nás začala alespoň trochu vodvétat!

      To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.