Ako vznikajú peniaze (z ničoho)


V uplynulých dňoch sa tu u pána Bavora objavilo niekoľko článkov, ktoré ako samozrejmosť spomenuli známe klišé, že „vláda si natlačí peňazí, koľko chce“. Mnohí záujemcovia o ekonomické dianie sa v článkoch o makroekonomike a inflácii stretli s častým príkladom vrtuľníka z ktorých „deus ex machina“ zhadzuje peniaze a tým zvyšuje ich množstvo v obehu. Chcel by som týmto článkom uviesť tieto romantické predstavy na pravú mieru a vysvetliť, kde dnes v skutočnosti vznikajú peniaze. Budem sa pohybovať len v oblasti českých a slovenských reálií, ktoré dôverne poznám. A ešte upozorňujem, že tieto informácie sa budú líšiť od toho, čo sa dozviete vo wikipedii alebo klasických učebniciach ekonómie.

Predovšetkým: peniaze netlačí vláda!

V jednom z článkov sa tvrdilo, že vláda nielen peniaze tlačí, ale dostáva ich do obehu tým, že ich požičiava, teda cez dlh. To je ale blud. Vláda žiadne vlastné peniaze nemá a žiadne peniaze nepožičiava, naopak, požičiavať si musí ona.

V Českej republike tlačenie peňazí a výrobu mincí organizuje a riadi výhradne Česká národná banka (ČNB) a tieto jej kompetencie upravuje Zákon č. 6/1993 Sb., o České národní bance. V tomto zákone § 12 hovorí: „Česká národní banka má výhradní právo vydávat bankovky a mince, jakož i mince pamětní“. ČNB riadi a je zodpovedná za distribúciu bankoviek a mincí podľa potrieb peňažného obehu a riadi likvidáciu poškodených a nepotrebných platidiel a raziacich dosiek.

Potreby peňažného obehu sú sústredené hlavne v komerčných bankách, lebo tie sprostredkujú  platobný styk a tie poskytujú hotovosť pri výberoch z účtov. ČNB teda netlačí peniaze pre vládu, ale pre komerčné banky. Vláda hotovosť nepotrebuje, vláda nikdy a za nič neplatí hotovosťou, ale prevodom z účtov štátnej pokladnice, ktoré vedie ČNB.

Na vládne účty sa peniaze môžu dostať v princípe dvomi hlavnými spôsobmi:

  1. Príjmy štátneho rozpočtu, hlavne daňové príjmy – takto sa na účty vlády dostáva asi 90 % všetkých peňazí.
  2. Predaj štátnych pokladničných poukážok (ŠPP) a štátnych dlhopisov (ŠD). Predaj ŠPP a ŠD zabezpečuje ČNB a to buď priamo komerčným bankám,

V obidvoch vyššie uvedených prípadoch získava vláda peniaze bankovým prevodom z účtov v komerčných bankách, teda existujúcich peňazí. Daňové príjmy sa realizujú z peňazí, ktoré mali na účte povinné daňové subjekty, len sa prevedú z ich účtu v komerčnej banke na účet štátnej pokladnice. Podobne za predaj ŠPP alebo ŠD dostane vláda na účet peniaze, ktoré v komerčnej banke už existovali vo forme vkladu.

Ako teda vznikajú nové peniaze?

V komerčných bankách a ukážeme si ako. Kvôli jednoduchosti budeme uvažovať, ako keby v ČR bola len jedna, lebo prevody medzi účtami v rôznych bankách nemenia množstvo peňazí v obehu. Bilancia banky je pomerne zložitá, ale v banke tvoria najväčšiu časť bilancie vklady klientov. Na vkladoch klientov však banka nezbohatne. Typicky platí klientom za vklady nejaký malý úrok a keby banka nemala možnosť zarobiť inak, musela by klientom na úrokoch postupne rozdať svoj základný kapitál. Banka zarába na úveroch (a všetci to viete, pomysleli ste si to skôr, než ste k týmto slovám prišli pri čítaní), preto je v životnom záujme banky poskytovať úvery.

Ako v banke technicky vyzerá také poskytnutie úveru? Napríklad uvažujme o príklade občana M.M., ktorý príde do banky požiadať o 1 mil. hypotéku na byt. Laicky sa môže zdať, že banka zoberie milión z vkladov iných klientov a požičia ich M.M. Ale nie je to tak. M.M. dostane na účet milión, ale žiadnemu zo svojich ostatných klientov banka neodpíše z účtu ani korunu. Po poskytnutí tohto úveru vyzerá zjednodušená bilancia banky takto:

Aktíva = Pôvodné aktíva + 1 mil. Kč dlh M.M.

Pasíva = Pôvodné pasíva (najmä vklady klientov) + 1 mil. Kč nový vklad (hypotéka pre M.M.)

 

Banka síce tvrdí, že úver je krytý nehnuteľnosťou – bytom, ktorý si M.M. hodlá kúpiť, no tento byt je stále vlastníctvom M.M. a banka naň nemá nárok, kým M.M. riadne spláca. Pri poskytnutí úveru veľmi často táto nehnuteľnosť ani neexistuje a M.M. má lehotu, v priebehu ktorej má vhodný byt nájsť a kúpiť. Banka teda v skutočnosti reálne peniaze, ktoré pripíše na účet M.M. vo svojej bilancii kryje budúcimi peniazmi, ktoré vo forme splátok dostane od M.M. späť až po desiatkach rokov.

Práve sme videli, ako banka dokáže stvoriť milión doslova z ničoho, len pár dobre mierenými údermi do klávesnice. To, že budúce splátky M.M. sú v úhrne vyššie ako 1 mil. Kč, ktorý mu banka pôvodne pripísala (naviac o úrok), to je relatívne maličkosť. Tí bystrí čitatelia, ktorí zahlásia, že aj takto banka vytvára peniaze z ničoho, majú pravdu.

M.M. si teda po niekoľkých mesiacoch nájde byt v novostavbe a zaplatí ho zo svojho hypotekárneho účtu. Staviteľ z časti týchto peňazí zaplatí výplaty svojim zamestnancom, ktorí utekajú do bankomatov, aby si svoje výplaty vybrali. A presne vtedy nastane ten čas, kedy banka požiada ČNB o poskytnutie hotovosti. V bankomate žiadne peniaze nevznikajú. Z vkladových účtov zamestnancov sa odpíšu a v tom istom momente vylezú zo štrbiny bankomatu ako papierové peniaze v obehu. Len zmenia svoje „skupenstvo“.

Postup vzniku peňazí je teda v skutočnosti presne opačný ako tvrdí klasická ekonómia a populárne články. Najskôr vzniká dlh (nové peniaze) a až dodatočne je nutné vytlačiť papieriky, aby sa tieto peniaze mohli dostať do obehu.

Ak vás teraz napadlo, že tento spôsob vytvárania peňazí je perpetuum mobile a že fakticky banky môžu takto pumpovať peniaze do nekonečna… máte pravdu. Je to tak a jednou z hlavných úloh centrálnych bánk a teda aj ČNB je brzdiť banky v rozlete a udržať ich úverový apetít v primeraných medziach. Zákon o ČNB v § 44 ods. 1 hovorí toto: „Česká národní banka vykonává dohled nad a) bankami, pobočkami zahraničních bank, spořitelními a úvěrními družstvy, institucemi elektronických peněz, zahraničními institucemi elektronických peněz, které vykonávají činnost na území České republiky prostřednictvím své pobočky, vydavateli elektronických peněz malého rozsahu, platebními institucemi, zahraničními platebními institucemi, které vykonávají činnost na území České republiky prostřednictvím své pobočky, poskytovateli platebních služeb malého rozsahu, provozovateli platebních systémů s neodvolatelností zúčtování, a nad bezpečným fungováním bankovního systému,“

Aj funkcia ČNB je teda opačná, ako ste si doteraz mysleli. Nie ona pumpuje peniaze do bankového systému, ale naopak, pôsobí ako strážnik, aby sa bankový systém neutrhol z reťaze.

Viem si predstaviť, že vás, čo ste o tom začali premýšľať, napadajú ďalšie otázky. Napríklad ako je možné, že banky vôbec skrachujú, aké reálne páky má ČNB na banky, či je vôbec nutné takýmto spôsobom vytvárať peniaze z dlhu…

Áno, zaujímavé otázky a k niektorým sa vrátime niektorý ďalší pondelok.

 

Zdroje:

http://www.cnb.cz/cs/statistika/menova_bankovni_stat/
https://www.nbs.sk/sk/titulna-stranka
http://www.businessinsider.com/where-does-money-come-from-2014-4
http://www.cnb.cz/cs/legislativa/zakony/download/zakon_o_cnb.pdf

P.S.
Vážení, vím že téma je dost ožehavé, ale protože mne pracovní důvody nutí být chvíli mimo, žádám vás o slušnost. Zablokovat diskusi mohu i z mobilu.
Děkuji
                Bavor V.
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

37 reakcí na Ako vznikajú peniaze (z ničoho)

  1. brtník z brlohu napsal:

    O tom jak vznikají peníze nádherně vypovídá i jedna už hodně stará aféra – Staviský – před válkou o tom vyšla i knížka – autorem je Bass – Divoký život Alexandra Staviského, kdysi se mi to podařilo objevit v jednom zapadlém antikvariátu.
    Velice poučné čtení jak dělal peníze z ničeho – moc peněz – a fungovalo to, vaz mu zlomilo až příliš velké mlaskání u koryta.

    To se mi líbí

    • NavajaMM napsal:

      Áno, Stavisky je veľmi dobrý príklad ako vznikajú peniaze z ničoho na trhu s akciami a derivátmi. Je to to, čomu biznismeni hovoria „Peniaze robia peniaze“.
      Dohľad nad touto časťou finančného trhu tiež robí ČNB a niekedy sa k tomu ešte môžeme vrátiť.
      Pripomeniem známy výrok V. Klausa st. o tom, že ekonómovia nerozoznávajú špinavé a čisté peniaze. Analogicky, akonáhle sú peniaze peniazmi, tak sa už nerozoznáva, či sú z ničoho, alebo vznikli z reálnej hodnoty. To je ich zradnosť.

      To se mi líbí

  2. Mac napsal:

    no, nevím, zda je to doslova, jak píšete
    jestli tedy správně chápu a interpretuji – zaměstnanci stavební firmy, která staví ten hypotékový byt, dostanou výplatu na svůj účet v bance -např. Spořitelně, jejíž bilanci uvádíte – a když si ji chtějí z bankomatu vybrat, musí Spořitelna požádat ČNB, aby ji nadotovala hotovost. Ovšem rád bych věděl, co se děje s tou hotovostí ve výši 710 miliard (vklady klientů k 31.12.2015)? Tu přece komerční banky – pokud ji nepotřebují na výběry v hotovosti – odvádí na své účty v ČNB. Mají tak pohledávku za ČNB, která ji průběžně splácí dle potřeby Spořitelny (výběry v hotovosti, z bankomatů).
    Taky píšete, že banka vytvoří milion z „ničeho“…. Kde se tedy vezme ten milion na úvěrovém účtu, ze kterého jej banka pošle na účet dlužníka, který potom z bankomatu vybere hotovost. A ta hotovost se tam dostane – viz výše
    Pokud se bavíme o přesunech virtuálních peněz – bezhotovostně z účtu na účet – pak se dá mluvit o vytváření milionu z ničeho. Ovšem až potom ty peníze fyzicky jdou do oběhu jako hotovost musí se někde vzít – a berou se z vkladů klientů, jejichž přebytky má komerční banka deponovány u ČNB

    PS neberte výše uvedené jako mou snahu o konfrontaci, jevíte se v této oblasti jako odborník. Spíše laicky polemizuji, protože mi ne vše, co píšete, je jasné

    To se mi líbí

    • NavajaMM napsal:

      Nechcel som ten článok robiť hneď na prvý raz veľmi zložitý. Niekoľkými dobrými otázkami ste to nasmerovali, ako by sme mohli pokračovať v ďalších dieloch.
      – Jednak – nie všetky vklady z tých 710 miliárd prijala sporiteľňa v hotovosti. Je pravda, ako píšete, že hotovosť, ktorú nepotrebuje, odvádza ČNB ako svoj vklad a v bilancii na strane aktív je to zahrnuté hneď v prvom riadku (…hotovost u centrálních bank). Vklady, ktoré banke prídu bezhotovostne z iných účtov, sú len v interných záznamoch hlavnej knihy, alebo prechádzajú cez klíringové centrum, ak prídu z iných bánk.
      – Do ČNB musí komerčná banka odvádzať z vkladov len povinné minimálne rezervy – o tom si niekedy povieme v špeciálnom článku, lebo je to jeden z hlavných nástrojov ČNB na reguláciu bankového trhu.
      – Sumu vkladov, ktorú banka nedrží v hotovosti, tú môže zmeniť na iné aktíva (vykonáva aktívne obchody). O tom, čo banka môže robiť a čo robí s vkladmi klientov, o tom si asi povieme nabudúce, ak niekto nepríde s naliehavejšou výzvou.

      Tu Vám ešte odpoviem, odkiaľ sa zoberie ten milión na úverovom účte.
      Nepredstavujte si to ako predaj na faktúru, keď si kupujúci od obchodníka odnesie stroj a ten mu vystaví faktúru, ktorá je dokladom o vzniknutom dlhu. Stroj musí predtým niekto vyrobiť a musí reálne existovať.
      M.M. však s bankou podpíše úverovú zmluvu, na základe ktorej bude banke dlhé roky splácať. Už podpisom tento dlh reálne existuje a podpisom zmluvy M.M. dáva banke určitú hodnotu – cenný papier – úverovú zmluvu. Banka vypočíta súčasnú hodnotu tohto dlhu a tú prehlási za váš vklad, s ktorým môžete podľa zmluvy (účelovo) disponovať. Fakticky vám banka nepožičiava peniaze z účtov iných klientov, požičiava vám vaše vlastné, ktoré ešte len v budúcnosti zarobíte.

      To se mi líbí

  3. NavajaMM napsal:

    Akoby som vo vzduchu cítil otázku: „Vari je každý dlh (úver) vyrábaním peňazí z ničoho?“
    Nie, nie je.
    Keď vám kolega požičia stovku, nič nevyrobí, vydá ju zo svojho.
    Dokonca ani nebankovky (bývalé nášho prezidenta Kisku) nevyrábajú peniaze z ničoho, lebo ony nemajú licenciu na príjem vkladov. Ony poskytujú úvery, ale samy si na túto činnosť berú úvery od bánk. Ony len svoje nízke úroky menia na drobné – na vyššie úroky na individuálnych úverových zmluvách. (Pre úplnosť len uvediem, že niektoré veľmi šikovné nebankovky vedia túto komplikáciu obísť a tie peniaze z ničoho dokážu vyrábať, ale je to zatiaľ nad rámec toho, čo sme si povedali.)
    Vtip je v tom, že niektoré komerčné banky smú zároveň prijímať vklady aj poskytovať úvery.

    Pre pamätníkov spomeniem, že za socializmu nebolo náhodné, že existovala Sporiteľňa, ktorá prakticky len prijímala vklady, a úvery poskytovala Štátna banka, ktorá účty individuálnych klientov prakticky nemala a vklady neprijímala. Súvislosť s veľmi nízkou infláciou za socializmu tiež nie je náhodná.

    To se mi líbí

    • brtník z brlohu napsal:

      Teda ona spořitelna půjčovala – na spotřební zboží, bydlení atp. – ale jen z toho co měla na vkladech, z úroků hradila úroky střadatelů a svůj provoz.

      To se mi líbí

      • NavajaMM napsal:

        Je to už dávno a vtedy som nepracoval v Sporiteľni, takže to nemám z prvej ruky, no pôžičky sporiteľňa (pokiaľ viem) neposkytovala „z toho co měla na vkladech“. Vklady a pôžičky boli striktne oddelené. Pokiaľ mi ešte pamäť siaha, pôžičky sporiteľňa spravidla neposkytovala hotovostne pripísaním na účet. Museli ste doniesť doklad – faktúru, ktorú sporiteľňa dodávateľovi preplatila. Chýbal tu ten zázračný medzikrok, ktorým sa z pôžičky stával vklad.

        To se mi líbí

        • brtník z brlohu napsal:

          Obecně to ale bylo tak prezentované lidu dělnému – že čs nemůže půjčit víc než kolik má na vkladech mínus provozní náklady. Splátky strhávala mzdová účtárna – tudíž to taky nebylo v hotovosti. Navíc se vyžadoval podíl od věřitele – ono se to vlastně jmenovalo doplňková půjčka – věřitel něco složil v čs – zbytek mu půjčila a dostal šek – vlastně poukázku na konkretní zboží – třeba pračku – kterou si v prodejně jako první krok celé procedury rezervoval.

          To se mi líbí

          • NavajaMM napsal:

            Tú Vašu prvú vetu ale podpisujem, je to úplne pravda. V reále to znamená, že socialistický finančný systém si dával pozor, aby mal prehľad o vkladoch, ktoré sú z reálnych peňazí a nechcel, aby mu na vkladoch pribúdali tie odvodené.

            To se mi líbí

        • brtník z brlohu napsal:

          Ty faktury figurovaly pokud šlo o stavební záležitost – stavba RD, pokud pamatuju, tak lety – v 80tých – přibývaly další druhy půjček a lišily se.

          To se mi líbí

          • NavajaMM napsal:

            V 80. rokoch som bral mladomanželskú pôžičku na nábytok do domácnosti. Tiež to bolo cez faktúry a pamätám si len, že som behal od banky do obchodu a späť. A áno, potreboval som aj dvoch ručiteľov, ktorí by to splácali za mňa, keby niečo.
            Po prevrate som začal robiť v súkromnej lízingovke a sporiteľňa začala poskytovať aj komerčné úvery. Túto účelovosť s faktúrami mali tí ľudia takú zažratú, že chceli vidieť faktúru za každé jedno vozidlo.

            To se mi líbí

    • jaa napsal:

      K poslednímu odstavci – omyl – spořitelna poskytovala různé druhy půjček. Ať hotovostní nebo bezhotovostní – s různými podmínka,i a úlevami. Vč slev /děti/
      JInak jako obvykle mírně urejpanej dotaz,
      Tedy:
      Na co máme a draze platíme trestně neodpovědné osazenstvo ČNB /prošustrovaný zlatý poklad a nikdo za to nesedí/
      – když nemáme žádnou českou banku či spořitelnu
      – na co se vyhazují miliony na udržení čehosi
      – na co vůbec ČNB je – když ji nikdo – vláda ani NKÚ nekontroluje a nemůže postihnout. Na co je taková instituce-kterrá poslouchá a slouží západním bankéřům
      To fakt nechápu. Ale třeba to víte – já na to zatím nepřišla
      Navíc nechápu, proč se vedou debaty ohledně eura, když tu máme
      a/ zahraniční dceřinky – u který stačí aby matka rozhodla že v korunách neé
      b/ totéž může udělat ta zcela nezávislá, trestně neodpovědná ČSB
      ..

      To se mi líbí

      • jaa napsal:

        … ČNB…V ZÁVĚRU

        To se mi líbí

      • NavajaMM napsal:

        Na pôžičky som odpovedal vyššie pod Brtníkom.
        Na vaše rozčúlenie o ČNB – myslím, že svoju úlohu plní vcelku zodpovedne. Ona naozaj nemôže za tento bankový systém a snaží sa ho držať na uzde.
        Sledujte tento seriál, ešte si o tom bankovom dohľade povieme (v kľude).
        Robenie peňazí z ničoho v bankách, žiaľ, nie je trestné a čo je horšie, kapitalizmus sa bez toho nezaobíde, to si tiež povieme v niektorom z ďalších článkov.
        Dávam Vám za pravdu, že je chyba, že prakticky všetky komerčné banky vlastní cudzina a že ČR nemá štátnu banku (nemyslím tú centrálnu, ale komerčnú).

        To se mi líbí

        • brtník z brlohu napsal:

          Jo – složitá mozaika tvořící systém – tehdy i nyní – ale bude zajímavé to poskládat. 🙂

          To se mi líbí

        • jaa napsal:

          Protože je to věc, kterou nemohu ovlivnit, tak jsem relativně v klidu. Ale fakt , že existují instituce a jejich pracovníci – kteří mohou zašantročit mraky peněz a které jsou ve svém konání nepostižitelné a nekontrolovatelné a jako obvykle zezákona tak bych,……
          Docel se už na pokrařování těším. Třeba se pak v tom boi..elu trochu vyznám i kdýž to beztrestné zašantročení zlatého pokladu neodpustím.

          Liked by 1 osoba

  4. Cech napsal:

    Ohledně zodpovědné práce ČNB, bude asi nejzajímavější ten díl ve kterém popíšete intervence ČNB a jejich podíl na měnových obchodech.
    Tak nějak pro nás pro úplné laiky popíšete výhodnost dosavadních měnových obchodů ČNB.
    Podstatu toho když ČNB drží obrovskou zásobu peněz v cizích měnách, převážně v euru. A následné posílení koruny tuto hodnotu € rezerv krutě degraduje.
    Pro nás pro laiky by zřejmě bylo také zajímavé, na čí úkor a jak konkrétně ČNB sanuje tyto ztráty v desítkách-stovkách miliard korun.
    Pro úvod do této kapitoly řekněme, že centrální banka si tyto peníze nikde nepůjčovala, ale „natiskla si koruny“, za které kupovala cizí měnu.
    Proto asi nejzajímavější bude popis který bude obhajovat ČNB, že to není ztráta, kterou bychom museli zaplatit z našich daní.
    Potom zdůvodnění, že naše centrální banka hospodáří se ztrátou, jako poměrně běžný jev.
    Následně zdůvodnění že to není ztráta, kterou je možné porovnat například se státním deficitem běžného rozpočtu nebo s konsolidovaným dluhem státu.
    Zde se přimlouvám k popisu těchto „zodpovědných“ činností ČNB a jejich dopadu na daňového poplatníka.
    Prostě ten základní popis toho, jak se ztrátové hospodaření centrální banky nepromítne na peněžence daňového poplatníka.
    To jsou ty otázečky detailně ekonomicky nevzdělaného technokrata, který si tak nanejvýš dokáže představit šibenici Má dáti / Dal dal a účetní osnovu.No a proto jako ekonomický nevzdělanec prahneme po poznání těchto detailů fluidální ekonomie.

    To se mi líbí

    • NavajaMM napsal:

      Priznám rovno, že moje slovo „zodpovedne“ som vypustil z klávesnice len s ohľadom na to, že hovoríme celý čas o bankovom dohľade.
      Áno, ČNB má na zodpovednosti aj menovú politiku a v tejto oblasti by som toto slovo použil oveľa opatrnejšie.
      Nezabudnem sa neskôr vrátiť aj k tejto téme.

      To se mi líbí

  5. jaa napsal:

    Mimo téma – ale – českou televizi – hydepark i 90ku zrušit, vyházet, vymazat. Ten idiot v upnutých kamaších a saku- si pozval jednu oceněnou – paní doktorku – odbornici na poruchy spánku. A v podstatě hned po představení se jí zeptal jestli neuvažovala státní vyzunamenání odmítnout. Že jeden filmař to udělal. Dáma mu ukázala ten rozdíl úrovní – Nádherně to přešla , bohužel se obávám že tomu trolovi to vůbec nedošlo.Jsou tak trapní že to až křičí.

    To se mi líbí

  6. vonrammstein napsal:

    Dobrej začátek. Až to číslo překročí první milion, půjdu slavit.
    .https://www.novinky.cz/zahranicni/453425-z-nemecka-letos-dobrovolne-odeslo-35-tisic-migrantu.html

    To se mi líbí

Komentáře nejsou povoleny.