Zanedbávaná história – predkolumbovská Amerika


Pán Bavor ma upozornil na článok na portáli Ancient Origins, ktorý upozorňuje na spôsob výuky dejepisu na školách v USA. Deťom začínajú dejiny Ameriky vznikom USA, už ako desaťročné sa učia poznať spamäti všetkých 50 amerických štátov a v žiadnej ich učebnici sa nevyskytuje táto mapka:

Obr-1-Indiani

Je to mapka rozšírenia najväčších indiánskych jazykov a ich približné rozdelenie do skupín podľa príbuznosti. Pred príchodom Kolumba žilo na území dnešných USA okolo 20 miliónov pôvodných obyvateľov a tí boli rozdelení do viac ako 1000 rôznych kmeňov, klanov a etnických skupín. Uvedená mapka je však len veľmi približná, lebo neexistujú žiadne presné historické údaje, ktoré by pomohli spoľahlivo zakresliť rozloženie jednotlivých kmeňov v určitom historickom bode a počas expanzie USA dochádzalo k masovým núteným migráciám, ktoré veľmi rýchlo menili celkovú situáciu.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2006 sa k niektorému z kmeňov pôvodných obyvateľov hlásili necelé 3 milióny obyvateľov, čo je menej ako 1 % všetkých obyvateľov USA. Niektoré prehľady k tomu počítajú aj rôznych miešancov, ktorých je asi 1 milión.

Obr-2-Indiani

Z tej tisícky pôvodných kmeňov dodnes ostalo 566 (údaj z roku 2016) alebo 578 (údaj z roku 2018). Takže minimálne polovica všetkých pôvodných kmeňov, a s nimi aj ich jazyky, folklór a ústne odovzdávaná história, zmizli bez stopy. Ten mierny nárast počtu kmeňov v posledných rokoch treba pripísať na vrub etnografického a lingvistického výskumu, keď sa pôvodné hrubšie členenie skupín počas výskumu zjemňuje a spresňuje. Je zaujímavé, že takmer polovica z tohto počtu kmeňov, viac ako 230, ich je lokalizovaných na Aljaške.

Jedným z najväčších súčasných kmeňov je Navacho s počtom členov do 300 tisíc a približne rovnako veľký je kmeň Čerokí, no k tomuto východnému kmeňu sa hlási aj najväčší počet miešancov a spolu s nimi ich počet dosahuje cez 700 tisíc. Iné veľké kmene, ktoré presahujú alebo sa blížia k počtu 100 tisíc členov, sú Sioux, Čipeva, Čoktava, Apač, Irokéz, Čiernonožci a Pueblo.

Obr-3-Indiani

Dnešné kmene v USA sa podľa etnografických kritérií delia na 8 veľkých skupín, medzi ktorými sú podstatné odlišnosti. Na nižšej mapke sú tieto oblasti vyznačené rôznymi farbami.

Severozápadné pobrežie (fialová) – tunajší pôvodní Američania sa nemuseli venovať poľnohospodárstvu ani chovu, lebo v mori a pobrežných lesoch bolo dostatok zdrojov na to, aby sa uživili ako zberači a lovci. Typické sú tu pestro zdobené totemové stĺpy, veľké kanoe schopné uniesť 50 ľudí a spoločné veľké zrubové domy pre veľké rozvetvené rodiny, postavené z cédrových kmeňov.

Kalifornia (žltá) – kedysi tu žilo viac ako 100 pôvodných kmeňov. Venovali sa lovu rýb, malých živočíchov a zberu žaluďov, z ktorých mleli múku na typickú kašu.

Náhorná plošina (červená) – medzi Kaskádovým pohorím a Skalnatými horami. Je tu drsné prírodné prostredie a tak mnohé z týchto kmeňov žili v príbytkoch čiastočne zapustených do zeme.

Veľká panva (jantárová) – rozprestiera sa v štátoch Nevada, Utah a Colorado. Klíma tu je horúca a suchá, obyvatelia museli venovať veľa úsilia na obrábanie pôdy, aby získali dostatok obživy. Táto skupina bola jednou z posledných, ktorá prišla do styku s Európanmi.

Juhozápad (oranžová) – obyvatelia juhozápadu stavali stupňovité sídliská z nepálených tehál. Mnohé z týchto kmeňov boli veľmi zručné v poľnohospodárstve, pestovali viaceré plodiny a budovali zavlažovacie kanály. Najznámejšie sú kmene Navachov, Apačov a Pueblanov.

Prérie (hnedá) – Indiáni z veľkých prérií boli známi lovom bizónov a antilop, ktorý im poskytoval dostatok potravy. Boli to kočovníci, ktorí žili v kožených stanoch – típí a neustále sa sťahovali, aby boli v blízkosti migrujúcich stád.

Severovýchod (zelená) – ľudia zo severovýchodu žili v krajine bohatej na rieky a lesy. Niektoré z nich kočovali, ale iné žili trvale na jednom mieste.

Juhovýchod (modrá) – väčšina z miestnych pôvodných Američanov sa vyznala v poľnohospodárstve a zotrvávala na jednom mieste. Tu žil aj najväčší kmeň – Čerokí.

Jazyky

Odhaduje sa, že pred príchodom Európanov hovorili pôvodní Američania najmenej tisíckou rôznych jazykov. Dnes v Severnej Amerike existuje asi 296 pôvodných jazykov. 269 z nich je možné zoskupiť do 29 jazykových rodín, ostatných 28 jazykov je izolovaných a nie sú zaradené.

Žiadny z pôvodných jazykov nemal vlastný systém zápisu. Ale hovorové jazyky v žiadnom prípade nie je možné považovať za primitívne a jednoduché. Mnohé z týchto jazykov mali zložitú gramatickú štruktúru, ktorá sa vyrovnala klasickej latinčine alebo súčasným slovanským jazykom.

Medzi pôvodnými jazykmi boli (a sú) obrovské rozdiely. Stávalo sa, že ľudia z rôznych kmeňov alebo klanov, ktorí žili len 100 kilometrov od seba, sa vôbec neboli schopní dohovoriť rečou. Susediace kmene často používali určité formy znakového jazyka, pomocou ktorého medzi sebou komunikovali.

Podľa UNESCO je väčšina z existujúcich jazykov kriticky ohrozená a mnohé už zmizli nadobro.

Najpoužívanejší pôvodný jazyk je navacho, ktorým hovorí asi 200 tisíc používateľov na juhozápade USA. Len 8 pôvodných jazykov používa aspoň toľko ľudí, čo by zaplnili mesto strednej veľkosti. Týmito jazykmi sú navacho, krí, odžibva, čerokí, dakota, apač, čoktó a jazyk Čiernonožcov. Odhaduje sa, že najbližších 100 rokov má šancu prežiť asi len 20 pôvodných jazykov.

 

Znalosti o pôvodných obyvateľoch Ameriky prakticky chýbajú v osnovách učiva na základných a stredných stupňoch škôl. Študenti histórie sa až na univerzitách dozvedajú základné fakty o pôvodných obyvateľoch Ameriky, ale popri tom sa v prvých semestroch musia zbavovať nánosov chybných stereotypov a naivných predstáv, ktorými žije väčšina súčasných Američanov. Akademickí historici sú síce v USA na vysokej úrovni, no venujú sa zväčša svojej akademickej kariére, študentom a píšu len pre toto odborné publikum. Predstavujú si, že ich informácie sa nejakým zázrakom dostanú aj medzi priemerných Američanov, hoci ich už desaťročia reality mohli presvedčiť, že na poli vzdelávania sa zázraky nedejú. Ak tí, čo majú znalosti, ich neodovzdávajú ďalej ľuďom, tak znalosti ostanú len vo veľmi obmedzenom kruhu.

 

NavajaMM

Zdroje:

https://www.ancient-origins.net/history/why-isn-t-map-history-books-007401

https://www.historians.org/publications-and-directories/perspectives-on-history/may-2000/educating-america-the-historians-responsibility-to-native-americans-and-the-public

https://theamericanscholar.org/where-does-american-history-begin/#.XQDa1FwzaMo

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_federally_recognized_tribes_in_the_United_States

https://en.wikipedia.org/wiki/Native_Americans_in_the_United_States

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Alaska_Native_tribal_entities

Příspěvek byl publikován v rubrice Bavorovy poznámky, Navaja se štítky , , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

6 reakcí na Zanedbávaná história – predkolumbovská Amerika

  1. Cobolik pacholik napsal:

    Ja mam vykerovaneho sioux oglala,jak lezi na marach,je to jeden z najbovnejsich kmenov,nikdy som nebol dalej na northwest jak indiana a oni su v dakotachmvidel som navajov rezervaciach arizony a nevady,jak cigani u nas a pil v santa fe new mexico celu noc pri ohni a piekol kurca aj s perim s jakou sortou neviem,ale cervenokozci,mohawk v v tom brudnom city robia na vsetkych mostoch a skyscrapers,bo nemaju strach z vysky videl som ich pri praci,este tmave vlasy,ale rysy do bielych bo su pomiesany,indian vacsinou nemakacenka a pijak,ale zily bez bielej holoty bez problemu,bo sa museli o seba postarat,po prichode bielej rasy,im dali ohnivej vody,podplatili kolaborantov a dnes to tak vyzera,podporoval som skolu katolicku,cisto sioux oglala v north dakota,ale skoncil som,bo charita to vyjeb nad vyjeby,proste biely holota vyhladila indianov,bo im narusila ich zivotny cyklus,uz nikdy nepojdu pol milonove stada zo sasketawan dolu na montanu a dakoty,bo ich vyjebane bielou holotou,nevymru docista,ale uz nikdy nebudu mali svoju hrdost,ta sa posla jebst prichodom bielej holoty,hoci su vynimky,jednu mam na ramene vykerovanu,ktora uz nezije ponad 30 jari howgh,pilamaya,je zo sioux dakujem.

    To se mi líbí

  2. Cobolik pacholik napsal:

    Hej a este south america,tam spanish vyrabovali do holej kosti tu holotu a myslim viac zdecimovali jak biely tu,jedno je jasne s cim aj operuju domorodci tu,ze zili bez bielej rasy a zily by doteraz bez nej,neplatia dane vsetko elktrina,plyn a listky na zradlo satarmo,co je chuj oproti cene,ktoru ich zem ma,hlavne dakoty oleja do ojebania a v nevada ,ariozna fosfaty a uran,toto co tam biely rabuje doteraz,to co im da,to je rozdiel svetelne tisicky rokov,ale o tom ticho,aj to jebnem casom amikom,to kukaju jak telata,bo oni nevedia,ze to zem indianov a nie jich,oni nemaju sajnu,ze sa v nevada tazi uran,este je tu miesta dost,kurva to nedozerne planiny,ktore v europe nema sanci vidiet,to ked som prvykrat videl,to ma uderilo jak kurva a vzdy uderi,predsa ja vyrastol v doline medzi kopeckamy a tu,kurva 200 km a nic kurva,ani domu,dobre na picu pisem,bo poznam od nas ludi,co videli viac ameriky jak ja.

    Líbí se 1 osoba

  3. strejda napsal:

    Velice zajímavé, je moc dobré si připomenout lidskou pestrost. U nás v Euroasii jsme se mohli tisíciletí vyvíjet, vraždit i učit se od sebe. Od Sumeru jde naše evropská civilizace pěkně postupně přes Féničany, Řeky, Římany až k dnešku. Podobné je to v Indii, Číně i Japonsku (+ v okolí těchto center). Amerika a Austrálie byly ale zcela zdecimovány bílým mužem, vývoj se zde zastavil a nahradil ho import. Je tu ještě nešťastná Afrika, kde se vývoj také zastavil, ale Afričané jsou houževnatější než původní Američané nebo Austrálci a navíc část z Afriky je i v Americe.
    Dnes bílý muž končí, nedělejme si iluze. Na jednu stranu je tu silný tlak migrantů, na druhou ale ještě silnější rozpad základu jeho života. Rodí se málo dětí a to ještě před rodiči mají přednost jednorázové typy bez perspektivy, kterých neuvěřitelně přibývá. Žijeme iluzí, že se ubráníme migrantům, možná, ale neubráníme se sami sobě, svému sobectví. Jdeme za píšťalkou nového krysaře z Hammeln. Jen navíc k pískání dostáváme pozlátko.
    Sbohem!

    To se mi líbí

  4. jaa napsal:

    Navajo dík

    Líbí se 1 osoba

Komentáře nejsou povoleny.