Fakty svedčia o zaujatosti MOV (4 – dokončenie)

S vďakou Lexovi, bez ktorého by tento text nevznikol.

MOV o sankciách ohľadom ZOH v Pjongčangu pre ruských športovcov rozhodol na základe Správy disciplinárnej komisie z 2. 12. 2017 (SDK) v Lausanne. Táto zobrala do úvahy McLarenove správy, o ktorých sme pojednávali doteraz, aj Forenznú analýzu prof. Champoda z 30. 11. 2017, ktorá sa zameriavala na analýzu mechanických stôp na fľaštičkách so vzorkami zo Soči a potvrdila manipuláciu so vzorkami tak, ako to popísal Rodčenkov. McLarenove správy však boli zamerané na otázku, či vôbec došlo k porušeniu antidopingových pravidiel a či existujú dôkazy – cieľ bol popísaný hneď na začiatku ICR1. Tieto správy však neboli zamerané na zistenie rozsahu organizovaného dopingu medzi ruskými športovcami a zničením vzoriek v Moskovskom laboratóriu nebolo možné tento rozsah ani približne určiť.

McLarenove správy alarmujúcim jazykom formulovali atmosféru dopovania medzi pozitívne testovanými športovcami a mainstream mal tendenciu paušalizovať závery na všetkých aktívnych ruských športovcov. Ako jediné vodítko na kvantifikáciu možnej manipulácie so vzorkami uvádza SDK Bioanalytickú správu prof. Burniera zo 6. 10. 2017,, ktorá porovnávala viacrozmerné analýzy základných biochemických parametrov vo vzorkách 110 mužov a 134 žien z predchádzajúcich ZOH vo Vancouveri. Tieto vzorky boli dopingovo negatívne od športovcov rôznych národných tímov. Na porovnanie boli analyzované vzorky 141 mužov a 87 žien zo ZOH v Soči, len od ruskej výpravy.

Cieľom tejto analýzy, po využití Rodčenkovho priznania, akým spôsobom manipuloval so vzorkami, odhaliť rozsah vzoriek zo Soči, v ktorých bol nefyziologický nadbytok chloridu sodného. Pripomeňme si, že chloridom sodným Rodčenkov dovažoval vymenené negatívne vzorky, aby ich hustota zodpovedala hustote zapísanej v odberovom formulári.

Na nasledujúcom grafe je znázornená približne lineárna korelácia sodíka oproti kreatinínu vo vzorkách z Vancouveru.

Na ďalšom grafe je výsledok tej istej analýzy na vzorkách zo Soči. Výsledky sú väčšinovo tiež lineárne korelované, ale vyskytuje sa tu 13 vzoriek (v červenom kruhu), ktoré majú nefyziologický nadbytok chloridu sodného.

Tento výsledok sa potvrdil aj analýzou obsahu chloridu sodného oproti hustote a oproti osmolarite moču. Medzi 13 vzorkami, ktoré boli podozrivé z manipulácie, bolo 5 mužských (väčšinou bobisti) a 8 ženských (väčšinou hokejistky). Znovu pripomeniem verdikt CAS z 1. 2. 2018, ktorým zrušil 28 ruským športovcom sankciu MOV a 11 sankciu potvrdil. Všetkých 11 športovcov s potvrdenou sankciou malo vzorky medzi týmito 13, u ktorých Burnierova analýza potvrdila manipuláciu s močom.

Z tejto analýzy je možné usúdiť, že manipulácia so vzorkami, a teda potenciálne pozitívny dopingový nález, prichádzala do úvahy maximálne pri 6 % vzoriek ruských športovcov v Soči. Áno, je to ostudné a neférové, takéto konanie si zaslúži odsúdenie a trest. Ale uvážme – na základe týchto znalostí – je primerané, aby bolo zo ZOH vylúčených 94 % športovcov, ktorí sa dokázateľne previnili len tým, že v Soči súťažili za ruský národný tím?

Je to podobné, ako keby za to, že jeden zo žiakov (dokonca vieme ktorý) zničil triednu knihu, riaditeľ gymnázia celú triedu nepripustil k maturite.

Krátko späť k McLarenovým správam. V predchádzajúcich častiach sme videli, že podozrenie na „štátom organizovaný doping“ vyslovil len bývalý riaditeľ Moskovského laboratória Rodčenkov a podporil McLaren na základe výpovedí iných svedkov. Na základe McLarenovej správy sa táto téza nedá považovať za dokázanú. SDK na strane 26 výslovne tvrdí, že na základe nezávislých a nestranných dôkazov nie je možné rozhodnúť, kto v Rusku dopingový systém inicioval a riadil. Pri mnohých príležitostiach boli uvedené narážky na Ministerstvo športu, ale nepreukázalo sa dostatočne vierohodne, že by boli do tejto činnosti zapojené orgány Ministerstva alebo iné vyššie štátne orgány (touto kulantnou formuláciou sa myslí PUTIN – aby bolo medzi nami úplne jasno).

Nasledujúci odstavec z SDK si zaslúži úplnú doslovnú citáciu:

Toto tvrdenie je potvrdené aj tým, že prof. Richard McLaren zmenil formuláciu vo svojej Záverečnej správe oproti Predbežnej správe, v ktorej predpokladal existenciu „štátom riadeného systému zakrývania pozitívnych testov“, čo zahrňovalo aj Moskovské laboratórium, ktoré malo „pod štátnym dozorom a vedením všetky svoje antidopingové aktivity“. Vo svojej Záverečnej správe však profesor uviedol formuláciu: „Medzi športovcami letných a zimných disciplín existoval inštitucionálny komplot, ktorého súčasťou boli aj ruskí funkcionári na Ministerstve športu a v jeho infraštruktúre, kam patrili aj RUSADA, CSP a Moskovské laboratórium spolu s FSB. Cieľom tohto komplotu bola manipulácia s dopingovými kontrolami.“

Ohľadom Ruskej federácie sa v konečnom verdikte konštatuje, že Ministerstvo športu bolo garantom, ktorý podpísal v decembri 2006 dodržiavanie antidopingového protokolu WADA a v tomto svojom záväzku zlyhal.

Ak to niekto potrebuje mať formulované polopate: týmto sa téza „štátom riadeného dopingu v Rusku“ považuje za nepodložené ohováranie.

Ako všetci správne tušíte, toto však zďaleka nie je happyend. Na základe McLarenových správ prišlo Moskovské laboratórium o akreditáciu, a RUSADA bola vyhlásená ako nespĺňajúca antidopingový kódex. V roku 2016 tieto dve organizácie začínali s WADA s akreditáciou od nuly a až po ich plnom sfunkčnení a získaní nových akreditácií sa môžu ruské športové asociácie považovať za plnoprávnych členov medzinárodných športových združení.

SDK na strane 16 uvádza záver zo zápisu zasadnutia správnej rady WADA zo 16. 11. 2017 ohľadom akreditácie RUSADA. Komisia, ktorá dozerá na kontrolu plnenia antidopingových predpisov v Rusku „je ohromená zaujatím, akým nový riaditeľ RUSADA reformuje túto organizáciu, aj rýchlosťou jeho práce na opravách nedostatkov, ktoré boli zistené pri audite WADA“. WADA sa však rozhodla ešte akreditáciu neudeliť a počkať na splnenie dvoch požiadaviek:

• Funkcionárom antidopingovej kontroly WADA nebol umožnený prístup do niektorých miest, nazývaných ako „uzavreté“ a nebolo teda možné všade skontrolovať plnenie správnej implementácie kódexu.
• Oficiálne miesta Ruskej federácie zatiaľ neakceptovali novú formuláciu o dopingovom komplote na zakrývanie dopingu medzi jednotlivcami vrátane funkcionárov z Ministerstva športu, CSP, RUSADA, FSB a Moskovského laboratória. (Pozn. NavajaMM: Podmieňovať týmto súhlasom udelenie akreditácie mi pripadá „veľmi neštandardné“. Od tejto formulácie sa totiž odvíjajú súčasné sankcie MOV na ZOH, s ktorými Rusko už vyjadrilo nesúhlas.)

Ako výsledok svojho verdiktu SDK odporučila, aby MOV prijal „primerané opatrenia, ktoré budú dostatočne efektívne ako sankcia existencie systematickej manipulácie antidopingových pravidiel a systému v Rusku (t. j. vrátane rovnošaty, vlajky a hymny), popri súčasnej ochrane práv jednotlivých čistých športovcov z Ruska“ (SDK, strana 28).

MOV sa teda rozhodol, že ruskí športovci, ktorí dostanú pozvánku na tohtoročné ZOH, nesmú reprezentovať svoju krajinu a pri prípadnom víťazstve sa nepoužije vlajka a hymna Ruska. Niečo podobného sa ešte nikdy nestalo. V tomto článku síce nájdeme zmienku, že v roku 1968 pred OH v Mexiku významný člen olympijského hnutia – princ George William Hanoverský z Britskej kráľovskej rodiny – navrhoval, aby žiadna zo zúčastnených krajín nepoužívala svoju vlajku a hymnu a aby sa pri odovzdávaní medailí pre všetkých športovcov používala len olympijská vlajka a hymna. Zdôvodnenie bolo, že hymny a vlajky sú politika a nie šport. Šport by nemal byť arénou politického súperenia.

MOV teda vie, že jeho rozhodnutie je politické a nie športové. Tento zákaz má politicky pokoriť Ruskú federáciu, lebo MOV si osvojil postoj usvedčeného zločinca Rodčenkova z rozhovoru v minulej časti. Verí, že športovcom z Ruska je to jedno, ale že veľmi utrpí prestíž Vladimíra Putina. MOV síce podľa Olympijskej charty schvaľuje vlajku, emblém aj hymnu každej výpravy národného olympijského výboru (článok 31), účasť na OH je len na základe pozvánky MOV a ten môže ľubovoľnú prihlášku bez zdôvodnenia zamietnuť – na účasť na OH nie je právny nárok  (článok 44) a napokon má posledné slovo vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú OH (článok 58), takže rozhodnutie MOV nie je možné zvrátiť ani sa proti nemu právnou cestou brániť. MOV má proste pravdu z definície.

Napriek tomu si myslím, že MOV spáchal veľkú hanebnosť.

Každý vrcholný orgán (aj obyčajný šéf malej firmy), ktorý má v určitej oblasti postavenie posledného arbitra, si morálnu integritu a úctyhodnosť zachová len vtedy, keď rešpektuje vlastné pravidlá. V prípade MOV je to Olympijská charta. Rozhodnutie MOV ohľadom „športovcov z Ruska“ nie je v súlade s Článkom 2, bod 10 – Úlohou MOV je vystupovať proti akémukoľvek politickému alebo komerčnému zneužívaniu športu a športovcov.

 

Spracoval