Rodáci (3) – Dušan Makovický


Makovickí sú stará a úspešná podnikateľská Ružomberská rodina. Boli medzi nimi známi mlynári, bankári, aj bryndziari a mnohé ich podniky fungujú dodnes. Jeden z nich však mimoriadne vynikal svojim idealizmom a ľudskou stránkou. Bol to lekár Dušan Makovický, osobný lekár a priateľ Leva Nikolajeviča Tolstého. Bol pri ňom až do konca a zatlačil mu oči.

Lekársku fakultu vyštudoval Makovický v Innsbrucku, Berlíne (u slávneho Kocha) a v Prahe, kde v roku 1891 aj promoval. Práve v Prahe sa zoznámil s dielom Tolstého a stal sa jeho obdivovateľom. Po skončení štúdií nastúpil ako lekár v Žiline, no ešte predtým chcel osobne navštíviť Tolstého v Jasnej Poľane a spoznať sa s ním. Svoje prvé stretnutie s Tolstým v roku 1894 popísal takto:

Čím bližšie boli sme parku, stával som sa tým nepokojnejším, hanbil som sa, že idem vyrušovať Tolstého. Koľká dóza je tu planej zvedavosti – myslel som si. Cítim aj úprimnú túhu, potrebu vidieť ho, poučiť sa od neho, ako treba žiť; ale tomuto pri dobrej vôli možno naučiť sa aj z jeho spisov. Nuž je to len slabosť z mojej strany, unúvať ho pre to, čomu môžem sa naučiť bez obťažovania jeho. Hlava mi horela a potil som sa, keď som vstúpil do parku.

Makovický urobil na Tolstého dobrý dojem a na jeho pozvanie ostal v jeho dome šesť dní naplnených rozhovormi.  Makovický rozprával Tolstému o západných Slovanoch v Rakúsku a Uhorsku veci, ktoré boli pre Tolstého nové a ktorými sa dovtedy nezaoberal. V posledný deň pred odchodom Makovickému povedal:

Ustavične myslím na to, čo som počul od vás, totiž o stave západných Slovanov. Spása Slovanov je účinné kresťanstvo. Slovania by mali nahradiť politiku kresťanstvom, ako Rusi vniesli kresťanstvo do literatúry. Od toho pochodí úspech ruskej literatúry v cudzine, že ruská literatúra vnáša kresťanstvo tam, kde pod kresťanstvom rozumejú bezživotný katolicizmus.

Makovický sa zoznámil aj so širšou Tolstého rodinou a priateľmi a pokračoval v korešpondenčnom styku aj po návrate domov. Tolstého zaujal natoľko, že prvý list so zvedavou otázkou, ako docestoval domov, smeroval z Jasnej Poľany. Doma sa Makovický, ako bolo aj v rodinnej tradícii, angažoval aj za národné slovenské a československé otázky. Spolupracoval napríklad s Hlasistami, s T. G. Masarykom a práve on sprostredkovával aj korešpondenciu Masaryka s Tolstým.

Lekárom u Tolstých sa Makovický stal tak, že v roku 1904 bol rodinný lekár mobilizovaný a rodina hľadala, kto by ho nahradil. Pozvali Dušana, ako zámienku na dlhšiu návštevu, kým nenájdu trvalého lekára. Makovický však ostal až do Tolstého smrti. Pracoval nielen pre Tolstého a rodinu, ale bol v ordinácii 5 – 7 hodín denne k dispozícii dedinčanom zo širokého okolia. Čo Makovický časom pre Tolstého znamenal, dokumentuje najlepšie jeho poznámka, keď sa Dušan chystal v roku 1909 na nejaký čas navštíviť rodinu na Slovensku:

Ale ako len budem môcť žiť bez Dušana? … Poviem otvorene, jeho medikamenty vôbec nepotrebujem, ale ak deň – dva neuvidím jeho klobúk, stále mi niečo chýba. Svätý Dušan.

Osobnostné vlastnosti Makovického charakterizoval Tolstoj v jednom z textov takto:

V známej náboženskej knihe Neviditeľný zápas sa hovorí, že sa treba s protivníkom najskôr zmieriť v duši a potom mu činiť dobro. Prvá časť tohto poučenia bola pre Dušana Petroviča zbytočná. Nepotreboval žiadnu námahu, aby necítil zlobu voči svojim odporcom. Jednal so všetkými ľu´dmi úplne rovnako, v ničom neprejavoval svoje sympatie alebo antipatie k človeku. Trpel priamo fyzicky, keď sa ľudia pred ním hádali alebo voči sebe ostro vystupovali.

Medzi priamymi a temperamentnými Rusmi si Makovický získal úctu svojim sebaovládaním. Tolstoj pri častých rozhovoroch využíval Makovického encyklopedické vedomosti a jazykovú zdatnosť. Diskutovali spolu o mnohých novinkách, ktoré si Tolstoj potreboval ujasniť. Roku 1910 napríklad Makovický inšpiroval známy list Tolstého Slovanskému zjazdu v Sofii, kde vyjadroval presvedčenie, že Slovania povedú ľudstvo k lepšej budúcnosti. No nielen to. Makovický ako nenápadný človek sprostredkovával častými cestami na západ aj kontakty Tolstého s ruskou emigráciou. Cestou v kufroch prevážal Tolstého rukopisy, ktoré boli v Rusku zakázané a vychádzali v zhraničí. Treba však povedať, že to robil z presvedčenia. Nedostal sa k tejto odbojnej práci preto, že bol Tolstého lekárom a blízkym priateľom, ale práve naopak.

Makovický tiež sprostredkovával kontakt medzi Tolstým a Masarykom, nakoniec aj sprostredkoval Masarykovu návštevu v Jasnej Poľane 11. a 12. 4. 1910. Za zmienku stojí aj silná viera Makovického v budúcnosť Ruska. V roku 1905 napísal:

Poznávajúc lepšie Rusko, ducha Rusov i mohutnosť fyzickú, predvídam, že nám, vetvi slovanskej, Rusi nedajú zahynúť. … Duch ruského národa je kresťanský a bude  sa vyrážať i vo vláde, v politike. Správa ruská bude iste pre unížených, ukrivdených spravodlivejšia než nemecká. … Národ ruský žije o moc lepšie, než predpokladáme. Sú medzi ním svoje rozumy. Neklaňajú sa len vzdelaným. Rusko má, po mojom, lepšiu budúcnosť ako Spojené Štáty.

28.10. 1910 opustil Tolstoj, unavený rodinnými spormi, Jasnú Poľanu a nikomu nepovedal, kam odchádza. Zobral so sebou len lekára – priateľa Dušana. Cestou Tolstoj ochorel na zápal pľúc a zomrel 7. 11. v byte prednostu železničnej stanice v Astapove. Makovický bol celý čas pri ňom. Počas svojho pôsobenia u Tolstého si Dušan zvykol robiť zápisky z Tolstého slov a poznámok. Len z toho dôvodu, aby po nich ostala pamiatka, aby sa myšlienky velikána nestratili v každodennom ruchu. Jeho zápisky boli neoceniteľným zdrojom pre všetkých Tolstého životopiscov a bádateľov, ktorí podrobne skúmali Tolstého filozofiu.

Makovický ostal aj po Tolstého smrti pôsobiť ako lekár v Jasnej Poľane. Po vypuknutí Veľkej vojny sa pridal k iniciatíve prívržencov Tolstého a podpísal prehlásenie proti vojne. Zatkli ho a strávil 10 mesiacov vo väzení v Tule, kým ho súd oslobodil. V Rusku prežil celú vojnu aj prvé roky sovietskeho zriadenia. Domov na Slovensko sa vrátil až v roku 1920.

Je toho veľa zaujímavého, čo v tomto krátkom článku nie je, ak som povzbudil zvedavosť a záujem, tak je len dobre.

Zdroje:

Jozef Rotnágl a Valentin Bulgakov: S Tolstým – památce Dušana Makovického, vydal Tranoscius v Liptovskom sv. Mikuláši, 1946
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/osobnost/224/dusan-makovicky
http://snn.sk/dusan-makovicky-ako-zlozito-sa-cestuje-do-kozlovej-zaseky/
http://www.postoveznamky.sk/images/clanky/Dusan_Makovicky_Pribeh_zajateckej_kartocky_03.jpg
PS: Rodáci budú pokračovať ďalšími časťami, no občas medzi nich zaradím aj inú tému – na spestrenie a aj preto, aby som nebol taký jednostranný a predvídateľný.

Reklamy
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

8 reakcí na Rodáci (3) – Dušan Makovický

  1. Hudec napsal:

    Ano, jako Cechoslovak mám přece jen o neco bohatší historii než jen jako Čech.

  2. kchodl napsal:

    Super!
    O Dušanu Makovickém jsem sice již něco četl, ale vůbec jsem netušil, že jeho vztah s Tolstým byl tak dlouhý a blízký. Díky za rozšíření obzorů.

  3. Slim napsal:

    poučiť sa od neho, ako treba žiť;

    Tuhle potřebu sdíleli v Evropě koncem 19. stol. mnozí, říkejme jim zkusmo tolstojovci. Ale nezůstalo z toho mnoho. Velká válka to spláchla.

    Zato v Asii se něco chytlo, především díky tomu, že se objevil vhodný a schopný nositel.
    Advokáta Mohandase Gádhího v Transvaalu upoutal Tolstého list pro časopis Free Hindostan a koncem roku 1909 mu dopsal a rozvinula se mezi nimi korespondence, ve které ho starý prorok povzbuzoval: „otázka trpného odporu, o které mluvíte, je na výsost důležitá nejenom pro Indii, ale i pro celé lidstvo“ .

    Poslední dopis napsal Tolstoj do Jižní Afriky v září 1910, dva měsíce před smrtí. “ Dostal jsem do ruky Váš deník Indian Opinion a zaradoval jsem se, když jsem poznal, co říká o těch, kdož vyznávají učení o naprostém neodpírání zlu. Zatoužil jsem po tom, abych se Vám svěřil s myšlenkami, jež ve mně vzbudilo toto čtení“…

    • NavajaMM napsal:

      Díky za toto doplnenie. Gánhí v praxi dokázal, že Tolstého myšlienky môžu byť funkčné.

  4. jaa napsal:

    Propána Navajo, kde na to berete čas. Vždyť to jsou kompletní studie. Už jen vyhledávání muselo stát času. A všechna ta „vydání“ k různým tématů – to musí být fuška.
    Dík nejen za už zveřejněná alei za ta budoucí. Je toho spousty co nevíme – nebo jsme to tak nějak peřlítli. Já tvrdím furt, že naši předkové nebyli líní a byli podstatně chytřejší, ačli to není tím, že se obtížnějí dostávali k niformacím a v každé případě museli oproti deším mladým Mysle t a zabrat. .
    Dík

  5. LB napsal:

    Zajímavé, p. Navajo, stejně jako článek o Aurelu Stodolovi. Doufám že taky dojde na M.R. Štefánika, to byl dřív astronom a letec, než politik (a jestli se nepletu, tak evangelík).

    PS. Rád jsem taky četl po dlouhé době p. Slima. Kdysi to byl některý z jeho skvělých příspěvků, který mě na tenhle blog přivedl

    • NavajaMM napsal:

      Vďaka za podnety, so Štefánikom som chcel opatrne, lebo je taký „jeden z prvých na rane“. Ale špeciálne kvôli Vám sa pozriem na tú jeho vedeckú časť osobnosti.

Komentáře nejsou povoleny.