Rodáci (5) – Slovenský Sokrates – Adam František Kollár


Keby som sa v hodovnej sieni u Bavorov opýtal na aspoň jedného rodáka z Terchovej, vari každý by si spomenul na zbojníka Jánošíka. Na druhej strane by som sa stavil, že nikto nebude vedieť, že v tej istej Terchovej, len päť rokov po Jánošíkovej smrti, v roku 1718, sa narodil vari najvýznamnejší slovenský vzdelanec 18. storočia, Adam František Kollár.

Kollár bol skoro vo všetkom Jánošíkov protipól. Narodil sa v rodine schudobneného zemana, ktorý ani nemal na listine potvrdený svoj šľachtický titul. Počas rušných storočí sa rodinné listiny stratili a tak šľachtictvo rodiny nikto nebral vážne. Otec však viedol syna k vzdelaniu a podporoval ho. Mohol aj preto, lebo pôsobil ako zamestnanec rudných baní v Španej doline. Mladý Adam preto mohol študovať na gymnáziu v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Tie však stále boli úrovňou prinízko na Adamov talent. Ten si všimla aj cirkev a tak Adam napokon skončil na univerzite v Trnave.

V Trnave vstúpil do rádu jezuitov a mal sa stať kňazom. Pokračoval v štúdiu filozofie a teológie vo Viedni a ako novic pôsobil ako učiteľ latinčiny na jezuitskom gymnáziu v Trenčíne a v Liptovskom Mikuláši, asi štvrť storočia po tom, ako v tom istom meste odsúdili a popravili Jánošíka.

Kollára však veľmi zväzovali pomery v cirkvi, bol priveľmi osvietenský a napokon ešte pred vysvätením za kňaza po dohode s predstavenými vystúpil z jezuitského rádu. Pokračoval ďalej v štúdiu vo Viedni, kde sa zoznámil s osobným lekárom Márie Terézie Gerhardom van Swieten. Na jeho odporúčanie sa stal pisárom a knihovníkom v Cisárskej dvorskej knižnici.

Kollár mal okrem iných dva mimoriadne talenty, ktoré keď sa stretnú v jednej osobnosti, vždy z nej vytvoria mimoriadny zjav. Jednak sa ľahko učil, rýchlo chápal, a jednak vynikal usilovnosťou. Krátko po začiatku knihovníckej dráhy sa pustil do mravčej práce, do ktorej sa nechcelo jeho predchodcom, a vydal monumentálny niekoľkozväzkový kódex všetkých listín a rukopisov uložených vo Viedenskej knižnici (obálka na obrázku nižšie).

Vo svojom čase patril medzi najzbehlejších odborníkov v cirkevnom a občianskom práve, v histórii, filozofii, ale hlavne bol polyglotom. Ovládal latinčinu a gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, prakticky všetky slovanské a viaceré orientálne jazyky (turečtinu, arabčinu, perzštinu, hebrejčinu). Jeho jazykové znalosti ďaleko prevyšovali úroveň „dohovorí sa na cestách“. Sám vydal gramatiky a slovníky niekoľkých orientálnych jazykov, vydal zbierku perzskej literatúry a príležitostne pôsobil ako tlmočník a prekladateľ na cisárskom dvore pri diplomatických záležitostiach v turečtine.

Schopnosťami a usilovnosťou sa prepracoval až na riaditeľa Cisárskej knižnice a do najužšieho kruhu poradcov Márie Terézie. Ako znalca práva aj cirkevných záležitostí ho Mária Terézia požiadala o pomoc pri presadzovaní reforiem v Uhorsku, kde prekážkou bola najmä konzervatívna svetská i cirkevná šľachta. Išlo o nutné zmeny po porážke Rakúska v sedemročnej vojne s Pruskom, keď bolo potrebné dosiahnuť, aby sa uhorská šľachta výraznejšie finančne aj organizačne podieľala na štátnych záležitostiach. Tak vzniklo dielo teoreticky zdôvodňujúce osvietenský absolutizmus O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov v cirkevných záležitostiach.

Kollárove dielo medzi uhorskou šľachtou vyvolalo doslova búrku. Medzi iným totiž kritizovalo oslobodenie šľachty od daní, existenciu šľachtických súkromných armád a tuhé nevoľníctvo. Navrhoval zrušiť nevoľníctvo, zaviesť urbár a zlepšiť postavenie roľníkov, zrušiť šľachtickú vojenskú povinnosť, zdaniť šľachtu, zaviesť náboženskú toleranciu, dať nešľachticom právo vlastniť pôdu a zastávať verejné úrady. Uhorská šľachta vyčítala Kollárovi vlastizradu a útok na zavedené poriadky v krajine. V prvej vlne odporu by Kollár snáď riskoval život, keby sa objavil osobne v Uhorsku. Tak aspoň uhorský snem v roku 1764 v Bratislave na námestí verejne Kollárovu knihu spálil. Mária Terézia tento útok na svojho obľúbenca nenechala bez odplaty. Mesto Bratislava muselo z rozkazu spáliť knihu najzúrivejšieho Kollárovho odporcu a cisárovná uhorský snem rozpustila.

Otázka potenciálnych cirkevných daní, ktorú Kollár v diele nastolil, natoľko znepokojila cirkevnú šľachtu, že dosiahla stiahnutie Kollárovej knihy z obehu a kniha sa dostala na cirkevný index zakázaných kníh. Kollárove naštrbené vzťahy s cirkvou sa týmto dielom trvalo dostali pod bod mrazu. Kvôli odporu cirkvi sa napríklad neskôr Kollárovi nepodarilo založiť po vzore Francúzska aj vo Viedni akadémiu vied. Kollára tiež v Uhorsku nikto, ani neskorší Štúrovci, nezahŕňal do antológií diel a spisovateľov. Pritom Kollár bol nadšeným obhajcom a používateľom slovenčiny, čo sa naplno prejavilo aj v historickom spise Uhorsko a Atilla. Kollárove tu uvedené názory sú úplne kompatibilné s hrdosťou národovcov za rodný jazyk a so Štúrovým panslavizmom.

Cisárska knižnica v Hofburgu – pôsobisko A. F. Kollára

Napriek odporu uhorskej šľachty ostal Kollár trvale v obľube Márie Terézie. Sama sa mu ponúkla za krstnú matku jeho dcérky Terézie a využívala jeho všeobecný rozhľad a hlboké znalosti pri mnohých svojich reformných projektoch. Bol napríklad jedným z hlavných duchovných otcov školskej reformy z roku 1777. Jeho zásluhou sa na nižších stupňoch vzdelávania preferoval rodný jazyk vo všetkých krajinách cisárstva. Mária Terézia menovala Kollára za vrchného riaditeľa – inšpektora všetkých gymnázií cisárstva a uviedla do šľachtického stavu pod menom von Kereszteny.

Zomrel v roku 1783 uprostred svojho času najväčšej súkromnej zbierky kníh.

Zamyslenie: Prečo sa legendou stal zbojník a nie vzdelanec?

Keď si porovnáme životy oboch Terchovských rodákov, tak približne v rovnakom veku sa obaja ocitli v Liptovskom Mikuláši. Jeden ako súdený zbojník, ktorému sa mladý život končí, druhý ako začínajúci učiteľ, ktorému sa len začína dlhá a úspešná vedecká dráha. Obaja boli svojim spôsobom proti šľachtickej vrchnosti. Jeden fyzickou silou a bez zreteľného výsledku, druhý vedomosťami a perom, ktorý tú šľachtu dokázal smrteľne vystrašiť a zanechal za sebou výsledky citeľné dodnes.

A napriek tomu nám ako vzor hodný nasledovania predkladali častejšie Jánošíka ako Kollára. Vari aj preto, že fyzická násilná vzbura je vždy márna a končí na háku. Skutočná sila je vo vzdelaní a intelekte.

Prečo však Jánošík vyhral u Štúrovcov? V Liptovskom Mikuláši na námestí, práve oproti domu, kde Jánošíka vypočúvali, mučili a súdili, stojí rodný dom Janka Kráľa. Osud mladého zbojníka, ktorý nikoho nezabil a podľa ľudovej tradície väčšinu zboja rozdal, zanechal v Jankovi Kráľovi hlbokú stopu. Ako mladík navštevoval miesta, kde sa Jánošík pohyboval a bol jedným z prvých autorov, ktorý spracoval tému umelecky (Výlomky z Jánošíka). Jánošíka ako tému priniesol aj medzi Štúrovcov, niektorí ju rozpracovali ešte do väčšej hĺbky (Ján Botto – Smrť Jánošíkova). Štúrovci boli náturou romantici a na čo už je romantického na vzdelanom knihomoľovi?

No poučme sa kvôli vlastnému životu. Chceme za sebou nechať maľovanú legendu, alebo výsledky?

Na záver ešte citát z diela Uhorsko a Atilla, ktorý ilustruje jeho vzťah k rodnému jazyku:

„Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa môjho príkladu vynaloží trochu času na poznanie ostatných nárečí, veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa… Toto som chcel zdôrazniť kvôli mojim Slovákom, aby reč a svoj kmeň neprestali milovať preto, ako sa to často stáva, že sú posmievaní takými, ktorí tiež bývajú v Uhorsku…“

(zvýraznil jsem já kvůli obecné platnosti nejen pro Slováky, ale i pro Čechy)

Zdroje:

Patrik Kunec: V službách Márie Terézie; v: Historická revue, 5/2017

http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/adam-frantisek-kollar/

https://www.scribd.com/document/343395203/305722748-36542483-Trochu-Zmenene-Bibliograficke-Odkazy

http://adamfrantisekkollar.blogspot.sk/

http://www.osobnosti.sk/osobnost/adam-frantisek-kollar-1499

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/309130-niekedy-stacilo-popravit-knihu/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Adam_Franti%C5%A1ek_Koll%C3%A1r

 

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

29 reakcí na Rodáci (5) – Slovenský Sokrates – Adam František Kollár

  1. jaa napsal:

    Díkiy a ač jsem neměla tušení, že KOllárové jsou dva, docela by mne zajímalo, jestli se někdy potkali.

    • NavajaMM napsal:

      Nie. Ján Kollár, ten čo napísal Slávy dceru, sa narodil 10 rokov po smrti Adama Františka v Mošovciach. Neboli ani príbuzní.

      • jaa napsal:

        Díky, já si špatně přečetla datum narození druhého a tím pádem mi to tak vycházelo . njn

  2. kchodl napsal:

    Skvělé, díky!

  3. jmeno jasne napsal:

    to cechoslovakom jak ja netreba zvyraznovat,bo poznanie druhej reci,hlavne slovanskych a nareci pomaly vsetkych, dava jasnu odpoved,jakeho rodu je clen a poznanie druhych kultur a ich reci,utvrdi v tom,kde patri a to pisem ja,co tam nezijem roky a ked po 18 rokoch tam prisiel nemal najmensieho problemu,ze som tak dlho nebol,kus vypinac vyzsie,kus cesta mensia,co banalita,pocit,ze ja v tych kopeckoch doma,ci vo vlaku,ci v praglu na nadrazi pokuroval s bezdomovcom,automaticky som sa cul,jak by som odtletel,len pred chvilou,nic mi cudzie nebolo,ci na cergove,ci pod zizkom,ci len som kukal na polia a lesy ,na ludi,hned som vedel,kde ja som a skade som,
    jasne,ze nemoze mat taky pocit clovek,co tam zije furt a nie s takou prestavkou jak ja,vobec nekukam na nejake ekonomicke,politicke,ci akekolvek faktory,obycajnne pocutie sam v sebe,ked som tam prisiel,vzdy sa ma pytaju,ci sa mi necnelo,nikdy a dumal som preco,bo ja v duchu stale toto,co som tam bol,to do mna vyrazene jak do mince a ani roky nezmazali,ja neisiel studovat jak kollar,ja isiel na skusy a z odporu ku systemu.
    v roku 1993,ked som v praglu myslim vrsovice bo ja dalej do usti isiel, videl tu cobolsku holotu s tymy ruksakamy rano o 6 vychadzat z rychliku ,kde ich cakali auta,minibusy,bo pepici platili jak kurva,jak dnes pamatam,jak som stal na schodiku vagona fajcil a jeblo mi z filmu tisicrocna vcela,ty cobolici,boli jak pichandovci z toho filmu,ked sa mi nepojebalo a isli na muracky,uz do vlastne de jure cudzieho statu,vatsina ta jebana holota z vychodu a oravy a liptova,za to ten skurveny system tam nenavidim,aj za tych vtedy v praglu na stanici…
    v lete dorazim a nikde som nechcel ist vobec nikde,len okolie,kde som v cervenych trenkach behal okolo torysy,ale cujem,ze na zizkov by som mal ist a do reslovy ulice tam dnuka cujem kdesi ,nebudem tak dlho jak v zime,bo v zime mozem byt aj 2 mesiace a este mi zplatia tu,ten znak vidiet,co pepici drzia stale nezmeneny,bo mozu zmenit a ked zmenia skoncim jak s cobolamy jednou pro vzdy.

  4. bob napsal:

    Velmi sympatická postava. Jsem rád, že jsem se o něm dozvěděl. Z textu jsem pochopil, že zastával panslovanskou myšlenku. To já též. Realizace panslovanství by naplnila ambice mnoha našich politiků, kteří pořád omílají, jak patříme na Západ. Takhle by to bylo oficiálně. Byly bychom ZÁPADNÍ Slované.

  5. kočka šklíba napsal:

    Moc zajímavé. Během čtení jsem právě přemýšlela proč Štúrovci na tohoto nesporně zajímavého a především vzdělaného, velmi pokrokového Slováka, zapomněli . Vy jste to na závěr vysvětlil, ano asi je to tak. I když je to škoda. Musíme se také zamyslet, tedy já rozhodně, nad Vašimi téměř posledními slovy :“No poučme sa kvôli vlastnému životu. Chceme za sebou nechať maľovanú legendu, alebo výsledky?“
    Děkuji za zajímavý článek.

    • NavajaMM napsal:

      Sú v tom ešte ďalšie faktory, najmä to, že štúrovci boli činní asi až dve generácie po Kollárovi a medzitým, po smrti Márie Terézie, sa cirkvi podarilo zapôsobiť tak, že Kollár sa nedostal do žiadneho významného dobového literárneho prehľadu (napr. ani Tablic, Bajza, krčméry…). Dokonca ho nikto ani nekritizoval, proste ticho. Aj kritika by kvôli pamäti národa bola lepšia, než ignorancia.
      Medzi štúrovcami mu neprospelo ani to, že svoje diela písal prevažne latinsky. Štúrovci písali slovensky a česky, takže by tie náročné diela museli najskôr preložiť.
      Ďakujem Vám za hlboký záujem.

  6. brtnikvbrlohu napsal:

    Zajímavé, že vypadl i z dějin pedagogiky (České) – např Kadner, – je sice pravda že jsem jej měl v ruce před hodně moc lety, ale jako významný činitel tereziánské reformy by mi v paměti určitě uvíznul.

    • NavajaMM napsal:

      Verím, že ani u Kadnera nebola zmienka, to mlčanie bolo veľmi efektívne. Našiel som bakalársku prácu Kataríny Ištokovej, kde tvrdí, že o Kollárovi sa prvé informácie objavili v muzeálnom zborníku v roku 1929 a prvé serióznejšie práce boli Eliáš 1968 a potom Tibenský 1983.
      Verím tomu, že o mnohých skvelých mužoch a ženách, ktorí sa stratili z pamäti storočí, ešte nevieme.

      • brtnikvbrlohu napsal:

        Napadá mne že své sehrálo i jeho postavení u dvora, to nešlo jak Šturovcům, tak buditelům v Čechách pod nos, o ochranné ruce královny (velice pádné) svědčí i to že se zřejmě bez problémů mohl oženit – dyť to byl páter vyklouz a že jeho dcerce sama královna šla za kmotru.
        Ale to se můžeme jen dohadovat. Ta bakalářská práce by mne zajímala. Toho Kádnera jsem měl v ruce někdy v roce 85/86.

  7. jaa napsal:

    MT – i když – ale začíná to být zajímavé Byť z CFP

    http://www.czechfreepress.cz/evropa/komisarka-pro-integraci-uvedla-ze-nemecka-kultura-neexistuje-narod-vytvorila-imigrace-a-diverzita-nenutme-migranty-aby-se-asimilovali.html

    I když svým způsobem – podle historických exkurzů má pravdu. A totéž dělají i amíci. Za peníze v kapse/na kontě – ráj pro odkudkoliv… hmm… divný svět

    • NavajaMM napsal:

      Zabudli ste uviesť, že tá pani, čo to tvrdí, sa volá Aydan Özoğuzová.
      To je asi tak všetko, čo má zmysel k tomu podotknúť.

      • jaa napsal:

        Ba ne Navajo. Ta jen řekla pravdu. Nesmíme zapomínat, kolik našich/vašich lidíí jen co se objevilo tady , popř. co známe ze školy – pracovalo a vynalézalo pod cizí vlajkou, pro „slávu“ cizí země, kolik jich zemřelo v cizině a kolik/jak málo/ i když se vrátili domů – bylo místní honórou uznáváno. KOlik zemřelo v zapomenutí a až teď o nich někteří odvážlivci píší a mají odvahu je připomínat. A oficiální místa – ač by to byloí ku prospěchu národa – co? – mlčí.

        • NavajaMM napsal:

          Pani jaa, toto ste použili ťažký kaliber a máte pravdu. 🙂
          Problém je len v tom, že to tvrdíte Vy a tá dotyčná Nemka s koreňmi v Turecku to myslela zásadne inak. Ona tvrdí, že v Nemecku nebola žiadna domáca kultúra a prakticky všetko tam vytvorili imigranti a regionálne kultúry, ktoré okrem jazyka nespájalo nič spoločné.
          Fakt to nestojí za seriózny komentár, stačilo by sa kdekoľvek v Nemecku (nie Turkov) opýtať, či považujú Goetheho za svojho básnika.

          • jaa napsal:

            No jo, Navajo, ale kulturu národa netvoří jen psavci, muzikanti a malíři. Je to jen malá výseč skutečnosti. Kulturu národa, alespoň dle mne tvoří celý ten obrovský nejmenovaný zbytek jeho?činností? života , chování a pod, Bohužel na to se zapomíná a myslí / počítají se jen ty tři jmenované, ale tak to není…

            • jaa napsal:

              J8 se jí nezastávám, vím že to bere ideologicky ale…..ale…

            • NavajaMM napsal:

              Pani jaa, týmto ste mi nahrali na smeč. My na Slovensku máme v každej doline iný kroj a iné ľudové pesničky, iné zvyky na svadbách aj pohreboch a iné nárečia. Jánošík určite nebol žiadny „psavec“, ale skúste v hociktorej slovenskej krčme povedať, že Jánošík nebol Slovák, lebo Slováci ani žiadnu kultúru nemajú.
              Tu na Slovensku Vám kľudne prejde bez ujmy, keď poviete o Komjatnej, že to je Dolina dutých hláv, ale neprešlo by Vám, že tam nie sú žiadni Slováci.

              • Bavor V. napsal:

                Skoro se obávám, že jste v tomto směru mnohem dále než tady. Protože kdejaký mlamoj se dnes Čechem necítí, protože „On je Evropan“

      • strejda napsal:

        Přesně tak, její kořeny jsou ve zcela jiné kultuře. Tu německou naprosto nechápe. Věřím, že to říká s nejlepšími úmysly, ale víme, že dobrými úmysly je dlážděna cesta do pekel.
        Německo je odepsané, na odpor se díky své minulosti nedokáže postavit. Uvidíme jak silná bude nová železná opona, pátá kolona je neobyčejně silná a dobře placená.

        • NavajaMM napsal:

          Presne tak, strejdo. Stačí si spomenúť, že nacistická propaganda maľovala konflikt Tretej ríše so Západom ako boj kultúry proti civilizácii. Už sme len krôčik od toho, aby každého, kto bude hovoriť o nemeckej kultúre, nazvali fašistom.

  8. Slim napsal:

    Moc pěkný článek, Navajo.
    Preference, resp. vkus štúrovců byly určitě dané romantismem.

    Co je velice zajímavé, je obratnost, se kterou si uherská šlechta dokázala udržet pro zemi rozsáhlou samosprávu (instituce komitátu) v podstatě nezávislou na Vídni. Vycházelo jim to nejméně dvě století, od szatmárského míru až do r. 1918. Ani velké povstání 1848-49, na jehož potlačení potřebovalo Rakousko pomoc Ruska jejich postavení neoslabilo, spíš naopak. A v r. 1867 dosáhli fakticky stádia kon-federace.

    Těžko říci, jestli by je dokázal k něčemu přinutit Josef II., kdyby déle žil. Spíš ne, potřeboval by jednotu, když vypukávaly „napoleonské“ války.

    • NavajaMM napsal:

      Jozef II. by ich snáď k niečomu aj prinútil, ale pripadá mi to, že fungoval ako moderní manažéri. Rozdával príkazy a nebral do úvahy subjektívnu energiu, ktorú do ich plnenia museli podriadení vkladať. V dlhodobom horizonte to funguje ako spoľahlivý demotivátor.
      Myslím, že zavedením nemčiny ako úradného jazyka namiesto latiny v Uhorsku to už nadobro prehral. Jeho autorite v Uhorsku nepomohlo ani to, že sa nedal (na rozdiel od Márie Terézie) korunovať za uhorského kráľa. V Uhorsku mu posmešne hovorili „kalapos király”, teda kráľ v klobúku.
      Takže, myslím, že aj keby dlhšie žil, už by oveľa viac nedosiahol.

Komentáře nejsou povoleny.