Najbohatší cestujúci na Titanicu začal svoju cestu na Slovensku


Minulý víkend som strávil v kaštieli v Oponiciach, asi 20 km severne od Nitry na úpätí Tríbeča.

Okrem pôsobivého pobytu v bývalom kaštieli, uprostred veľkého parku a v blízkosti zaujímavej prírodnej scenérie dubových lesov, má tento kaštieľ jedno výnimočné lákadlo. Veľkú historickú knižnicu. Kaštieľ vlastnil grófsky rod Apponyiovcov, jedna z kedysi najzámožnejších rodín v celom Uhorsku. Hlavy tohto rodu boli významní diplomati Rakúska-Uhorska a milovníci kníh. V 18. storočí začali budovať zbierku historických kníh, ktorá sa časom rozrástla na 30 000 zväzkov.

Do Oponíc som sa vybral práve kvôli tejto knižnici. Dojem z jej návštevy je ako z najkrajších svetových chrámov, hoci po posledných pánoch Oponického kaštieľa a následnom znárodnení z knižnice ostala len asi polovica. Príbeh knižnice je úchvatný a ešte vám v sieni pána Bavora o nej porozprávam. No nečakal som, že v priebehu slabej hodiny, ktorú trvá jej návšteva, sa dozviem o takých príbehoch obyvateľov a návštevníkov tohto kaštieľa, že ma to ohúri ešte viac ako zbierka kníh z prierezu piatich storočí.

Dnes vám porozprávam príbeh o najbohatšom cestujúcom z Titanicu – bol to Američan portugalského pôvodu Thomas Drake Martinez Cardeza.

Thomas a jeho matka Charlotta boli vášniví poľovníci a chodievali napríklad aj na safari do Afriky. Na podobnej takejto veľkej poľovačke sa zoznámili s Henrikom Apponyim, posledným z rodu, ktorému patril kaštieľ v Oponiciach a priľahlé majetky vrátane veľkej zvernice, kde tiež usporadúval poľovačky pre svetovú smotánku. Medzi prominentnými hosťami sa tu objavil aj budúci prezident USA Theodor Roosevelt, takže nie je prekvapením, že tunajší revír sa zapáčil aj Cardezovcom.

Chodievali na návštevy k Henrikovi Apponyimu tak často, že im v neďalekých Kovarciach našiel kaštieľ, ktorý si kúpili a prispôsobili pre seba. Miestni ľudia o nich ešte dlhé roky rozprávali legendy, lebo Američania sem nielen priviezli doposiaľ nevídané zvieratá, Thomas vraj rád upútaval pozornosť tým, že sa prechádzal so šimpanzom, ale mali tiež záľubu v kolieskových korčuliach a na miestnych ľudí taký výjav pôsobil, ako keby stretli mimozemšťanov alebo diabolský prelud.

V apríli 1912 tu tiež po africkom safari strávili určitý čas, keď sa do USA vracali práve na Titanicu v najluxusnejšom apartmánovom oddelení, ktorý na lodi existoval. Za jeho prenájom a cestu pre 4 ľudí vrátane komorníka a služobnej zaplatili na dnešný kurz sumu 80 000 USD.

Pri nalodení mali so sebou 14 kufrov batožiny a 3 veľké koše. V batožine mala pani Charlotta aj značnú hodnotu v šperkoch, medzi ktorými bol najvzácnejším kúskom veľký tmavý diamant. Príbeh z filmového Titanicu mal teda reálny základ, až na to, že Charlottine šperky, ako napokon uznala aj poisťovňa, ostali v trezore na lodi v niekoľkotisícmetrovej hĺbke v severnom Atlantiku.

Cardezovci sa aj so služobníctvom zachránili v člne č. 3, ktorý spustili na vodu medzi prvými a ich záchrana vyvolala mnoho rozhorčenia a podozrievavých otázok. Ich čln mal kapacitu 65 osôb a loď Carpathia v ňom našla 40 cestujúcich, z ktorých niekoľkí neprežili niekoľko hodín podchladenia. Verejné rozhorčenie v USA, najmä medzi pozostalými po utopených cestujúcich, vyvolala správa o tom, že Cardezovci v člne zachránili aj svojho pekingského pinča, a pritom ponechali ešte pomerne dosť miest neobsadených.

Pani z múzea, ktorá nás sprevádzala v knižnici a od ktorej mám tento príbeh, dokonca spomenula podozrenie, že Cardezovci namiesto ľudí zachraňovali svoju batožinu a potom ešte poisťovni deklarovali jej stratu. Poisťovňa vraj dlho vyšetrovala túto poistnú udalosť, lebo spomedzi odškodnených inkasovali Cardezovci najviac – na prepočet dnešného kurzu 17 miliónov USD. Otázne však asi bolo aj to, či šperky v tejto hodnote vôbec boli na palube, a viem si predstaviť, že aj Henrik Apponyi musel pomôcť svedectvom, že tieto šperky na pani Charlotte videl a že s nimi z Oponíc aj odchádzala.

Historicky doloženým faktom je, že aj po nešťasti s Titanicom ostali Oponice a Kovarce obľúbeným miestom rodiny Cardezovcov a Henrika Apponyiho s jeho povestnými večierkami ešte mnohokrát navštívili.

O tom zas niekedy nabudúce.

Zdroje:

https://www.chateauappony.sk/hotel/historia

http://oponice.sk/historia/

http://www.snk.sk/sk/navstivte-nas/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana-oponice.html

https://www.encyclopedia-titanica.org/titanic-survivor/thomas-cardeza.html

https://titanic.fandom.com/wiki/Charlotte_Wardle_Cardeza

https://mytopolcany.sme.sk/c/5327364/najomnici-kovarskeho-kastiela-prezili-potopenie-titanicu.html

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

9 reakcí na Najbohatší cestujúci na Titanicu začal svoju cestu na Slovensku

  1. Hudec napsal:

    No to jsou věci….. Kam na to chodíte? Myslím na tipy kde co zajímavého?

    Liked by 1 osoba

  2. lacogroessling napsal:

    Pane Navajo, díky za info. Srdce bibliofila zaplesá při prohlížení fotografií prý s celkem 21.000 svazky knih ve 12ti jazycích, vytištěných za 5 století. Knihy v češtině, nebo slovenštině tu údajně nejsou žádné. Maďarská šlechta uměla naštěstí latinsky (mimo jiné), takže jejich materská reč, kterou zvládá na světě asi jen 20 milionů lidí tu nebyla na zábranu ani pre roduverných Slovákov, v dobách, když byla knihovna jako veřejná v Bratislavě, tedy Pozsóny, resp. Pressburgu.

    Liked by 1 osoba

    • NavajaMM napsal:

      Že tam nie je žiadna kniha v slovenčine a češtine, to beriem trochu ako ostudu, keďže jazykovedných kníh je tam niekoľko desiatok, možno stoviek, a nechýba trebárs taký prehľad gramatiky a slovník kurdského jazyka.
      Ale vysvetľujem si to tak, že tieto blízko a strednovýchodné jazyky Apponyiovci potrebovali poznať z titulu svojich diplomatických misií.
      Nerobím si ilúzie, že vedeli perfektne po slovensky, hoci ich zakladateľ rodu v 14. storočí bol akýsi Peter zo Stráží. Darmo, v neskorších storočiach bola slovenčina rečou plebsu.

      To se mi líbí

      • Cobolik pacholik napsal:

        Sarisisky to docista rec buranov,ktora pretrvala doteraz,jak taky 12 rocny hovniar som bol na putovnom tabore v trencine a v piestanoch,urobil som 100 jarnych kilometrov a dostal odznak,videl som,ze nas maju ty domaci za buranov,ked sme medzi sebou po svojom,na co ich vedouci zajezdu napominal,nech si z nas nerobia picu,az ked vecer sme im dali pri vatre na picu vedouci zajezdu,len hovoril,co som vam vravel,jasne, ze ja hned poznam,ze buran z vychodu drista slovensky,bo vzdy zajebe ta,viete,vtedy ma to kus jak male hovno jebalo a dnes po nalietanych rokoch,ma nerusi nic,bo tu som sa dorozumel polopaticky s kymkolveka este robil tlmocnika cechom na polsky,ci na rusky,ked som este bol totalny otrok u otrokarov z east block,bo mam bite,ze taky burani jak ja to maju vyhodu od svojho narecia,rozumia aj reciam,ktore slovanske bez problemu a to nic nemachrujem,to zivot mi dal tento poznatok a rusini v cechach,to este len k dolni becve isli a uz ty vole jsme doma,nasi burani,poznam osobne v lete stetnem bo pridu s pepikamy do burakova,pokial triezvy jebe sarisky,ale jak stupa ju oktany v zilach,to voluju jak kurvaa paci sa my bo to sledujem jak kurva,druhy buran mu,ta co chuju zapomnul si po nasim? A buran byranovy v cechach idz do pici chuju , mu zajebe a piju dalej nema najmensieho problemu,cestina,sarisky ja triezvy obok sa tesim jak kurva,jak nam pasuje a ich deti rodeny cesi,to dristaju s nasimy buranamy co tiez sledujem jak kurva a nijaky problem,bo proc,bo u nas v burakove vychodnare svetova holota u nas naisto a chuj s titanicom.

        To se mi líbí

      • Cobolik napsal:

        Hej indian navaja,co ma zaujima,ci tie knihy niekto cita,ci su dostupne ludom,co studuju latinsky,ci nemecky a hlavne,co v tych knihach napisane,to ma najviac zaujima,ci nejake omse,ci matematika,ci ,proste do ucenia knihy,cintake zjeby len jak ja pisem,toto ma zaujima co je v nich ,jak kurva.

        To se mi líbí

        • NavajaMM napsal:

          Áno, Čobolík, tie knihy sa čítajú. Pani z múzea hovorila, že tam za nimi chodia ľudia dosť často. Zväčša študenti a doktorandi, ktorým sa to hodí do nejakej práce. Ten kaštieľ je súkromný, ale knihy patria Národnej knižnici v Martine a podmienka, aby tam mohli byť, že musia byť dostupné verejnosti. Na internete je ich zoznam, aj som si ho stiahol – je to 90 husto popísaných strán po 150 kníh na jednej strane. Cez internet sa dá dať žiadanka a pani na dohodnutý termín nachystá tie knihy. Dajú sa čítať len prezenčne, ale aj tak si ich väčšina ľudí fotí do mobilu alebo digitálnym foťákom a študuje texty až doma.
          Knihy sú z viacerých tematických oblastí. Napríklad dosť veľa je tam starých lekárskych kníh, historické alebo právnické knihy, ale dokonca aj kuchárske so starými receptami. Väčšina sú odborné, nie je to beletria.

          To se mi líbí

          • strejda napsal:

            Moderní doba je v něčem opravdu skvělá. A toto je jeden z mnoha příkladů. Jednou přijde i čas, kdy všechny takové knihy budou i kvalitně naskenované a přístupné. Zda za peníze nebo bezplatně bude záležet na tom, jak bude společnost nahlížet na vzdělanost.
            U nás v Česku jsou na příklad matriky zcela zdarma. Některé – většina – se dají i stáhnout. V Zámrsku třeba celá kronika. V Brně nic. Objevují se i kroniky, sčítání lidu atd. I knihy, noviny a časopisy, někdy volně, jindy silně komplikovaně. Největší neplechu dělá autorský zákon. Ale to by bylo na dlouhou diskusi. Hlavní je, že jsou knihy dochované a „živé“.

            Liked by 1 osoba

  3. st.hroch napsal:

    Pantáto, pošťák štverák k Vám směřuje:-)

    To se mi líbí

  4. Devana napsal:

    Zaujímavý príbeh veľmi pekné fotografie…

    Liked by 1 osoba

Komentáře nejsou povoleny.