Rodáci (6) – Jozef Maximilián Pecval


Nie, nie je to chyba. Hoci ho väčšinou poznáme podľa mena Petzval, ako sa písal počas života vo Viedni, narodil sa 6. 1. 1807 v Spišskej Belej ako Pecval. Jeho otec bol učiteľ z Moravy, v niektorých zdrojoch sa dokonca píše, že rodina sa volala Pecivál. Jozef Maximilián však mal život vzdialený od predstavy nomen-omen. Bol talentovaný a usilovný, jeho doménou boli prírodné vedy, najmä matematika a fyzika. Ako málokto z jeho súčasníkov vedel čarovať s diferenciálnymi rovnicami a stojí za základmi prakticky použiteľných fotografických objektívov a premietacích prístrojov.

K technike mal Jozef Maximilián blízko od malička. Jeho otec bol všestranný majster, hudobník, hovoria, že sám konštruoval hudobné nástroje, mechanizmus bicích hodín v Levoči, aj písací stroj. Šikovné boli aj jeho deti. Jozef sa však k matematike prepracovával ťažko. V kvarte mu hrozilo prepadnutie a musel sa cez prázdniny pripravovať na reparát.

O niekoľko rokov neskôr však už matematiku zvládal majstrovsky. Absolvoval geometrický inštitút Peštianskej univerzity a tu aj nastúpil ako profesor matematiky. Svoje poznatky aplikoval pri výpočtoch konštrukcie plavebných kanálov a protipovodňových hatí na Dunaji okolo Pešti. Vďaka svojmu renomé matematika mu ponúkli profesorské miesto na univerzite vo Viedni. Tu Petzval zotrval až do smrti a stal sa v hlavnom meste známou osobnosťou. Nielen svojou vedou, no bol vraj aj zdatný športovec, šermiar a jazdil na koni.

Absolútne prvenstvo a slávu však získal v optike. V čase, keď pôsobil vo Viedni už existovali prvé komerčné fotografické prístroje, ktoré pracovali na princípe dagerotypie. Kvôli malej citlivosti fotografických dosiek a malej svetelnosti objektívov trvala expozícia jednej snímky, v závislosti od svetelných podmienok, aj niekoľko desiatok minút. Pri krajinárskej fotografii to ešte šlo, no fotografovať portréty bolo utrpenie, aj pre portrétované osoby. Mnoho vedcov sa usilovalo vylepšiť objektívy fotoaparátov, no hlavnou metódou bol Edisonovský nekonečný cyklus pokusov a omylov.

Petzval sa do problému pustil inak. Použil svoj aparát algebraických a diferenciálnych rovníc a svoje šošovky najskôr presne vypočítal, potom podľa výpočtov aj sám vybrúsil a zasadil do tubusov. Výsledkom bol (v roku 1840) prvý použiteľný fotografický objektív zložený zo štyroch šošoviek. Hneď prvý Petzvalov objektív skrátil čas expozície z 30 minút na 30 sekúnd.

Takýto vynález mal vopred zaručený ekonomický úspech. Petzval však bol vynálezca a konštruktér, nie obchodník a výrobca, a chcel aj ostať sám sebou. Svoj skonštruovaný prototyp teda zveril na sériovú výrobu a predaj viedenskému podnikateľovi Viogtländerovi. Toto meno asi pozná každý zanietený fotograf, ak aj nepozná meno Petzvala. Značka Voigtländer sa teda stala svetoznámou vďaka Petzvalovi. Nový objektív bol takou konkurenčnou výhodou, že zdokonaliť Petzvalovu konštrukciu sa podarilo až o 50 rokov firme Zeiss.

Petzval však neskončil týmto sólokaprom. Vylepšoval aj ďalšie optické prístroje. Vylepšil binokulárny ďalekohľad, pracoval na optike mikroskopov, vynašiel konštrukciu divadelného ďalekohľadu, pracoval aj na premietacích a projekčných prístrojoch, ale aj osvetľovacích telesách s ďalekým dosahom. Neskôr skonštruoval aj krajinársky širokouhlý objektív a naďalej zdokonaľoval svoje konštrukcie odstraňovaním optických chýb. Princíp Petzvalových objektívov sa nezmenil dodnes, hoci vďaka vyspelejším technológiám sa dosahujú presnejšie výpočty polôh a vieme vybrúsiť presnejšie plochy šošoviek.

Jeho základným dielom bola monografia v nemčine o diferenciálnych rovniciach, ktorá bola vo svojej dobe špičkou v odbore. Petzval, hoci to bol na seba aj na druhých náročný pracant,  bol vo Viedni známy ako veselá kopa. Svojim vtipom a sarkazmom si urobil aj mnohých nepriateľov, čo sa odrazilo na tom, že jeho práce boli málo citované. Nerozišiel sa v dobrom ani s Voigtländerom. Petzval si svoje výpočty nedal patentovať a Voigtländer ho vyplatil len jednorazovo za prácu na výpočtoch. Celý zisk z nasledujúceho úspešného predaja Petzvalových objektívov už ostal výrobcovi.

Zamyslenie: Poznáte to. Je to ako cez kopír. Príbeh geniálneho vynálezcu, ktorý umiera relatívne v biede oproti dravému podnikateľovi, ktorý vedel jeho vynález využiť. Keby pri ničom inom, tak zoči-voči takýmto príbehom ostávam v rozpakoch pred poučkami o optimálnom fungovaní (kapitalistického) voľného trhu a mám pochybnosti o existujúcom riešení ochrany duševného vlastníctva.

Na záver ešte Petzvalov citát: „Podmanil som si svetlo, mám ho v hrsti, ale na svete je ešte príliš veľa tmy.“

 

Zdroje:

https://www.kniha.cz/vzdelani-pribuzni/
http://www.osobnosti.sk/osobnost/jozef-maximilian-petzval-1427
https://www.ephoto.sk/fotoscena/historia/jozef-maximilian-petzval/
http://www.hvezdaren.sk/zaujimavosti/spomienky-na-vyznacnych-fyzikov/jozef-maximilian-petzval-svojrazny-profesor.html?page_id=780
http://www.lakiere.info/im_gesch/petzval2.jpg
http://opticalengineering.spiedigitallibrary.org/data/journals/optice/23437/121706_1_1.png

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

17 reakcí na Rodáci (6) – Jozef Maximilián Pecval

  1. Bavor V. napsal:

    Přiznám se, že z dosud představených rodáků je Pecval jediný, o kterém vím. Ale nakonec existuje i mnoho českých osobností, o kterých dnes ví jen málokdo.

  2. Miluše napsal:

    Moc pěkný článek, pane Navajo! Bez takových průkopníků jakými byl Jozef Maxmilian Pecval, bychom se nedočkali výsledků, jaké zaznamenáváme v současnosti v oblasti výzkumu kosmu, v optice aj.
    Poslední odstavec článku je velice výstižný. 🙂
    Píšete, že J. Pecval měl smysl pro legraci. Tak nevím, zda o něm věděl také Jára Cimrman, který chodil vždy s vynálezem až druhý. Jinak by mu určitě alespoň poradil tak jako Eifelovi, Bellovi ….
    🙂

    • NavajaMM napsal:

      Vďaka za túto poznámku, pani Miluše. Dočítal som sa o Pecvalovi, že kvôli svojmu sarkazmu a uštipačnej povahe mal aj nepriateľov a niektorí ho dokonca ohovárali z plagiátorstva. Že by predsa niekto našiel aj tie Cimrmanove výpočty? Že by ho zneužil sám Voigtländer? Asi: „Petzval, Sie sollen zufrieden sein. Bol tu hneď po vás nejaký Zimmermann a mal navlas rovnaké nákresy. Keby niet vás, mám to od neho.“

  3. Hudec napsal:

    To bylo (a je) chytrých lidí na Zeměkouli. Až se jeden diví. Nikdy jsem o něm neslyšel, asi jako většina.

  4. Slim napsal:

    Pěkný článek. Je vidět, že člověk s motivací se může od reparátu dostat až k suverenitě v DR.. 😀

    Líbí se mi ta Petzvalova fotka; vypadá jak maďarský gróf. Znal jsem jenom tu z VTM v 60. letech, kde nám ho představili jako už starého pána (Mimochodem, Aurela Stodolu tam měli taky, nevím už co to bylo za rubriku.)

    • NavajaMM napsal:

      Hľadal som niečo konkrétneho k tejto fotke. Bolo by pekné, keby to bol autoportrét vlastným objektívom, ale nepodarilo sa mi to potvrdiť.
      Na druhej strane som príjemne prekvapený zistením, že moderné verzie Petzvalových objektívov vedia robiť krásne fotky. Ten objektív sa veľmi dobre hodí na portréty. Stred má ostrý a okrajové chyby šošoviek sa dajú využiť na veľmi vydarené efekty.

      • NavajaMM napsal:

        „k tejto“ – znamená k tomu Petzvalovmu portrétu. Túto fotku som vložil ako ukážku efektov modernej verzie.

        • blbíš napsal:

          ta holčinka je tak móóóc pěkná až tááák, že kašlu na Vaší „ukážku efektov modernej verzie“,

  5. blbíš napsal:

    Příteli, je radost číst o tom, když někdo něco umí, žejo? …tedy až na to umírání v bídě a Voigtländerovo přečůrání. Hned má člověk lepší náladu, než při těch chmurných kuřavkách! A vůbec nejhezčí je ten „stínovořeznej“ obrázek objektivu! Všimněte si toho nádhernýho popisu, jak je vyváženej a jak tam dobře sedí.

Komentáře nejsou povoleny.