Rodáci (19) – Ľudmila Šapošniková – Aujeská


V článkoch o rodákoch sú menej často hlavnými hrdinkami ženy. No to neznamená, že by si ženy zaslúžili menej obdivu, alebo že by prejavovali menej schopností. Dnes si niečo povieme o Ľudmile Šapošnikovej – Aujeskej, za slobodna Trejbalovej, ktorá sa odvahou a rozhodnosťou vyrovnala našim prvým letcom, napríklad Jozefovi Kissovi, či Milanovi Štefánikovi. Bola prvou slovenskou pilotkou.

Isto vás však zarazilo jej dievčenské priezvisko – Trejbalová. Áno, jej otec bol z Prahy a bol to podnikavý obchodník. Za obchodmi precestoval kus východnej Európy a s matkou Ľudmily sa zoznámil v Saratove. V Saratove sa v roku 1906 narodila aj Ľudmila. Materčinou našej prvej pilotky teda bola ruština a aj po slovensky neskôr rozprávala s citeľným prízvukom, ako dnes Nasťa Kuzminová. Do Československa sa totiž Trejbalovci presťahovali až po jeho vzniku. Pán Trejbal sa snažil uchytiť ako obchodník v Prahe, ale nešlo to, tak sa podnikavec rozhodol vysťahovať do Rumunska. Cestou sa niekde na Slovensku od spolucestujúceho dozvedel, že v Nitre je na predaj obchod so železiarskym tovarom. A tak rodina okamžite zmenila smer a natrvalo sa usadila v Nitre.

Pre Ľudmilu toto otcovo rozhodnutie bolo niekoľkonásobným šťastím. Už od detstva snívala o lietaní. To je inak celkom bežný sen mladých ľudí, no nie každý dostane príležitosť. Nitra však vtedy bola mekkou slovenského letectva a na tamojšom letisku sa stretávali aj najlepší športoví letci. Na tomto letisku sa zoznámila aj so svojim budúcim manželom, vojenským letcom Nikolajom Šapošnikovom. Kapitán Šapošnikov bol pôvodom Rus. V československej armáde slúžil od roku 1922 a od roku 1930 bol veliteľom vojenského letiska v Bratislave. Bol letcom telom aj dušou a venoval lietaniu aj všetok svoj voľný čas. Vo Vajnoroch založil prvý amatérsky aeroklub a teda nie je žiadna náhoda, že sa často pohyboval aj na letisku v Nitre. Tam si s Ľudmilou, aj kvôli jej ruskému akcentu, padli do oka a toto bolo jej druhým životným šťastím.

Ľudmila zložila pilotské skúšky 18. 10. 1930 ako prvá žena na Slovensku. V reportáži časopisu Tempo sa o prvej pilotke písalo, že skúšku mala len niekoľko dní po tragickej nehode pravidelnej linky nad Vysočinou, pri ktorej zahynulo 13 ľudí a nikto by Ľudmile nezazlieval, keby svoju skúšku odvolala. Ona si však šibalsky uťahovala z inštruktora, či sa s ňou nebojí sadnúť do stroja.

Lietanie vtedy bolo ešte záležitosťou veľkej odvahy a šikovnosti, lebo prvé lety Ľudmila absolvovala ešte na lietadlách typu Brandenburg, teda vyradených vojenských strojoch ešte z čias monarchie, ktoré väčšinu času museli stráviť v hangároch opravárov. Manžel Nikolaj ju v tejto záľube všestranne podporoval. Bol to nielen vynikajúci letec, ale aj konštruktér. V Nitre sa zdržoval veľmi často aj preto, že v tamojších leteckých závodoch konštruoval klzáky. Jeden z jeho novátorských typov, Nitra III. tiež prekonal národný československý rekord v preletenej vzdialenosti.

Nikolaj Šapošnikov pre svoju manželku skonštruoval špeciálne malé lietadlo, ktoré s rozpätím krídel 5,5 metra bolo v tom čase najmenším motorovým lietadlom v Európe. Malo unikátne letové vlastnosti a manévrovateľnosť a šikovná pilotka ním bola schopná pristáť aj na rovnom úseku hradskej pri benzínovej pumpe a doplniť si nádrž. Podľa leteckých záznamov v ňom vzdialenosť z Nitry na Piešťanské letisko preletela za 26 minút. Toto obdobie bolo v živote Ľudmily Šapošnikovej vari najšťastnejšie. Lietala nielen doma, ale aj na leteckých súťažiach v Európe a podľa vlastných slov: „S hrôzou myslím na blížiacu sa zimu,“ povedala v rozhovore pre Nový svet, „lebo celú zimu si nesadnem do lietadla a nevzlietnem. Túžobne budem čakať na jar, keď sa otvorí hangár na letisku a členovia nášho aeroklubu sa budú môcť z výšky niekoľkých sto metrov znovu kochať krásami Bratislavy.“

Nižšie je obrázok Ľudmily a Nikolaja pri svojom vrabčiakovi. Nuž a prečo vrabčiak? Lietadlo bolo unikátne aj svojim vzletom. Nikdy sa vraj nerozbehlo hladko. Vždy ho silný motor ešte v malej rýchlosti potiahol do vzduchu a tak lietadlo poskočilo, znovu dopadlo na zem a tak ešte niekoľkokrát, kým po niekoľkých poskokoch prudko ako vrabec odfrčalo do výšky.

Žiadne šťastie však netrvá večne. Nepodarilo sa mi nájsť údaj, kedy sa manželia Šapošnikovovci rozviedli, no bolo to ešte v 30. rokoch. Rozvod bol v týchto časoch veľmi nezvyčajnou udalosťou a tiež si od Ľudmily vyžadoval veľkú dávku odvahy a psychickej odolnosti. O dôvodoch sa veľmi nepísalo, no vo filmovom dokumente o nej – Prvá – autori naznačujú, že šlo o Nikolajov alkoholizmus a o domáce násilie. Po rozvode Ľudmila nadobro prestala s lietaním.

V roku 1939 sa druhý raz vydala za Jozefa Aujeského, ktorý v Nitre priamo pod hradom vlastnil mlyn. Pamätníci zaznamenali, že aj v tejto dvojici bola Ľudmila šťastná, aj keď po roku 1948 Aujeský o mlyn prišiel a rodinu živil ako obyčajný úradník. Po mlyne už dnes nie sú v Nitre žiadne viditeľné stopy, Nitra po vybudovaní priehrady zmenila koryto. Pani Ľudmile zomrel v roku 1965 druhý manžel a zvyšok života dožila zo skromného dôchodku a z príležitostného pletenia na objednávku.

Ľudmila zomrela 13. 7. 1985.

Ako doklad o Ľudmilinej odvahe a šikovnosti ešte pripojím úryvok z článku Milana Garažiu v časopise Tempo o jej prvých letoch: „…toto dedičstvo starej monarchie bol dvojplošník typu Brandenburg. Jeho mercedesový motor sa preslávil tým, že išiel na všetko, aj na petrolej. Ďalšou povestnou vlastnosťou tohto, dnes už historického stroja, bolo fŕkanie oleja do tváre pilota. Po lete vyzeral každý ako pehavý „Jim“. Pri myšlienke, že by sa na takomto stroji niekto pokúsil o akrobatický kúsok, dnes privierame oči. A predsa sa tak dialo. Pilot Šubert jedného dňa vzlietol. Niekoľkokrát zakrúžil nad letiskom a potom si zaburácal. Neurobil tých akrobatických kúskov veľa, ale niekomu, kto sa zdola dychtivo prizeral, to stačilo. Ten niekto, bola pani Ľudmila. Netrvalo dlho a z letiska odštartovalo ďalšie lietadlo. Tiež niekoľkokrát zakrúžilo a potom opakovalo, aj keď akosi kymácavo a neohrabane, akrobaciu predošlého. Hromy a blesky sa zniesli na letisko. Zvýšený hlas šéfpilota Šapošnikova prehlušil aj rev motorov. Mesiac zákaz lietania pre Ľudmilu! … Chcem byť galantný a poznamenávam, že mal byť namiesto toho hrdý na šikovnosť svojej ženy, ale pani Aujeská hovorí, že mal pravdu. … Totiž predstavte si, že sedíte na benzínovej nádrži, ktorá je pod pilotným sedadlom, do tváre vám šľahajú plamene z motora a ja som bola opásaná gurtňou, ktorá bola prispôsobená pre muža. Mala som vtedy 50 kilogramov. A to ho hrozne rozčúlilo. Nemyslím tých 50 kilogramov, ale ten pás, ktorý mi bol takmer k ničomu. Takže som tam hore lietala dupľovane.

Zdroje:

https://www.gonzoaviation.com/clanok/prvou-zenou-na-slovenskom-nebi-bola-ludmila-saposnikovova

https://zena.pluska.sk/prva-slovenska-pilotka-preco-skoncila-s-lietanim-bol-za-tym-muz/kariera/uspesne-zeny-aj-muzi/890069.html

https://www.zenyvmeste.sk/nebala-sa-lietat-ani-rozviest-v-case–ked-nic-z-toho-zeny-nerobili

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169023-prvou-zenou-na-slovenskom-nebi-bola-ludmila-saposnikovova/

Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

7 reakcí na Rodáci (19) – Ľudmila Šapošniková – Aujeská

  1. Hudec napsal:

    I tohle moc zajímavé!
    Díky.
    Už dĺho som nepočul slovo „hradská“. Aj to sa mi páči…. 🙂

    Líbí se 1 osoba

    • Joda napsal:

      Tou „hradskou“ jste mi připoměl jednu historku z vojny.
      Přišli k nám na útvar nováčci, každý měl papír ze Svazarmu, že má řidičák na náklaďák. Automobilní náčelník si pro jistotu každého zvlášť přezkoušel. Jednoho z nich doslova vykopal z kabiny „Chlape, vy neznáte rozdíl mezi hlavní a vedlejší?“. Odpověď byla odzbrojující „Súdruh major, u nás je jedna hradská a ta je hlavná“.

      To se mi líbí

    • Hudec napsal:

      Kromě dvou obecně známých věcí, které mě nikdy nepřestanou uvádět v úžas, existuje i ta třetí – co je chytrých lidí na zeměkouli, někteří dokonce i v naší kotlině! Čím jsem starší, tím víc si připadám jako pitomec, obávám se, že právem.

      To se mi líbí

    • Cech napsal:

      Věra Perlingerová bezesporu byla osobnost českého řízení letového provozu a díky za to, že se podařilo na základě požadavku velení letectva, protivzdušné obrany AČR a mezirezortní komise pro řízení letového provozu Ministerstva obrany ČR uskutečnit onen fénix efekt po cíleně vynuceném bankrotu Tesly.
      Tím že jádro týmu se podařilo zachránit a založit společnost ERA a.s. v Pardubicích, která díky Věře produkuje současnou verzi lokátorů Věra.
      Odměnou nechť je že původní Tamara, používala průnik dvou hyperboloidů který umístil cíl na úsečku poskytující 2D souřadnice pozice cíle (bez výšky). No a Věra používající třetí boční stanici poskytuje třetí hyperboloid, který při průniku s úsečkou poskytnutou původními dvěma předchozími stanicemi, zobrazí plnou 3D pozici cíle.
      Děkujeme Věro.

      To se mi líbí

  2. Slim napsal:

    ČT 2 Smrt en direct. Zvláštní, stále aktuální film. S Romy Schneiderovou.
    Myslel jsem si kdysi, že to ztemnělé město je někde v Belgii, ale je to prý Edinburgh

    To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.