Zaujímavé drobnosti z gréckych múzeí


alebo Prekvapenia v Grécku (5)

Grécko dokáže pripraviť aj drobné prekvapenia. Podelím sa o niekoľko z tých, ktoré som našiel za vitrínami múzeí.

Začnem neolitom. Je to prvé oddelenie, ktoré privíta návštevníka v Aténskom archeologickom múzeu. A začnem trochu chodením okolo horúcej kaše. Ak ste už boli v Grécku, tak ste si určite všimli, že Grékov neurážajú falické symboly a úplne bežne nájdete trojrozmerné modely falusov z olivového dreva v obchodoch medzi suvenírmi. Nuž, prvé prekvapenie bolo, že sa to v Grécku zrejme traduje už od neolitu. Na obrázku dolu je rukoväť keramickej lyžice z neolitického náleziska v Sesklo v Tesálii. Historik by asi obalil tento nález odbornou omáčkou o kulte, no mňa celkom uspokojuje predstava, že je to označenie „mužská lyžica“.

V ľavom hornom rohu je vyobrazenie rekonštrukcie neolitického sídla z toho istého obdobia v neďalekej obci Dimini. Pozoruhodné je kruhové urbanistické riešenie. Pripomína mi to rondely z našej strednej Európy, tiež približne z toho istého obdobia. Po našich neolitických predkoch také pekné kamenné stavby neostali. Zvádza to, aj som to už mnohokrát počul, tvrdiť, že keď dávnovekí Gréci stavali chrámy, naši predkovia ešte lozili po stromoch. Lenže tu v Gréckych múzeách som sa dozvedel, že najstaršie chrámy v Grécku boli z dreva a tie sa kompletné dodnes ani nezachovali. Grécko nie je bohaté na lesy, predkom Grékov sa ho podarilo nadobro odlesniť ešte v neolite. Takže chrámy z kameňa vlastne začali stavať z núdze a nedostatku materiálu. Mohutné stĺpy na Akropole sú vlastne napodobeninami statných kmeňov stromov.

Späť do Dimini. Jednou zo zvláštností tamojšieho náleziska sú aj hrobové komory, okrúhle, kamenné s klenbou a prikryté hlinou. Architektonicky zhodné s tými, ktoré sme videli v Atreovej pokladnici pri Mykénach.

V múzeách ma vždy fascinujú veci, o ktorých napíšu, že nikto nevie, na čo sa používali. Oceňujem vedeckú odvahu historikov, ktorí sa za nevedomosť nehanbia a hneď im viac dôverujem, keď sa delia o to, čo vedia. (Nie ako u nás v Poprade, kde na železo vytvarované do štyroch hrotov napísali, že ide o dávnoveké mačky, pritom jednoduchý človek, čo už niekedy robil na poli vidí, že ten kus sa nijako nedá pripevniť na topánku, ale parádne sa pripevní na drevenú tyč z rámu, ktorý sa používa na bránenie.) Nuž, v Aténach sú to predmety, ktoré nesú popisný názov „nádoba v tvare panvice na vyprážanie.“

Predpokladaná spodná strana týchto panvíc je bohato a precízne zdobená, preto je ťažko predstaviteľné, že by to dielo nechal niekto vzápätí začadiť od dymu. Všetkým vystaveným kusom tiež chýbajú náznaky poškodení z používania, takže zrejme sa v týchto panviciach naozaj nevyprážalo. Sú mimochodom aj podstatne väčšie ako naša bežná panvica, urobili by ste v nej na jeden raz praženicu pre celú tankistickú čatu. Kvôli zjavnej precíznosti zdobenia, tomu, že na niektorých z nich sú aj vyobrazenia lodí, a tomu, že ich našli hlavne na Kykladoch, som v zdrojoch našiel špekulácie, že sú to navigačné pomôcky, predchodcovia astrolábu. Ale túto hypotézu, podľa mňa, zverejnili podobní vševedi ako tie popradské mačky.

Apropo, mačky. Prekvapilo ma, že ich mali aj v Grécku, vierohodné.

Tento obrázok je skombinovaný z dvoch múzeí. Tie nohy s topánkami, ktoré majú zreteľné hroty, patria postavičke z Mykén, je to len detail, aby tie zuby bolo vidieť. Obrázok vľavo dolu je z múzea v Nafpliu a vysvetľujúci popis, ktorý beriem s rezervou, tvrdil, že ide o výstuž sandálov a tie hroty vraj smerovali nahor po obvode chodidla. Neviem, či by som si niečo také obul, ale súčasným gréckym archeológom nemám za zlé, že nemajú o mačkách ani páru, naši horali spod Tatier ich zas vidia všade.

Keď sme už v Nafpliu, dnes je to nenápadné provinčné mesto, ale keď v roku 1823 zvíťazila protiturecká revolúcia na Peloponéze, stalo sa na 11 rokov prvým hlavným mestom Grécka. Je v ňom niekoľko múzeí, aj archeologické, a hoci je neporovnateľne menšie ako to v Aténach, má niekoľko veľmi zaujímavých kúskov. Napríklad toto bronzové brnenie z mykénskeho obdobia, ktoré je jediné, ktoré sa našlo celé a neporušené. Toto brnenie určite nenosil jazdec.

Ďalšou pozoruhodnou vecou boli bronzové nástroje.

Ten pean ako keby dnešnému vypadol z oka, no v údive som ostal pred listom píly. Donedávna som si myslel, že píla je pomerne nedávny vynález, lebo individuálne opracovanie zubov si vyžaduje veľa vedomostí, skúseností aj fortieľu. No tu sa našiel perfektne opracovaný bronzový list píly. Nedozvedel som sa síce, či tento konkrétny sa používal na ovocné stromy alebo v chirurgii, no dozvedel som sa, že prvé píly mali drevené alebo kostené rámy, do ktorých boli zasadené vhodné menšie predmety, najčastejšie zuby zo žraloka. A hneď mi bolo jasnejšie, že vo vnútrozemí a z núdze sa museli remeselníci vypracovať na istú zručnosť.

Ďalším prekvapením, ktoré sa opakovalo v mnohých múzeách s mykénskymi pamiatkami, boli pečatné kamene.

Boli to skutočné kamene, niektoré boli polodrahokamy, s filigránsky prepracovaným a jedinečným reliéfom. Už dávni Mykénci teda pečatili svoj tovar predtým, než ho zverili prepravcovi, a vytlačili do pečate svoju jedinečnú značku. Vedel som o tom, že právnu úpravu používania obchodných značiek sformulovali za renesancie na univerzite v Bologni a odvtedy sa v princípe zmenilo len málo. Ale nečakal by som, že korene používania obchodných značiek nájdeme už v starobylých Mykénach.

Dnes na záver ešte drobnosť – detská trojkolka z folklórneho múzea v Nafpliu.

 

 

Zdroje:

https://www.ancient-greece.org/archaeology/dimini.html

https://en.wikipedia.org/wiki/Ancient_Greek_temple

https://en.wikipedia.org/wiki/Frying_pan_(NAMA_4974)

http://www.nafplio.gr/en/stateandprivatemuseums/archaeologicalmuseummenu.html

 

Reklamy
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

2 reakce na Zaujímavé drobnosti z gréckych múzeí

  1. vera napsal:

    Jak je vidět, po dovolených každý máme nasbíráno…my teda jenom švestky v sudech, úroda byla velká. Takže děkuju za vaše postřehy, pane Navajo, s váma se dobře cestuje ) Zajímavé detaily, třeba ta pečetidla, viděla jsem udělaná z hlíny nebo kovu, ale z kamenů poprvé, to mě napadá že museli používat nějaké zvětšovací skla? vytvořit tak krásné detaily…
    Mno, a s tou „mužskou lžící“, to nemá chybu, fakt hezký název 🙂 🙂

    Liked by 1 osoba

    • NavajaMM napsal:

      Pani Vera, máte pravdu. Tie detaily boli zarážajúco presné a prepracované. Dnes by sme okrem silnej optiky s osvetlením používali napríklad zubnú vŕtačku. Ale nemám zatiaľ tušenia, ako to robili oni. Vrcholom bola malinká hlava ako očko v prsteni alebo náhrdelníku. V múzeu vo vitríne bola velikánska lupa, aby sme vôbec rozoznali kontúry hlavy. Odfotiť sa mi to nedalo, musel by som to mať na stole a fotiť makroobjektívom.

      To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.