Tatra, Matra, Fatra (8. časť) – kto pomenoval Fatru?


Motto: Repetitio mater studiorum… et pater imbecilitas mentis.

V tejto, predbežne poslednej, časti seriálu sa vraciam na začiatok k Fatre a k záhade pôvodu tohto názvu.

Dnes teda už vieme, že je to horský priechod z Turčianskej kotliny na Liptov. Ako hlavná cesta sa používal len do roku 1363, kedy dal kráľ Ľudovít I. Veľký vybudovať schodnejší priechod pri dnešných Kraľovanoch, a ten dostal pomenovanie Malá Fatra. Na Slovensku nie je iný geografický bod, ktorý by sa volal Fatra. Pohorie, aj prameň minerálky pri Martine, nesú tento názov až druhotne.

Dnes názov Fatra reprezentuje dve pohoria – Veľkú a Malú Fatru. Už vieme aj to, že Malá Fatra nie je menšie ani nižšie pohorie ako Veľká Fatra, len prevzala názov od horského sedla, ktoré je podstatne nižšie a priechodnejšie ako pôvodná Fatra.

Keď zhrnieme najdôležitejšie časové etapy „života“ názvu Fatra:

  • Pred 14. storočím (nevieme odkedy) – Fatra sa používa ako „Via magna
  • Začiatok 14. storočia – pravdepodobne prvé použitie trojvršia v znaku Uhorska
  • storočie (1363) – buduje sa priechod zo Šútova do Kraľovian a dostáva meno Malá Fatra
  • storočie – zreteľné trojvršie v znaku Uhorska (Matej Korvín), avšak sú dôkazy, že Fatra je v pamäti ľudí stále ako horský priechod (metácia chotára Stankovian a Gombáša)
  • storočie – trojvršie dostáva názvy Tatra-Matra-Fatra a učí sa to v školách
  • Koniec 18. storočia – na mapách sa názvy Veľká a Malá Fatra presúvajú na najbližšie vrcholy
  • Koniec 19. storočia – na mapách sa objavujú pohoria Veľká Fatra, Malá Fatra, Vysoké Tatry, Nízke Tatry

Všimnite si, že nie trojvršie v znaku dostalo názvy podľa pohorí, ale presne naopak. Geografi, ktorí v školských laviciach dostávali trstenicou za neznalosť vymyslených atribútov štátneho znaku, potom ako dospelí zakreslili do máp názvy k pohoriam, ktoré boli hodné nosiť toto meno.

 

Veľmi dlho som pátral po pôvode názvu Fatra. Našiel som niekoľko odborných fundovaných jazykovedných rozborov, jeden z nich som citoval v 1. časti, no všetky boli napriek kvalifikácii svojich autorov úplne „mimo misu“ hlavne tým, že sa orientovali na vysokú horu alebo pohorie.

Ten, kto pomenoval Fatru, však dával meno horskému sedlu, alebo ceste cez horské sedlo. A nie je vylúčené, že všetky okolité hory a vodné toky už vtedy názvy mali (slovanské).

Kto teda pomenoval Fatru a kedy?

Z odborných názorov, ktoré som našiel, bol najužitočnejší v publikácii Rudolfa Krajčoviča „Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest“. Na strane 25 Krajčovič podáva rozsiahly výklad k pôvodu názvu Fatra, pričom chybne predpokladá, že už v 13. storočí sa takto volalo pohorie. Z jeho výkladu je však napriek tomu zaujímavá pasáž o nálezoch rímsko-barbarských osád v tejto oblasti, menuje blízke náleziská pri obciach Sučany a Blatnica. Obidve ležia v tesnom susedstve „Veľkej cesty“. Slovo barbarské si podľa Krajčoviča treba vyložiť ako germánske alebo keltské. Obyvatelia týchto osád pomenovali pohorie latinsky ako „Pateo-iter“, čo malo znamenať „voľná cesta“ a malo to znamenať, že sa cez pohorie dá prejsť.

Z odborných názorov je tento najpoužiteľnejší, mohol by platiť pre horský priechod, no jednak nie je výstižný – Fatra bola čokoľvek iné, než ľahko priechodné sedlo, čo v 2. časti potvrdili aj dvaja cestovatelia – štúrovci v časoch, keď sa ešte priechod používal.

Druhým predpokladom je rad zámen výslovnosti, ktorý vedie k slovu Fatra. Krajčovič si to uľahčil tým, že údajne pôvodné pomenovanie bolo „Patter, ktoré si prví prisídlení Slovieni prisvojili ako orientačný názov a neskôr pôsobením zákona o otvorenosti poslednej slabiky ho zmenili na Patra… Z neho neskôr prisídlenci germánskeho pôvodu zmenili začiatočné P na F.“

Toto je, prosím, špičková jazykovedná hypotéza. Nič fundovanejšie sa nedá nájsť.

Predovšetkým z toho vyplýva, že Fatra nie je slovenské (slovanské) slovo. Potrebujeme veľa hypotetických jazykovedných kotrmelcov, ktoré výpovednou hodnotou neprekračujú silu „mohlo to tak byť“, aby sme Fatru vytvorili z jazykov známych v tomto kraji v historickej dobe. Naviac, ako dlho by tieto hypotetické zmeny trvali? Určite vieme, že názov Fatra sa viac ako 800 rokov nezmenil. Vlastne nemáme zdokumentovanú žiadnu zmenu hlásky v tomto názve.

Fatru však mohli pomenovať ľudia, čo tu žili v predhistorickej dobe, alebo ľudia, ktorí tadeto len prechádzali. Prípadne tí, čo cestu cez horský priechod vybudovali a pritom v tomto kraji nemuseli žiť natrvalo. Podobne ako Malú Fatru vybudovali Košičania, ktorí len mali záujem, aby mali k dispozícii schodnejší variant cesty cez Fatru (Veľkú). Kvôli viacerým indíciám (medzi nimi aj spôsob smerovania cesty na Fatru) by som nehľadal pôvod názvu Fatra pred rímskym obdobím.

Pre zaujímavosť uvediem, možno neúplný, prehľad jazykov, v ktorých je slovo Fatra zrozumiteľné a často sa používa:

  • Arabčina – fatra – znamená prestávku, dobu, časový interval, oddych, prerušenie, interregnum. Zvláštny a dôležitý je význam slova v náboženskom kontexte. Fatra je bariéra, buď časová, alebo geografická (vzdialenosť), kvôli ktorej sa určitý človek nemohol dozvedieť slovo proroka. Taký človek sa v očiach veriaceho moslima neprevinil tým, že nie je veriaci. To sa stane až potom, keď sa o slove proroka dozvie, ale ostane neveriacim. V užšom zmysle sa v niektorých náboženských textoch takto nazýva obdobie medzi ukrižovaním Ježiša a narodením Mohameda.
  • Maltština – fatra – sú raňajky. Domnievam sa, že je to vplyvom arabčiny s analógiou slova „breakfast“ v angličtine, kde to tiež v doslovnom význame znamená prerušenie hladovania.
  • Haitská kreolština – fatra – znamená odpad, hromada, stoka, smeti, odhodiť. Na Haiti sa toto slovo dostalo z Francúzštiny
  • Malgaština – fatra – je zväčša súčasťou zložených slov a medzi základné významy patrí mierka na mlieko alebo pastvina – hoľa. (Toto uvádzam len ako perličku.)

Slovo je však možné zložiť z niekoľkých slov, tak ako to predviedol napríklad Krajčovič, prípadne môže byť časťou dlhšieho slova. Najviac takýchto vhodných slov sa dá nájsť vo francúzštine:

  • fatras – hromada, kopa (harabúrd)
  • fatres – zalátať (neodborne)
  • fatraffé – záplata, fušerina
  • fatraffier – bagateľ, bezvýznamnosť
  • fatrouiller – „šidítko“, húposť, okrasa

Tým sa objavuje pomerne sľubná indícia. Francúzština kedysi vznikla vplyvom hovorovej latinčiny na podklade keltských jazykov v Galii. Vyššie uvedené slová sú zrejme pozostatky keltských slov. Pripomeniem slová Krajčoviča o rímsko-barbarských (keltských) osadách na severe Slovenska. Kelti, alebo ľudia hovoriaci niektorým keltským nárečím, sa takto stávajú veľmi pravdepodobnými kandidátmi na pomenovanie našej Fatry. Keď uvažujeme o keltských slovách, nebudeme odkázaní ani na hypotetické zmeny písmen. Naši slovanskí predkovia keltské slová vyslovovali po svojom a zrejme nie správne. Tak, podľa mňa,  najčastejšie dochádzalo k „zmenám hlások“.

Z keltských jazykov sa do dnešných čias ako živé zachovali už len zvyšky na Britských ostrovoch a v Bretónsku. Štúdiu o keltských jazykoch na našom území som zatiaľ nenašiel.

Určitá indícia však je napríklad v gaelčine zo Škótska, kde slovné spojenie „fath-rás“ znamená prekliata cesta (trasa), alebo dokonca príšerná, lebo fath sú aj príšery alebo strašidlá.

Etymologické slovníky galských jazykov (napr. tu a tu) naznačujú aj iné možnosti:

  • fa-trag = pešo
  • fair-tra = preniesť cez
  • fad-rach = dlhý pochod

Je to, samozrejme, špekulácia. Hra so slovami, ktorú si ako amatéri môžeme dovoliť a týmto posmeľujem aj čitateľov, aby nižšie v diskusii v rámci hry tiež pridali svoju verziu.

Aby táto časť nebola jediná, kde nebude žiadny obrázok, pridám na koniec jednu unikátnu starú mapu Fatry a radšej ju dám z oboch strán, veď uvidíte prečo.

 

f08-obr-1 f08-obr-2

Komentár k mape. Je geodeticky pomerne veľmi presná. Je presnejšia ako turistické mapy z 20. storočia, ktorými tento seriál začínal. Mapa sa sústreďovala na presné zakreslenie ciest cez Veľkú Fatru vrátane výškových pomerov a sklonu a na strane do Ľubochnianskej doliny, teda Hore Fatrou, je mapa platná dodnes. Presný je aj výškový profil. Znázornenie okolitých kopcov je však len nezvyklá ilustrácia. Nie sú zakreslené podľa skutočnosti, len asi na kresličovom stole odvodené z mapy.

Cesta na obr. 1 okolo masívu Kopy (na mape Nagy Fatra) je tiež presná. Úseky cesty sú aj dnes rovné ako podľa pravítka, jeden z nich je vďaka tomu kalibračným úsekom. Na tejto mape aj zreteľne vidieť, prečo bol priechod cez Fatru potrebný. Cesta okolo Váhu totiž končí, keď narazí na tiesňavu Sokol. Tam je potrebné prebrodiť na druhú stranu Váhu a pokračovať tam, kde je miernejší breh bez skalnatého útesu. Táto trasa je rýchla a pohodlná, ale riskantná. Ak sa ukázala ako nepriechodná a ešte neexistovala skratka cez Malú Fatru na opačnom brehu, cestujúci sa musel aj s vozom vrátiť až do Ľubochne a pustiť sa Hore Fatrou.

 

Seriál o Tatre, Matre a Fatre týmto predbežne končí. No ostalo ešte veľa otázok otvorených a pátranie bude pokračovať. Príležitostne sa tu teda môže objaviť pokračovanie s novinkami.

 

Poctivým čitateľom týchto pondelkových textov pripravujem na budúci pondelok malý darček – pokračovanie Vianočného špeciálu. Áno, bol som sa na Hrebienok na ľadové sochy pozrieť aj tento rok a pripravujem z exkurzie fotoreportáž.

 

navajamm

Zdroje:

http://www.ceantar.org/Dicts/MB2/mb16.html

http://thevore.com/gaulish

http://learngaelic.scot/dictionary/index.jsp?abairt=fa&slang=gd&wholeword=false

https://maps.hungaricana.hu/en/OSZKTerkeptar/1128/view/?bbox=-3703%2C-6494%2C10908%2C-6

 

 

Reklamy
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

10 reakcí na Tatra, Matra, Fatra (8. časť) – kto pomenoval Fatru?

  1. Bavor V. napsal:

    Na tu reportáž s těším. I na to, že budu první, kdo to zde uvidí;-)

  2. Bavor V. napsal:

    Co se týká té Keltštiny, je to směr nanejvýš pravděpodobný, Vždyť právě naše Řeka Otava i její větší sestra Vltava jsou právě keltského původu (Ata ahva a Vulta ahva)

    • NavajaMM napsal:

      Nuž, my na Slovensku máme tiež niekoľko príkladov. Orava, Nitra je v starých zápisoch aj ako Nitrava, Rimava, Žitava…

  3. Bavor V. napsal:

    Stejně by mne zajímalo, jestli i Tatra může mít podobný původ jako Fatra

    • NavajaMM napsal:

      Vďaka za tú otázku. Názvy Tatra, Matra, Fatra máme tak hlboko asociované ako trojicu, že všetci historici aj jazykovedci ihneď prenášajú hypotézy z jedného názvu na ostatné.
      V seriáli sme však videli, že niekedy na úsvite Uhorska bola Fatra horský priechod, Tatra bola pravdepodobne uctievanou horou a Matra, tá bola pohorím (sylva) odkedy o nej vieme. Takže to boli tri rôzne kvality a mali máločo spoločné, snáď okrem priamej viditeľnosti z Matry na Tatru.
      A ešte neboli ako trojica „v znaku“, takže osobne si myslím, že nemali spoločný pôvod názvov. Isteže som sa pokúšal v galských slovníkoch hľadať aj Tatru a keby som niečo povzbudivé našiel, bolo by to v článku.

      Krajčovič, z ktorého som citoval, mal hypotézu o rímsko-barbarskom názve Tatier tentoraz z latinčiny. Na strane 26 píše, že (podľa neho) názov bol pôvodne „Triter“ (z toho sa to potom objavilo v Kosmovi ako Tritri). Tento názov mal byť zloženinou slov „trit“ a „iter“. Trit zo základu tritere, teda drieť vydierať, iter ako cesta. Celé to malo znamenať úzku vydratú cestu drsným terénom. Krajčovič sa odvoláva aj na názov hory „Trtra“ v Hercegovine, teda kraji, ktorý isto patril do Rímskej ríše.
      Zatiaľ viem málo, aby som túto hypotézu zatratil a pozdáva sa mi viac, ako Ondrušove.

      Za zmienku ešte stojí Krajčovičova poznámka, že koncovka „-iter“ prípadne „-tra“ sa mohla vyskytovať na rímskych ukazovateľoch cesty smerom „niekam“.

      • NavajaMM napsal:

        Ešte malý dodatok. Moja favoritná hypotéza na pôvod Tatry je z číslovky tri, lebo ide o trojvrchol. Spomenul som to aj v seriáli, ale dôkazy na to ešte nemám dostatočné, tak to nebudem forsírovať na úkor iných hypotéz, ktoré existujú dlhší čas a ešte ich nikto nevyvrátil. Preto som vyššie spomenul aj tú Krajčovičovu.

  4. CN napsal:

    To fair (třeba je písnička Scarborough Fair) má také svou obdobu v dnešní angličtině třeba ferryboat , čili ferry je něco jako přeprava, čili tady přes hory, zcela určitě to tak bylo čila fatra –
    ferry- fair – přeprava, přechod (přes hory)

    A jinak, románské jazyky přímo z latiny či lidové latiny asi nevznikly, jelikož všimněte si, na velkou vzdálenost přes 4000 km mají stále stejnou= stejně odlišnou grmatiku ve stejnou chvíli, stejně odlišnou od latiny= stejně zjednodušenou.
    Takže co se asi stalo. Jak se říše rozšiřovala, nejspíš ti žoldáci v římském vojsku mluvili asi jakousi italizovanou latinou, kteráá již měla tu grmatiku, kterou mají dnešní romáínské jazyky, čili od latiny velmi zjednodušenou.
    A dále dobře to je vidět na takových věcech, které jsou člověku vlastní a přesto se z latiny nepřenesl.Asi takto, lidova italičtina byla tedy pár km za branami Říma, a čímpak to, že se do ní nedostal název mamila, ale senos. A ten je pak kupodivu v ostatní h románských jazycích, ale přes tisíce km vzdálených a přitom ve stejnou chvíli to slovo mající., odpověď: to slovo žilo dávno svým životem vedle latiny, kterou prostě žoldáci(navíc naverbovaní nejen z říma a nejbližšího okolí= nebyli lidi) neoplývající gramatikou neužívali a jelikož byli tu či onde dislokováni, tak to slovo rozvozili na západ i na východ říše a tak tomu bylo i s jinými. Další vlivy jsou pak ty místní (galské iberské bretonské apod, ale to se dá dobře vidět, tam není sporu) a ty dělají ty odlišnosti, ale důležité je to co je společné a přesto od latiny třebas lidové zcela odlišné = jiné slovní kmeny.

    • NavajaMM napsal:

      Vďaka za podnetné poznámky.
      Rozumiem, čo myslíte tou ľudovou italizovanou latinou. Krajčoviča som citoval tak, ako to napísal, no tiež si myslím, že v tých rímsko-barbarských osadách ľudia hovorili ľudovou latinou, ktorá mala silný keltský nádych.
      Budem ďalej hľadať týmto smerom.

  5. Karamela napsal:

    Děkuji Navajo za seriál. Zajímavé, poutavé, poučné! Od této chvíle si na vás vždy vzpomenu, když pohlédnu na slovenský znak 🙂

Komentáře nejsou povoleny.