ROZHOVOR s ríšskym maršalom Hermannom Göringom


V časopise Vojenská história 2/2016 som našiel tento zaujímavý materiál. Viaceré informácie ma prekvapili a verím, že zaujmú aj publikum u pána Bavora.

NEMECKÁ VOJENSKÁ STRATÉGIA
(1939 – 1941)
Kancelária vedúceho vojenskej histórie
Sekcia armády
Washington 25, D.C.26
EUCOM : HD : OHGB27 Kópia 1
-i             ETHINT 31 – ()

 

Názov:
Zdroj:
Pozícia:
Dátum:
Miesto:
Vyšetrovateľ:
Tlmočník:
Nemecká vojenská stratégia (1939-41)
ríšsky maršal Göring, Hermann
vrchný veliteľ, Luftwaffe
25. júl 1945
Zajatecký tábor č. 32 („Popolnica“)28
major Kenneth W. Hechler
kapitán Herbert R. Sensening

 

-ii            Predslov
Tento rozhovor je jedným zo série rozhovorov vykonaných Historickou sekciou, ETOUSA, a jej nasledovníkmi. Bohužiaľ, k dispozícii je len strojom písaný záznam v angličtine. Nie je známe, či bol počas rozhovoru urobený záznam v nemčine, alebo či bol vôbec urobený, z tohto dôvodu nemôže byť preverená presnosť prekladu. Preto nie je možné úplne zaručiť pôvodnosť a celistvosť tejto verzie rozhovoru. Iba zrejmé chyby v hláskovaní, interpunkcii a gramatike boli opravené. Všetky poznámky v zátvorkách, okrem poznámok editora a vyšetrovateľa, ktoré sú však označené, sú nepozmenené.
Robert W. Fye
nadporučík
historický editor
29. marec 1948

-iii           NEMECKÁ  VOJENSK Á  STRATÉGIA
(1939-41)
OBSAH
I. Nemecký odhad vojenskej sily Spojených štátov v rokoch 1939-1941
II. Dôvody pre nemecké vyhlásenie vojny Spojeným štátom
III. Nemecké zámery v Afrike
IV. Nemecký strach z Ruska

I. Nemecký odhad vojenskej sily Spojených štátov v rokoch 1939-1941
1. Otázka: Aký bol nemecký odhad amerického vojenského potenciálu? Dúfalo Nemecko v ukončenie európskeho ťaženia predtým, ako budú Spojené štáty dostatočne silné, aby zasiahli?
Odpoveď: Ako sa prepuknutie blížilo a bolo jasné, že vec musí byť vyriešená vojnou, povedal som Hitlerovi: „Považujem za povinnosť zabrániť Amerike vstúpiť s nami do vojny.“ Považoval som ekonomický a technický potenciál Spojených štátov za neobvykle veľký, obzvlášť letecké sily. Aj keď, v tom čase ešte nebolo vyvíjaných toľko nových inovácií v rozsahu, s akým sme mohli počítať a produkcia lietadiel bola značná, ale nie veľmi výrazná. Vždy som hovoril Hitlerovi, že je pomerne jednoduché zmeniť fabriky na vojnové, obzvlášť mocný automobilový priemysel. Hitler bol toho názoru, že Amerika nebude zasahovať kvôli jej nepríjemnej skúsenosti z prvej svetovej vojny.
2. Otázka: Akej nepríjemnej skúsenosti? Straty ľudských životov?
Odpoveď: Spojené štáty pomohli všetkým a naposledy za to nedostali nič, domnieval sa Hitler. Veci sa nestali tak, ako Spojené štáty plánovali. Wilsonových štrnásť bodov34 sa nedodržalo. Hitler mal tiež na mysli ťažkosti spojené s prepravou armády do Európy a jej zásobovaním.
3. Otázka: Čo ste si mysleli vy osobne o našom vojenskom potenciáli?
Odpoveď: Ja osobne som tvrdil, že Spojené štáty môžu vybudovať letectvo rýchlejšie ako armádu. Stále som varoval pred možnosťami Spojených štátov s veľkým technickým pokrokom a ekonomickými zdrojmi.
4. Otázka: Ak ste si mysleli, že Spojené štáty sa môžu stať tak mocnými, ako to ovplyvnilo vaše vlastné plány pred hroziacou vojnou?
Odpoveď: Rozhodujúcim faktorom v roku 1939 bola úvaha, že Spojeným štátom bude trvať príprava niekoľko rokov. Prepravná kapacita vašich lodí nebola v tom čase príliš veľká. Chcel som od Hitlera, aby ukončil vojnu v Európe najrýchlejšie ako to pôjde a nezasahoval do Ruska. Avšak, pri otázke, či by Amerika dokázala vystavať armádu vo veľkej mierke, sa názory odlišovali.
5. Otázka: Aké boli tie rôzne názory? Čo si iní ľudia mysleli?
Odpoveď: Nepoznám pohľady iných vplyvných ľudí. Nemôžem povedať, aké iní ľudia dávali rady.
6. Otázka: Aký názor bol v OKW35 a OKH36?
Odpoveď: Nepoznám názor v OKW alebo OKH. Zvykol som hovoriť Hitlerovi, že všetko záleží na našom opätovnom zainteresovaní Spojených štátov do Európy. Počas poľského ťaženia som povedal, že nesmieme nechať Spojené štáty zamiešať sa.
V roku 1941, táto otázka sa stala reálnou, a všeobecný názor bol, že je lepšie strpieť nepríjemné incidenty so Spojenými štátmi a snažiť sa ich udržať mimo bojov, ako dovoliť zhoršenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Nemeckom. Toho bola naša úmorná snaha.
7. Otázka: Čo vám výslovne naznačovalo, že sa Roosevelt pripravuje na vojnu?
Odpoveď: Veľké množstvo detailov. Všetky boli publikované v „Bielej knihe“. Neviem, či bol publikovaný celý text alebo len úryvky. Urobilo to hlboký dojem.
8. Otázka: Očakávalo Nemecko, že úspešne ukončí svoje ťaženie v Európe predtým ako stihneme vybudovať náš vojnový potenciál natoľko, aby sme zasiahli?
Odpoveď: Hitler veril, že dokáže veci dostať do bodu, že by bolo pre vás veľmi obtiažne nás napadnúť alebo zasiahnuť.
9. Otázka: V decembri 1941 aký bol odhad našej kapacity výroby lodí, ktorá by mohla ovplyvniť Európskej ťaženie?
Odpoveď: Náš názor bol, že táto kapacita bola veľmi veľká. Roosevelt hovoril o „moste z lodí“ cez Atlantik a „stálom prúde lietadiel“. Plne sme mu verili a boli presvedčení, že je to pravda. Takisto sme mali tento názor potvrdený zo správ od pozorovateľov v Spojených štátoch. Poznali sme váš potenciál. Na druhú stranu, tempo vašej výroby lodí, napríklad program Henryho Kaisera, ma prekvapil a sklamal. Minimalizovali sme očividne prehnané tvrdenia v tomto smere. O týchto lodiach sa hovorilo ako o „plávajúcich rakvách“ (Kaisersärge),
ktoré boli „hotové“ jediným torpédom. Verili sme väčšine vašich publikovaných produkčných schém, ale nie všetkým, keďže niektoré sa zdali nafúknuté. Keďže Spojené štáty mali všetky potrebné suroviny okrem gumy a veľa technických expertov, naši inžinieri mohli odhadnúť produkciu Spojených štátov celkom presne.
Spočiatku sme však nemohli uveriť rýchlosti, ako vaše obchodné loďstvo rástlo. Tvrdenia o ôsmich až desiatich dňoch potrebných na spustenie lode sa zdali byť fantastické. Aj keď sme si uvedomili, že sa to vzťahovalo na poskladanie už prefabrikovaných dielov, iba desať dní na zloženie bolo stále neuveriteľné. Náš lodiarsky priemysel bol veľmi dôkladný a horlivý, ale veľmi pomalý, rušivo pomalý v porovnaní s vaším. Trvalo deväť mesiacov postaviť loď typu „Dunaj“.

II. Dôvody pre nemecké vyhlásenie vojny Spojeným štátom
10. Otázka: Tak prečo Nemecko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom?
Odpoveď: Bol som udivený, že Nemecko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom. Mali sme radšej akceptovať isté množstvo nepríjemných incidentov. Bolo nám jasné, že ak Roosevelt bude znovuzvolený, Spojené štáty budú proti nám nevyhnutne viesť vojnu. Toto presvedčenie bolo silné obzvlášť u Hitlera. Po Pearl Harbor, napriek tomu, že sme neboli viazaní dohodou s Japonskom prísť im na pomoc, keďže Japonsko bolo agresorom, Hitler povedal, že v skutočnosti už vo vojne dávno sme, s potopenými alebo ostreľovanými loďami a musíme Japoncom odľahčiť situáciu. Z tohto dôvodu sa podnikol krok, ktorý sme vždy ľutovali. Bolo pre nás zbytočné akceptovať zodpovednosť za prvý úder. Pre tento istý dôvod sme sa stali terčom propagandy v roku 1914, kedy sme začali boj, napriek tomu, že sme vedeli, že do 48 hodín by nás Rusko napadlo.
Domnievam sa, že Hitler bol presvedčený, že ako výsledok japonského útoku, hlavná sila Spojených štátov bude použitá na Ďalekom východe a nebude predstavovať také riziko pre Nemecko. Aj keď to nikdy nevyjadril slovami, bolo asi preňho nevýslovne trpké, že hlavná sila Spojených štátov bola vlastne namierená na Európu.
11. Otázka: Ako komentoval Hitler v rokoch 1939-41 silu vojnovej kampane v Spojených štátoch?
Odpoveď: Hitler hovoril o tejto téme veľa. Domnieval sa, že títo ľudia (poznámka editora: izolacionalisti) mali veľký vplyv, ale mal to (poznámka editora: dojem) od americkej tlače a pozorovateľov v Spojených štátoch, napríklad označovanie Roosevelta ako „obchodníka s vojnou“. Po voľbách v roku 1940 sme si uvedomili,
že tieto izolacionalistické sily boli neadekvátne na zabránenie vstupu Spojených štátov do vojny.
12. Otázka: Ale Willkie nebol izolacionalista!
Odpoveď: Keď sme čítali Willkieho prejavy tesne pred voľbami, bolo ale jasné, že ak by bol aj Willkie zvolený, sled udalostí by bol býval rovnaký. Po voľbách sme prisudzovali malú dôležitosť izolacionalistom v Spojených štátoch. Hitler povedal, že nie sú dostatočne silní. Roosevelt vyhlásil pred voľbami, že vojsko spojených štátov neopustí krajinu a budú použité len na odrazenie možnej invázie. Uvedomili sme si, že toto bola viac náplasť na protivojnové zmýšľanie ako rozhodná zmena postoja.
Keď Summer Welles navštívil Európu v roku 1940 domnievali sme sa, že Spojené štáty stále chceli zostať mimo vojny, a že po Wellesovom návrate môžu mať snahu o zachovanie mieru. Našli sme predtým v Poľsku denník Grófa Pototského, ktorý poukazoval na to, že Roosevelt sa pripravuje na vojnu. Wellesova návšteva mohla byť, domnievali sme sa, znakom, že Spojené štáty boli teraz naklonené urovnaniu záležitostí mierovou cestou. (Poznámka vyšetrovateľa: Pototsky bol poľský ambasádor v Spojených štátoch a rozprával sa s Rooseveltom, Hullom a ostatnými štátnikmi; vedel o Rooseveltových listoch Churchillovi predtým, ako sa stal ministerský predseda.)
13. Otázka: Napriek správnym odhadom nášho potenciálu, prečo ste sa domnievali, že môžete vyjsť víťazne z vojny proti nám?
Odpoveď: Odhadli sme kapacitu vášho letectva obzvlášť dobre. Najlepšie motory sa vyrábali v Spojených štátoch. Pracovali sme na vašich motoroch a snažili sa zohnať každý typ, ktorý sme mohli. Od konca ostatnej vojny Nemecko zaostávalo v letectve, kým komerčné letectvo Spojených štátov bolo ďaleko pred nami.
Ale na začiatku sme plne neodhadli možnosti denných ťažkých bombardérov. Naši stíhači si s nimi nevedeli dať rady. Keď už sme toho boli schopní, nastala prestávka a potom ste s nimi poslali sprievodné stíhačky. Lietajúca pevnosť, napríklad, bola nad naše očakávania. Naše odhady boli pri nej nesprávne.
14. Otázka: Ak je tomu tak, stále nerozumiem, prečo ste chceli vojnu proti nám.
Odpoveď: Vojna v skutočnosti už prebiehala. Bola to len otázka jej formy. Naše vyhlásenie vojny bolo zlé iba z propagandistického hľadiska. Radi by sme boli ochotní urobiť ďalekosiahle ústupky, aby sme sa vyhli vojne so Spojenými štátmi ako takej, konflikt by predstavoval a naozaj predstavoval pre nás najťažšie predstaviteľné bremeno. Ale boli sme presvedčení, že nie je iná šanca, ako sa vyhnúť vojne. Aj keby ste prepravili hory materiálu do Anglicka, nevyhlásili by sme vojnu, keďže Anglicko samotné by nemohlo vykonať inváziu do Európy bez vašej aktívnej účasti.
15. Otázka: Pokiaľ ide o našu propagandu o druhom fronte v roku 1943, naozaj nemecké vrchné velenie očakávalo, že napadneme Európu v rokoch 1942 – 1943?
Odpoveď: Vo všeobecnosti tomu nikto neveril. Na druhú stranu sme verili tomu, že Rusi budú z vás znechutení ako prví a dospejú ku kompromisnému mieru s nami. Rusi sa rozhorčene sťažovali, že sa neotvoril druhý front. Vedeli sme presne, aké sily sú v Anglicku. Vedeli sme o každej americkej jednotke v Anglicku a mohli presne odhadnúť, čo ste tam mali a že to bolo nedostatočné na inváziu.
16. Otázka: Ako ste posúdili význam Dieppe?
Odpoveď: Nikdy sme nezistili, či Dieppe bolo len cvičné vylodenie, alebo pokus získať predmostie prekvapením, alebo gesto Rusom, že niečo, aspoň niečo sa robilo.
17. Otázka: Boli nejaké zmeny v obrane vydané vami alebo niekým iným ako
výsledok Dieppe?
Odpoveď: Iba malé zmeny. Nariadili sme, že hlavná línia obrany43 má byť pozdĺž vody. Toto bolo poučenie z Dieppe.

III. Nemecké zámery v Afrike
18. Otázka: Boli ste informovaní nejakou správou alebo špionážou o našej hroziacej invázii do Severnej Afriky v novembri 1942?
Odpoveď: Nie. Prediskutovali sme možnosti vášho útoku na západné pobrežie Afriky, ale nemysleli sme si, že vstúpite od stredomorskej oblasti. Keď bol objavený veľký konvoj blízko pri Gibraltáre, vedeli sme, že nejaká operácia hrozí, ale cieľ mohla byť ktorákoľvek časť Afriky, Sicílie, Sardínie, Korziky alebo Malty.
19. Otázka: Prečo bolo proti nám v Severnej Afrike použitých tak málo lietadiel?
Odpoveď: Poslali sme zopár letiek ako posily v novembri 1942 a bombardovali úspešne, v Tunisku, napríklad, mestá Bone a Alžír a bombardovali a potopili sme lode na mori. Lietadlá mali základne v Taliansku a mali nedostatočný dolet na útok na vylodenie pri Orane, napríklad. Nemali sme priveľa diaľkových bombardérov.
Ako sa vaše jednotky pohli na východ, dostali sa do nášho pásma doletu. Heinkel 177 mal viac ako dostatočný dolet a mal byť hotový v roku 1941, ale trvalo príliš dlho ho úplne pripraviť a nebol k dispozícii skôr ako začiatkom roka 1944. Pre mňa bolo toto meškanie strašné, hlavne, keď takéto modely sú rýchlo zastarané.
20. Otázka: Prečo ste najprv neobsadili Dakar?
Odpoveď: V roku 1940 sme mali plán na obsadenie celej Severnej Afriky od Dakaru po Alexandriu a spolu s tým aj ostrovy v Atlantiku, ako ponorkové základne. Toto by odrezalo mnohé britské lodné trasy. V tom čase, akékoľvek hnutie odporu vo francúzskej Afrike mohlo byť rozdrvené. Potom by zabratie Gibraltáru a Suezu
bola len otázka času, nikto by nemohol zasahovať v Stredomorí. Ale Hitler by neustúpil Španielom v Maroku, na účet Francúzska. Španielsko nemalo proti tomuto ťaženiu žiadne výhrady, v skutočnosti boli naň plne pripravení.
21. Otázka: Kto vypracoval tento plán? Kde a kedy bolo k nemu stretnutie?
Odpoveď: Hitler a Ribbentrop sa stretli s Francom a Sunerom v Hendayne (Poznámka editora: vo Francúzsku.) v septembri alebo októbri 1940. Bohužiaľ, ja som s tam nebol. Mussolini žiarlil a obával sa prítomnosti Nemcov v Stredomorí. Ale to už bol rok 1941 a ruská hrozba v Hitlerovej mysli vylúčila všetky ďalšie úvahy. Nedostatok prepravných kapacít nám zabránil vtrhnúť do Anglicka, ale pred ťažkosťami s Ruskom sme mohli previesť plán „Gibraltár“, s 20 divíziami v Západnej Afrike, 10 v Severnej Afrike a 20 proti Suezskému prieplavu, stále nechávajúc 100 divízií vo Francúzsku. Celá talianska armáda, ktorá nebola vhodná na významnejšiu vojnu, mohla byť použitá ako okupačné vojsko. Strata Gibraltáru mohla donútiť Anglicko žiadať o mier. Neuskutočnenie tohto plánu bolo jednou z hlavných chýb vojny. Plán bol pôvodne môj. Hitler mal podobné nápady a všetci boli nimi veľmi nadšení. Vojenské námorníctvo bolo pre tento plán, keďže by im dal lepšie základne. Namiesto tlačenia sa v Biscay a Bordeaux mohli mať ponorkové základne oveľa ďalej v Španielsku a na atlantických ostrovoch. Ak by bolo ťaženie úspešné, ja osobne som chcel zaútočiť na Azory, aby sme tam získali ponorkové základne, čo by ochromilo britské námorné trasy. Hlavná úloha pri získavaní Gibraltáru by pripadla Luftwaffe. Museli by byť vysadení parašutisti. Takže sa to dotýkalo predovšetkým mňa a ja by som veľmi razantne vykonal túto operáciu. Luftwaffe mala mnoho dôstojníkov, ktorí sa pred rokom a pol zúčastnili vojny v Španielsku a poznali ľudí a krajinu. Ak by aj nebol získaný Gibraltár, mohli sme mať (Poznámka editora: ako základňu pre operácie.) Algeciras a s 800 mm obliehacími mínometmi (Poznámka editora: húfnice – mínomety s kalibrom 210 mm a viac) rozbiť mäkký kameň na Gibraltáre a získať základňu. Na tej skale bolo len jedno nechránené letisko. Do 24 hodín by bolo Kráľovské letectvo vytlačené a mohli sme to tam rozbiť na kúsky. „Das war keine kleine Affaire und wir waren wild darauf.“ (Poznámka editora: Doslova: To
bola pre nás úplná maličkosť a my sme boli celí nedočkaví.“), Lode mohli byť potopené mínami a žiadne mínolovky nemohli manévrovať.
22. Otázka: Dá sa neúspech plánu „Gibraltár“ spájať s Hitlerovým strachom a nedôverou k Rusku?
Odpoveď: Začiatkom roka 1941 sa ruská hrozba začala javiť ako veľmi reálna hrozba. Rusko prisúvalo veľké množstvo jednotiek a robilo prípravy na hraniciach. Ak by sa s Molotovom dosiahla dohoda vo februári 1941 a ruská hrozba by nebola taká reálna, mohli sme vykonať moje plány na jar roku 1941.
23. Otázka: Bolo získanie Dakaru určite súčasťou vašich plánov?
Odpoveď: Áno. Plán vyzýval na zaistenie celej Severnej Afriky, takže by nezostávala žiadna možnosť pre akéhokoľvek nepriateľa preniknúť do Stredomoria. Takáto možnosť sa musela vylúčiť za každých okolností. Dakar bol na juhozápadnej hranici krajnosti. Neboli by sme išli južne až do Freetownu, napríklad. Trvalo by
príliš dlho komukoľvek zaútočiť cez púšť bez ciest a vodných zdrojov vhodných na tento účel. Nebola tu preto žiadna reálna hrozba pre Stredomorie z tohto ďalekého juhu. Získali by sme tiež Cyprus. Získal by som ho hneď po tom, čo sme zabrali Krétu. Mohli sme tiež ľahko získať Maltu. Potom by ostrovy v Atlantiku boli vzdialená ochrana afrického pobrežia. Ale strach z Ruska nás zastavil. Mali sme len osem divízií na celej ruskej hranici v tom čase.

IV. Nemecký strach z Ruska
24. Otázka: Bol Hitlerov strach z Ruska vojenský alebo ideologický? Bál sa rozmachu komunizmu alebo ruskej vojenskej moci?
Odpoveď: Hitler sa bál vojenského útoku. Molotov stanovil nasledovné požiadavky vo februári 1941:
a. Druhá vojna s Fínskom, aby mohlo Rusko okupovať celú krajinu.
b. Invázia do Rumunska a okupácia časti krajiny.
c. Posilnenie ruskej pozície v Bulharsku.
d. Riešenie otázky Dardanely (nikto z nás tam nechcel vidieť Rusko).
e. Otázka prielivov (skoro sme spadli zo stoličiek, tak to bolo neuveriteľné) Skagerrak a Kattergat. Toto bola posledná kvapka, už sme ďalej viac Molotova nepočúvali. Nemecko by o tom ani nediskutovalo.
Nemali sme žiadne námietky voči ruskému vplyvu vo Fínsku. Ale Hitler mal pocit, že ak by Rusko okupovalo Fínsko, mohlo by siahnuť po švédskych železných baniach a prístave Narvik a nechceli sme mať Rusov ako svojho severného suseda, s jednotkami v Škandinávii. Nemecký národ taktiež veľmi podporoval statočných
Fínov. Ruský pohyb na severozápad by smeroval k obchvatu Nemecka. Obdobne, Rusi v Rumunsku nemuseli nevyhnutne smerovať na juh, ale mohli sa stočiť smerom na západ, aby obkľúčili Nemecko z tejto strany. Zamedzením nášho prístupu k niklu z Fínska a obilia a ropy z Rumunska, Rusko mohlo uplatniť na
nás ekonomický tlak a v roku 1942 alebo tak pokračovať priamym vojenským krokom. Toto boli hlavné dôvody, ktoré nám zabránili dôjsť k akejkoľvek dohode.
V novembri 1940, Hitler („als die ersten beunruhigenden Meldungen aus dem Osten kames“) (Poznámka editora: Doslovne: „Keď prišli prvé znepokojujúce hlásenia z východu.“) dal svoje prvé rozkazy OKH ohľadom krokov, ktoré bude treba podniknúť, ak by sa situácia s Ruskom stala kritickou. Musela sa vytvoriť zásoba pre prípad ruského útoku.
V marci 1941 si Hitler vymyslel preventívny útok na Rusko ako praktické opatrenie. Podporoval som viac ústupkov Molotovovi, pretože som veril, že ak Rusko napadne Fínsko a Rumunsko, rozdiely medzi Ruskom a Britániou a Spojenými štátmi budú neprekonateľné. Hitler bol, však, osobne vždy veľmi nedôverčivý voči Rusku a videl v ňom s jeho silným vojenským potenciálom, ktorý narastal za posledných desať rokov, veľkého budúceho nepriateľa Nemecka.
Hitlerova vnútorná nedôvera zostala hlboko vo vnútri, aj keď ju nevyjadroval. Chcel odmietnuť všetky Molotovove požiadavky z februára 1941, kým tí s mojím názorom sa domnievali, že druhá vojna s Fínskom a ruský nápor na Dardanely by pretrhli už aj tak napäté vzťahy medzi Ruskom a anglo-saskými silami.
Z dlhodobejšieho hľadiska mohlo potom Rusko bojovať proti Anglicku a nie proti nám. Čo bolo Stalinovým skutočným zámerom, neviem – či chcel získať Dardanely alebo napadnúť Nemecko. Ak by sme mali garantovať ruské požiadavky, asi by sme museli s nimi uzavrieť Pakt štyroch mocností, namiesto Paktu troch mocností.
Nechcel som napadnúť Rusko. Chcel som vykonať plán „Gibraltár“ a tiež som nechcel vidieť moju Luftwaffe rozdelenú medzi východný a západný front. Rusko si budovalo pozíciu úplne a kompletne odlišnú proti záujmom Britov.

Zdroje:

http://www.vhu.sk/vojenska-historia-2016/

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

7 reakcí na ROZHOVOR s ríšskym maršalom Hermannom Göringom

  1. strejda napsal:

    Velice zajímavý rozhovor. Jistě se musí vzít v úvahu, že jednal vítěz s poraženým, který si nedělal velké iluze o svém osudu. Přesto je to velmi poučné nahlédnutí do strategických úvah jednoho z nejmocnějších mužů Třetí říše.
    Pro nás je to poučné v tom, že dnes, stejně jako tehdy před 80 lety, veřejnost nemá dost informací, aby si mohla utvořit kvalitní obraz o soudobém dění. Dnes, jako tehdy, je mnoho plánů na to jak získat strategickou převahu nad nepřítelem a jak ho maximálně omezit a izolovat.
    Göring byl technokraticky zaměřený a z toho vyplývala jeho praktičnost a jistý realismus. Nebyl ale sám, byli i snílkové a fanatici. A ti, jak to většinou bývá, svoji vizi prosadili.
    Je fajn, že má generace, o chlup starší než Lexova, mohla prožít svůj život v klidu a míru. Nebylo to lehké, nikdy to není lehké, ale jsme tu ještě a pokud jsme již neumřeli, měli bychom o tom jak to za našeho života bylo, mluvit. Dnes známe pozadí Suezské krize, Tonkinského incidentu, izraelsko-arabských válek, invaze do Československa, sovětského Afghánistánu a tak dále.

    To se mi líbí

  2. Laco G. Mlynář napsal:

    No jasně, Německo napadlo SSSR v sebeobraně. Neskutečný blábol. Stačí si přečíst co všechno plánoval v Mein Kampf Hitler už v roce 1924. Zblblým USákům takové hovadiny mohl tvrdit.

    To se mi líbí

    • Bavor V. napsal:

      Jen taková malá preventivní válčička…

      To se mi líbí

    • oh napsal:

      „Německý národ bude existovat i nadále a národ český zůstane jeho sousedem. Čím spravedlivěji budou obapolné zájmy vymezeny, tím bezpečněji se na dlouhou dobu utváří pokojný vývoj.“
      (SS-Obergruppenführer a generál policie, státní ministr pro Protektorát Čechy a Morava K. H. Frank, 30. dubna 1945)
      Jo, když nadlidem teče do bot, to si pak vzpomenou i na takové věci jako spravedlnost a obapolné zájmy.. Zjevně T-34 na dostřel nadlidem pozvedá obecnou morálku, slušnost i povědomí o spravedlnosti.. :- )

      To se mi líbí

  3. Ládík napsal:

    Je dobře známo, že Göring a Ribbentrop nebyli přívrženci útoku na SSSR. R. si dokonce dovolil, možná jedinkrát v životě, v tom odporovat svému vůdci. Mezi čelnými vojáky patřil k hlasitým odpůrcům v. Rundstedt; mimo jiné pro své zkušenosti z ruské fronty v první válce.

    Pokud jde o Mein Kampf, nespoléhal bych se na něj zase příliš. AH byl oportunista, a napsal a řekl mnoho protikladných věcí. A i když je jasné že SSSR byl pro něj úhlavním ideologickým protivníkem, nevylučuje to dočasný smír, nebo dokonce přátelskou neutralitu. Je to věc taktiky.
    To oč zjevně jde vyšetřovateli je, proč byla vyhlášena válka USA a proč v tak nevhodném termínu.

    Uniká mi o jakých Molotovových požadavcích „z února“ se mluví. Pokud vím, naposledy se jednalo v listopadu 1940 a to asi 2x, a potom snad v lednu se Sověti dožadovali nějaké reakce. Ale Německo už mlčelo. (Je samozřejmě možné, že mi něco ušlo, nebo si to snad spletl Göring?)

    V článku je zkomoleno několik jmen, ale to už je v citovaném zdroji.

    To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.