Veľkonočné zvyky…


Oblievačka, šibačka, maľované vajíčka – kraslice, pisanky, sú súčasťou veľkonočných tradícií.

Málokto sa však zamyslí nad tým,  aký majú skutočný význam a pôvod.

Veľká noc, kresťanský sviatok, keď si kresťania pripomínajú smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista má pôvod v židovskom sviatku Pésach, kedy si Židia pripomínajú útek z Egypta. Pésach nazývajú aj sviatkom nekvaseného chleba.

Kresťania poznajú príbeh Izraelitov v Egypte a čo predchádzalo ich úteku z otroctva. Príbeh desiatich rán, ktorými Jahve trestal Egypt. Tá posledná desiata bola najkrutejšia, v celom Egypte zomierali prvorodení, ľudia aj zvieratá. Ušetrení ostali len Izraeliti, ktorí mali potreté dveraje príbytkov krvou obetných baránkov. Týchto baránkov potom upiekli a piekli aj chlieb, ktorý kvôli nedostatku času nemali kedy nechať vykysnúť. Baránka a chlieb jedli spolu k horkými bylinami, ktoré symbolizovali utrpenie otroctva.

Zvyky a tradície, ktoré sa dodržiavajú na našom území majú pôvod v našej dávnej histórii a je to niečo, čo si naši predkovia uchovali aj napriek nástupu kresťanskej viery.

Mnoho z toho, čo nazývame „Veľkonočnými zvykmi“ nemá nič spoločné s kresťanskou vierou. Cirkev sa postupne musela zmieriť s týmito tradíciami a  tvári sa, že  patria k ku kresťanskej religiozite.

Oblievanie vodou…

Naši predkovia Sloveni mali vodu vo veľkej úcte a považovali ju za posvätný živel a symbol. Verili v jej silu a životodarnosť. Zdroje vody, pramene a studničky, potoky a rieky udržiavali v čistote. Mnoho tradícií sa spája s umývaním v studenej vode. Dieťa po narodení sa umývalo v čistej vode, najlepšie z prameňa.

Obradne sa polievali nielen ľudia, ale aj napríklad pluhy pred prvou orbou…

Obradné polievanie žien na jar spočíva v tom, že ženy sú nositeľkami nového života a je smutné, že práve tento zvyk sa zvrhol na niekedy hlúpe oblievanie dievča vedrami ľadovej vody, alebo hádzanie do potoka.

Šibačka vŕbovými prútmi…

Vŕba je strom, ktorý prvý na jar kvitne. Jej bahniatka krášlia na jar mnoho príbytkov. Má zvláštnu schopnosť obnovy  života a sily. Už ste niekedy zasadili do zeme obyčajný vŕbový prútik? Mne z jedného takého vyrástla v rohu záhrady krásna vŕba. Sloveni verili, že práve vŕba má schopnosť odstrániť negatívnu energiu nielen z človeka ale aj príbytkov. V dávnych dobách gazdiné metličkami z vŕbových prútov  robievali obradnú jarnú očistu svojich domácností. Dievčatá a ženy si pod vŕbami v potokoch umývali vlasy, aby ich mali krásne, husté a dlhé ako mali vŕby prútie, vlasy boli kedysi veľkou ozdobou ženy a symbolom ženstva, tak ako je aj vŕba symbolom ženskej podstaty.

Pošibanie vŕbovým prútom, alebo korbáčom je tiež obradným prenesením životodarnej sily stromu na nositeľky života.

Kraslice…

Vajíčka maľované rôznymi ľudovými prvkami.

Vajíčko je tiež symbolom nového života.

V Slovanskej mytológii,  na  začiatku všetkého stvorenia,  spal boh Rod v zlatom vajci, ktoré plávalo vo vlnách chaosu…

Vajíčko je spájané aj s bohom Svarogom a slnečným kotúčom a vajíčka maľované rôznymi symbolmi, boli vyjadrením prebúdzajúcej sa sily slnka po zime. Škrupinky z takýchto obradne maľovaných vajíčok boli zaorávané do brázd pri prvom oraní na jar  a mali zabezpečiť zrod novej úrody.

Jar samotná je obdobím zrodu nového života po zimnom spánku prírody.

Ostalo nám mnoho zvykov a tradícií po našich predkoch, ktoré nás s nimi spájajú. Len my už niekedy ani nevieme,  čo všetko znamenajú.

Kresťanstvo  úplne nepotlačilo vieru a tradície našich predkov, ale my sami  ich ničíme konzumným spôsobom života.

Namiesto víkendového vysedávania v nákupných centrách, alebo pred televízormi, či počítačmi, by mali rodičia zobrať svoje deti do prírody a ukázať im jej nádheru a jedinečnosť.

Ľudia by sa občas mohli zamyslieť nad významom prírodných živlov a pochopiť ich význam a vzácnosť.

A nemali by nezabudnúť, že aj rodinné a priateľské stretnutia, sú významným odkazom našich predkov na silu rodiny a spolupatričnosti.

𝓓𝓮𝓿𝓪𝓷𝓪

Článok bol pôvodne uverejnený na Blog  Pravda. sk
Příspěvek byl publikován v rubrice Devana se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

3 reakce na Veľkonočné zvyky…

  1. Rexus Orbis napsal:

    Co se týče onoho útěku Chabirů (ve starověké egyptštině H B R), HeBRej) z Egypta, tak mne zaujala věta na závěr povídání o tom, jak úpěli v otroctví a v důsledku toho musili utéci: A tak vyrabovali Egypt“. Trochu podivné, tak oni úpěli v otroctví a utíkali a ještě měli čas kde co vyrabovat a těžké předměty vzít s sebou a ještě k tomu utíkat.. Totiž vyrabovat znamená kde co pobrat a to vše jsou rozměrné a těžké předměty a s těmi se dost obtížně „utíká“. Spíš to bylo velmi jinak. Když asi u nich nastalo svého času sucho a neúroda, tak pastevectví je neuživilo, zvířata neměla co jíst, což bylo asi jediné, co dělali a ta zvířata pro ně představovala majetek, který směňovali za jiné potravinové komodity .Takže následně přišli do Egypta, kde se měli celkem dobře. Jenže tam asi nemohli jen tak sedět u ohně a živit se předchozím způsobem života. byli především jako imigranti v cizí zemi. Asi se musili podřídit místním zvyklostem, neboli integrovat. Egypt byl úrovní hospodářství úplně jinde a jinak zaveden. Takže asi musili pracovat na různých veřejně propěšných činnostech a to se jim po čase zajídalo, jelikož to kolidovalo s jejich dosavadním způsopbem života, prostě sezení u ohně se nekonalo. Takže se po úvaze rozhodli, aisi když se dozvěděli ze zpráv, že v jejich původním působišti již sucho a neúrada skončila, že z Egypta odejdou a ještě k tomu si něco vezmou s sebou, aby neodešli zkrátka. Takže žádný útěk ale obyčejný odchod pastevecko nomádského etnika, které se odmítlo integrovat, navíc doznávající, že si přilepšili na cestu. Navíc v egyptskýh textech o nějakém takovém útěku není zmínka, pouze o Chabirech jako takových.
    Pro Egypt to byla jen nevýznamná epizoda a asi jejich odchodu nijak neželeli.
    Ta věta tam o tom vyrabování není asi samoúčelně, spíš to vypadá, že ten text se skládá z různých textů různých autorů a ten, kdo to kompiloval, si asi nedal práci to trochu sjednotit. Pro některé pozorovatele to asi byl „útěk“ pro jiné jen obyčejný odchod nežádoucích imigrantů, co si přilepšili na úkor Egypta. Egyptu samotnému asi nestáli za nějaké pronásledování, nejspíš byli rádi, že sami odešli dobrovolně a ty vyrabované předměty raději oželeli, než se s nimi pouštět v boj.

    To se mi líbí

    • cobolik pacholik napsal:

      dobry kuk,jak bolo presne uz nikto nevie,ale museli utekat bo rabovali,nemakat a zit z uzery,toto ich hlavne kredo,tak isto v espana,ked narabovali polocigani v kraji aztekov,oni gazdovali s lupom tak,ze ich potom len rozprasili a zakazali cinnost v mestach a dalsie obmnedzenia o tych ich vlastnostiach barz ticho a cely cas tak robia,bo bez brudnych gojov nuly su.

      To se mi líbí

  2. cobolik pacholik napsal:

    devana bohovy nick,antikristov pepikov nejak nezaujima nejaka velka noc,ci uz pohanske a krestanske zvyky uz vobec a pritom to ku nim patri jak monokel na oko,ked toto si nebudeme drzat,bude po nas.ja nijaky religijny,ale toto si z ruky vybit nedajme,bo boha vam antikristi dajaka ina religia s vamy zatoci…

    To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.