Tatra, Matra, Fatra (6. časť) – Matra je modrá


Motto: Repetitio mater studiorum… et pater imbecilitas mentis.

Predchádzajúca časť sa zamerala na Tatry a vymedzila pomerne úzku geografickú oblasť okolo Vysokej, ktorá v minulosti niesla názov „Tatra-Spitze“ a dodnes ju poznáme ako „Korunu Tatier“. Toto zameranie nebolo náhodné. Spomenuli sme, že ide o vymedzenie hranice jedného z prvých českých štátov.

Čo sa na území Slovenska dialo po rozpade Veľkej Moravy počas celého 10. storočia, o tom historici stále vedú spory. Maďarské  zdroje by radi videli kontinuálnu vládu Arpádovcov na celom území Slovenska v celom spomenutom období, no niet pochýb, že Slovensko na krátky čas ovládli aj poľskí a českí králi. Ostatne, pán domáci tejto téme venoval samostatný článok (odkaz).

Rozsah tohto článku nedovolí dopodrobna prebrať všetky historické detaily a snažiť sa rozriešiť dlhodobý spor. Nepodarilo by sa nám to, máme málo zdrojov. Priznám však, že mi je blízka interpretácia prof. Uličného v knihe Dejiny Liptova od 9. do 19. storočia, kde na str. 17 píše: „Po zániku Veľkomoravského kniežatstva okolo roku 900 nastalo pre obyvateľov Liptova prechodné obdobie, v ktorom nepatrili k väčšiemu štátnemu celku. Taký stav trval počas väčšiny 10. storočia a prežili ho dve-tri generácie vtedajších obyvateľov.“

Českú prítomnosť (tiež/ dokumentuje napríklad Kosmova kronika. Vo verzii rukopisu, ktorý je v archíve knižnice Národného múzea v Prahe, nájdeme na liste 21r túto zmienku o posledných slovách kráľa Boleslava II.: „…ničemnými pletichami a vymýšlením zákonů zúží hranice této země, jež jsem já rozšířil až k horám za Krakovem, jež slovou Tritri [Tatry]“.

f06-obr-1

Všimnime si, že v slove Tritri je prvé „i“ zapísané ako „y“ s bodkou, až niektorý neskorší redaktor urobil na okraji poznámku „Tatri“. Domnievam sa, že nie je korektné (v duchu hesla historikov, že platí, čo je na papieri) tvrdiť, že „Tritri“ je prvý známy názov Tatier. Je možné, že už prvý pisateľ mal problém zapísať zvuky slovanskej reči do latiny. Pripomeniem z minulej časti osud názvu „Český štít“. Je dôležité povedať, že Kosmova kronika existuje v rôznych odpisoch a rôznych exemplároch. Elektronické vydanie na tomto odkaze sa odvoláva až na 17 exemplárov vrátane fragmentov a presne toto miesto obsahuje názov Tatier v rôznych exemplároch zapísaný ako: Trytri , Triti, Tryti, Trnin, Try(i)n. Je preto možné, že ani originál nebol jasný a zreteľný a rôzni prepisovači toto neznáme slovo zapísali rôzne.

V prvej maďarskej kronike Gesta Hungarorum sa tiež spomínajú Tatry, avšak pod názvom „Turtur“. Takže rôzne skomolenia názvov sú zrejme bežné a  zoberme to na vedomie.

Tatry teda boli významným medzníkom, ktorý kráľ Boleslav II. (a možno nielen on) považoval za hraničný bod. O dobovom rozsahu Boleslavovej dŕžavy nemáme priame historické doklady, no nepriamo o ňom svedčí rozsah Pražskej diecézy pri jej založení roku 973 a v prvých rokoch jej existencie, najmä do konca 10. storočia.

Nebudem rekapitulovať všetky, zatiaľ neuzavreté, spory historikov. Pripomeniem len, že na území Veľkej Moravy existovalo za čias Svätopluka biskupstvo a biskupom bol Metod. Keďže Ostrihomské biskupstvo dal uhorský kráľ Štefan I. zriadiť až po roku 1000 a Moravské biskupstvo bolo obnovené až roku 1083, je pravdepodobné, že túto cirkevnú provinciu medzitým spravoval iný biskup a v historických údajoch nenachádzame iné logické riešenie ako Prahu. Ostatne, niet pochýb, že na Slovensku a v Uhorsku pôsobil aj druhý pražský biskup – sv. Vojtech. Podľa niektorých kronikárov práve on birmoval uhorského kráľa Štefana I., údajne tiež založil dodnes najvýznamnejší uhorský kláštor na Panónskej hore, mal tiež založiť benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku a najvýznamnejšiu uhorskú katedrálu v Ostrihomi nechal Štefan I. zasvätiť pod patronát práve sv. Vojtecha.

Ale späť k historicko-geografickému skúmaniu hraníc. Podľa českého kronikára Kosmasa priniesol sv. Vojtech do Mainzu (Mohuč), pod ktorý patrilo pražské biskupstvo, zakladaciu listinu pražského biskupstva s presným vymedzením hranice. Kosmas z tejto listiny vypisuje toto:

 

f06-obr-2

Voľne v prepise do dnešnej češtiny znie vymedzenie hraníc pražského biskupstva asi takto (podľa stránky moraviamagna.cz):

„Hranice pak její na západ jsou tyto: Tuhošť s krajem, jenž dosahuje řeky Kouby, Sedlec a Lučané a Děčané, Lutoměřici, Lemuzi až na hřbet hvozdu, jímž jsou Čechy ohraničeny. Potom na půlnoc jsou tyto hranice: Pšované, Chorvati a druzí Chorvati, Slezané, Třebované, Bobřané, Dědošané až ke hřbetu hvozdu, kde přicházejí hranice Milčanů. Odtud na východ má tyto řeky za hranice: Bug a Styr s hradem Krakovem a…“

…a nasleduje pre nás najzaujímavejšia časť, ktorú pre istotu zapíšem v pôvodnej latine. Teda: „civitate provinciaque, cui Wag nomen est, cum omnibus regionibus ad predictam urbem pertinentibus, que Krakova est. Inde Ungarorum limitibus additis usque ad montes, quibus nomen est Tritri (Tatragebirge), dilatata procedit. Deinde in ea parte, que meridiem respicit, addita regione Moravia usque ad fluvium, cui nomen est Wag, et ad mediam silvam, cui nomen est Mǒre, et eiusdem montis eadem parrochia tendit, qua Bawaria limitatur.“

Neverili by ste, koľko manipulácie sa nájde v rôznych zdrojoch pri prepise z latinčiny. Bolo by jednoduchšie prevziať už hotový prepis, no nenašiel som vari žiadny, ktorý by spomenul „provinciu Váh“ – a listina ju jasne menuje. Väčšina interpretácií sa snaží viesť hranicu po toku rieky Váh a pohorie More zväčša identifikujú s nevýraznou pahorkatinou Mailberg, ktorá leží v Rakúsku južne od Znojma. Dokonca som sa stretol s poznámkou, že nevieme naisto (v 10. storočí!), či sa Tatrami myslia Vysoké alebo Nízke. (Pripomeniem 4. časť tohto seriálu, kde je dokumentované, že názov Nízke Tatry len pomerne nedávno nahradil pomenovania Alpes Prasiva, Alpes Baba a Alpes Csertova svadba.)

Sú to zjavné snahy o manipuláciu, ktorá má viesť hranicu čo najviac severne a západne. Je to príklad politickej histórie, na ktorej mali spoločný záujem historici Rakúska aj Uhorska. Ako geografická hranica diecézy (keď treba rozlíšiť, či určitá obec (farnosť) do diecézy patrí, alebo nie, by takto definovaná hranica bola nepoužiteľná. Nie je totiž jasné, z ktorého miesta na rieke Váh by sa mala viesť hranica k pohoriu Mailberg a naviac, viedla by cez Malé a Biele Karpaty, ktoré bránia v priamom výhľade. Čím je to dôležité?

Všetky seriózne hranice sa totiž vytyčujú postupom, ktorému sa hovorí metácia. Ide o fyzické prejdenie celej hranice, často s vlastníkmi a svedkami, určenie, pomenovanie a zápis mét. Méty sú výrazné terénne body a je nutné, aby boli od každej méty viditeľné aspoň najbližšie ďalšie méty. Pekný príklad si môžete pozrieť napríklad tu. Napokon, dodnes to takto robia aj štáty medzi sebou formou demarkačných komisií, v ktorých sú obidve strany zastúpené.

Aby vymedzenie hraníc diecézy malo praktický význam, musí byť jasné, zrozumiteľné a použiteľné.

Na oživenie predstavivosti a ilustráciu si všimnite dve nasledujúce mapky. Prvá ilustruje rozsah Veľkomoravskej ríše. Všimnúť si treba hlavne rozsah a tvar jej jadra – najtmavšia oranžová oblasť. Všade tam žili ľudia, ktorí si hovorili a boli známi aj okoliu – ako Moravania. Veľkým červeným trojuholníkom je zvýraznená poloha Tatier, myslíme „Korunu Tatier“ – Vysokú. Je viditeľné, že hranica jadra Veľkomoravskej ríše viedla na juh, teda „meridiem respicit“, ako sa píše v Kosmovi. Váh tečie zreteľne priamo na západ, takže v zakladacej listine sa nemohlo hovoriť o toku Váhu, ale o celej provincii, ktorou preteká rieka Váh. Miesto pod Korunou Tatier je zaujímavé aj tým, že nad Popradským plesom pramení rieka Poprad a tá tečie presne opačným smerom ako Váh, teda na východ. Medzi obcami Važec a Štrba, cez Hochvald, prechádza hlavné Európske rozvodie. Štrbania to mali do Važca cez kopec a do Liptovského Hrádku dvakrát tak ďaleko ako do Popradu. Predsa však Štrba celé storočia až do novej Československej republiky patrila správne a cirkevne na Liptov. Pretože hranica vedená z Koruny Tatier presne na juh by Štrbu zaradila do provincie Váh, nie Spiš.

Kvôli poriadku ešte zdôrazním, že územie na juh od Moravy, ktoré je označené ako Východná Marka Východofranskej ríše, je to isté, ako Bawaria v Kosmovom texte. Bavorsko teda siahalo najmenej až po Bratislavu a v časoch Boleslava II. zaberalo pravdepodobne aj časť Panónie.

 

f06-obr-3

Druhá mapka ilustruje pravdepodobnú polohu provincie Váh. Táto zrejme aj po zániku Veľkej Moravy zotrvačnosťou fakticky existovala naďalej a súdržnosť jej obyvateľov pomohla vytvoriť a upevniť svoje panstvo Matúšovi Čákovi o vyše 200 rokov neskôr. Hovorilo sa o ňom ako o „pánovi Váhu a Tatier“ a táto prezývka mohla znamenať práve toľko ako provinciu Váh až po Tatry.

Nižšie je mapka rozdelenia Uhorska medzi oligarchov na začiatku 14. storočia. Územie Matúša Čáka je belasá oblasť vľavo hore. Poloha Tatier je aj tu zvýraznená červeným trojuholníkom. Ako zaujímavosť uvediem, že oblasti, kde nie je napísané meno oligarchu, patrili priamo pod zvrchovanosť kráľa. Teda aj Spiš východne od Tatier.

 

f06-obr-4

Zvedavého čitateľa určite zaujala zvláštna ponožka, ktorá visí v spádnici Tatier na juhovýchodnom konci dŕžavy Matúša Čáka. Nebudem napínať, leží tam Matra. Ako to písal Kosmas? Kam vedie hranica smerom na juh od Tatier: „ad mediam silvam, cui nomen est Mǒre“. V rôznych verziách odpisov Kosmovej kroniky sa názov na tomto mieste vyskytuje v tvaroch: Mure, More, Modre, Mdere, Mderrae, Moure. Zápis v originále bol zrejme nečitateľný. Ani v našej verzii nemôžeme chápať „o s mäkčeňom“ ako slušnú hlásku a pisateľ zrejme len obkreslil, čo videl.

Kvôli poriadku uvediem, že práve posledná verzia (Moure) viedla k tomu, že sa tieto hory stotožnili s Mailbergom, lebo ten názov sa kedysi v histórii (ale nie v tom istom čase ako písal Kosmas), zapisoval ako Mouriberg.

V prospech Matry však hovoria dva silné argumenty.

Nižšie si všimnite kúsok mapy pohoria Mátra z roku 1808. Medzi miestnymi názvami nájdeme veľa takých, ktoré znejú: Cservené hory, Kopecz, Kis kopecz, Dolinka, Bráznitza a pod. Je preto pravdepodobné, že názov Mátra neurčili tomuto pohoriu prví Maďari, ktorí sem prišli (veď pod týmto názvom sa „Sylva Mátra“ vyskytuje vo všetkých uhorských kronikách), ale používali existujúci – slovenský názov.

 

f06-obr-5

V Kosmovom texte to vlastne už je zapísané, už to len správne po slovensky vysloviť: „Modré hory“.

Ostatne, maďarský názov najvyššieho bodu Matry znie Kékestető, čo znamená modrý, alebo skôr modravý vrch. A počuli ste niekedy Maďara vysloviť slovo Mátra? Znie to asi ako „Mótra“.

Druhý silný argument nie je tak jednoducho dostupný, lebo kvôli nemu treba prejsť cez hranice a naozaj vystúpiť na vrchol Matry. Ak však cestovateľ bude mať šťastie a vystihne jasný deň s minimom vlhkosti a prachu vo vzduchu, smerom na sever uvidí toto:

f06-obr-6

Áno, z vrcholu Matry je vidieť Tatry. Pri pravom okraji obrázka určite spoznávate typický profil Vysokej. Možno prekvapí aj šírka, akú Tatry na obzore zaberajú. Pri vytyčovaní hranice je preto nutné zamerať sa na určitý konkrétny vrchol, inak by sme dostali chybu aj v desiatkach kilometrov. Viditeľnosť je samozrejme obojstranná, skúsené oko na každom vyvýšenom bode medzi Tatrou a Matrou rozozná oba orientačné body a môže rozhodnúť, či stojí vzhľadom na ich spojnicu vo vnútri provincie, alebo už vonku.

Čiara medzi Tatrou a Matrou teda bola hraničná a nedá mi nespomenúť, že pamiatky na dodržiavanie tejto hranice sú zrejmé dodnes. Na západ od tejto línie totiž nenájdete žiadny pravoslávny kostol.

Tým by som na dnes mohol skončiť, no zápis v Kosmovej kronike by som ešte rád doviedol až do Bavorska. Už nám zostáva len kúsok textu („…et eiusdem montis eadem parrochia tendit, qua Bawaria limitatur“), kde už je jedinou prekážkou slovo „parrochia“. Väčšina interpretátorov s týmto slovom urobí kúzlo a prekladá ho ako biskupstvo alebo voľnejšie kraj, aby to vôbec dávalo zmysel. Základný význam toho slova je farnosť, keby však bolo napísané s jedným „r“. Lenže toto všeobecné slovo je bez bližšieho geografického určenia v popise hranice bezvýznamné. Preto sa domnievam, že pôvodný prepisovateľ urobil v slove niekoľko drobných pravopisných chýb a zapísal dôverne známe slovo, ktorým sa cirkevné texty hemžia, namiesto mena provincie Panonia. Záver popisu hranice by potom znel asi takto: „…a ďalej tadiaľ, kde sa podobné hory zvažujú k Panónii, až po hranice Bavorska“. Vzdialenosť z Matry po Dunaj je totiž už menej ako 100 km a hranica Panónie je presne určená tokom Dunaja. V tomto úseku už nie sú o hranici žiadne pochybnosti a takéto určenie stačí.

Dodatok:

Po napísaní väčšiny z tohto textu som zistil, že som nebol prvý, kto uvažoval o Matre ako o hraničnom pohorí. Uvádza to aj František Palacký v zošite Geschichte von Böhmen z roku 1844 na strane 15. V citáte z Kosmovej kroniky za slovom Mudre uvádza v zátvorke poznámku „(Matra?)“, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Takže dúfam, že aj majstra Palackého by dnešná časť potešila.

navajamm

Zdroje:

Mapy – hungaricana

http://v2.manuscriptorium.com/apps/main/en/index.php?request=show_tei_digidoc&docId=set031101set485&client=#XXXVII.

http://digit.nkp.cz/projekty/VZ-2004_2010/2007/Prilohy/StructuredText/Kosmas_pozn.xml

http://www.toudy.sk/images/ukrajina2011/1vyvoj_uzemia.pdf

http://mek.niif.hu/00900/00940/html/img/nagy/420e.jpg

https://maps.hungaricana.hu/en/OSZKTerkeptar/2108/view/?bbox=1475%2C-5693%2C8781%2C-2450

http://www.met.hu/ismeret-tar/erdekessegek_tanulmanyok/index.php?id=914

 

Reklamy
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

14 reakcí na Tatra, Matra, Fatra (6. časť) – Matra je modrá

  1. kchodl napsal:

    Výborné!
    Zaujala mě na tom hlavně manipulace R-U „historiků“ a „geografů“.

    A pak také produktivita třeba Palackého – ten snad dělal úplně všechno! Vůbec nechápu, že toho tolik stihl, když v jeho době musel hodně času věnovat shánění materiálů po všech možných archívech a knihovnách.

    • NavajaMM napsal:

      Áno, pracovitosť týchto starých majstrov je obdivuhodná. Dnes je mnoho materiálov dostupných veľmi rýchlo v digitálnej forme, veď aj ten Kosmas z Národnej knižnice. Títo starí majstri za tými listinami museli niekedy celé dni cestovať a potom celé hodiny sedieť niekde v nevykúrenej študovni.
      Prekvapilo ma, keď som sa v jednom odbornom časopise dočítal, že k raným dejinám Uhorska po rozpade Veľkej Moravy najviac pôvodných prameňov spracoval Sasinek pred 150 rokmi. Ostatní po ňom sa už vo veľkej miere odvolávajú na predchodcov.

  2. Joda napsal:

    Za svého pracovního pobytu v Maďarsku jsem byl na hoře Kékes vylezený. Byl krásný den a směrem na sever jsme viděli to, co je na Navajově snímku. Nemohli jsme se ale dohodnouut zda jsou to Vysoké či Nízké Tatry. Spor byl o geometrii. Kékes je vysoká 1014 m.n.m. Nebudou při pohledu z této výšky dvaapůltisícovky zakryté před nimi ležícími dvoutisícovkami?

    • Joda napsal:

      Dovysvětlím. Kékes leží přesně na 20. poledníku, v Tatrách leží na 20. poledníku Kriváň. Když se ale udělá spojnice mezi Kékes (1014 m.n.m.) a Lomnickým štítem (2634 m.n.m.), tak se na spojnici ocitne v Nízkých Tatrách Kráľova Hoľa (1946 m.n.m.).

      • NavajaMM napsal:

        Áno, správna geometria. Tento výškový rozdiel je však dostatočný na to, aby z Lomnického štítu bola viditeľná Matra (dolu).
        Vzhľadom na tému seriálu a doterajšie závery je však dôležité, aby bola zreteľne viditeľná Vysoká s typickým profilom, na ktorú môžu zememerači zacieliť svoje prístroje (aspoň pravítko a uhlomer, to používali už antickí Gréci).

    • NavajaMM napsal:

      Nebudú. Od Matry smerom k Tatrám stojí Muránska planina a tá časť hrebeňa Nízkych Tatier okolo Priehyby, ktorá má do 1500 mnm. Posledný výrazný vrchol na fotke v článku je Kriváň. Ďumbier, ktorý by výškovo mohol Tatry prekryť, je ešte viac vľavo.
      Ostatne, pri príprave článku som našiel aj iné foto z Pilišských vrchov nad Budapešťou, teda ešte skoro o 100 km západnejšie. Tatry sú vidieť celé a krásne.

      • Hudec napsal:

        To Mihálko Erika vyfotila moc hezky.

        • LB napsal:

          Jj, moc pěkná fotečka. Skoro až přemýšlím, jesli je to vůbec možné.
          Od Budapešti k Tatrám je to nějakých 200, spíš 250 km. A taky bych v popředí čekal Nízké Tatry, měla by být vidět část Chopok – Ďumb,, která je přes 2000 m.

          I když ano, ve druhé čtvrtině zleva to bude ono. Eržika měla dobré světlo i foťák.

  3. Hudec napsal:

    Tohle vám muselo dát strašně práce a je to velmi zajímavé. Nechtělo se vám takto se věnovat třeba i Šumavě……. ? 🙂

    • NavajaMM napsal:

      Do tohoto seriálu mám pripravené ešte dve zaujímavé časti a hlavná záhada – pôvod názvu Fatra (… no nebudem predbiehať). 🙂
      Určite je v našom okolí, aj na Šumave, ešte veľa podobných záhad, ktoré čakajú na objavenie. Som vďačný domácemu pánovi, že mi požičal toto rozhľadené a kritické publikum. Rád by som z tohoto materiálu spracoval súvislý text a páčilo by sa mi, keby motivoval ďalších nadšencov, aby pátrali vo svojom okolí. To viete, viac hláv predsa len…

  4. vera napsal:

    Můžu něco nabídnout, pane Navajamme? Zkusila jsem zapátrat po slovu Matra, a možná má mnohem starší a vzdálenější původ než by se mohlo zdát. Podle francouzského slovníku je slovo „Matra dodnes používané na Korsice, jméno se odkazuje na město Matra, Haute-Corse. Je ligurského původu, název místa odkazuje na vrchol nebo kámen“.
    Ligurský lid osidloval ve starověku část Itálie. Nabízí se otázka, jestli náhodou neputoval světem, a jestli nemohl zanechat stopu i v maďarském pohoří. Noví osídlenci zpravidla označovali nová místa názvy svých původních domovů.
    Nebylo by to logické a jednoduché řešení? A klidně vám přenechám autorská práva objevu, za tu práci co jste zatím stvořil 🙂

    • NavajaMM napsal:

      Ďakujem za túto indíciu, paní Vero. Rozhodne to je informácia, s ktorou treba pracovať. Viem, že na Korzike je Matra aj rozšírené priezvisko osôb, dokonca sa akýsi Matra spomína v niektorej kronike ako vodca protifrancúzskeho povstania. Určite nie je vylúčené, že sa ľudia z tejto oblasti nemohli sťahovať aj za Dunaj. Žiaľ, neviem o tejto veci viac než to, že je to prípustná hypotéza.
      Zaujímavé je však aj to, že podstatne viac osôb s priezviskom Matra, žije v Indii. Juhoafričan slovenského pôvodu Dr. Cyril Hromník, ktorý ovláda niektoré drávidské jazyky, dokonca tvrdí, že v tamilčine Matra znamená Modrá hora a že predkovia Slovákov, ktorí toto horstvo pomenovali, sa prisťahovali z Indie. Podľa Hromníka v Tamilčine Tatra znamená Biela hora a Fatra znamená Červená hora. Tak by sme to mali parádne aj s trikolórou. Smola je, že máme veľmi málo faktov, ktoré by túto elegantnú hypotézu potvrdzovali, preto ju zatiaľ ani nespomeniem v tejto sérii.
      No najzávažnejší dopad Vašej teórie na túto časť seriálu, by bolo vyvrátenie hypotézy, že Kosmas píše o Matre. Matra bola totiž Matrou kontinuálne a bez chýb od prvej anonymovej kroniky (Gesta Hungarorum) zo začiatku 12. storočia. Kosmas je o necelé storočie skôr a ako sme videli, v žiadnej verzii odpisu sa nevyskytuje „Matra“. Takže ak by sa toto horstvo volalo Matra dávnejšie pred príchodom Maďarov, Kosmas by buď správne zapísal jeho názov, alebo nepísal o Matre.
      Viem si predstaviť, ako mohli názov pohoria ovplyvniť Maďari, aj som to popísal v článku. Ak by sa však našla staršia písomná pamiatka spred Kosmovej kroniky (napríklad z rímskeho obdobia), kde by sa vyskytol názov Matra a šlo by o toto pohorie, tak by som dnešný príbeh považoval za vyvrátený.
      Nepovažujem to za vylúčené a sám sa ešte pokúsim podobnú rímsku pamiatku nájsť.

      • vera napsal:

        To byl jen bláznivý nápad, nechtěla jsem vám nic nabourat. Ale, kdyby se vzalo do úvahy, že Kosmovi říkal název pohoří nějaký Maďar, který to vyslovoval po svém, a Kosma rozuměl jenom Mótr, tak by můj nápad mohl do světa, a zároveň by i vám mohla teorie o trikolóře zůstat, protože varianta Matry z Indie je stejně hezká. Hlavně se nebát jít dál, za obzor 🙂

        • NavajaMM napsal:

          🙂 Maďar Kosmovi asi nie. Verím, že to bol niekto blízky sv. Vojtechovi.
          Ale áno, súhlasím, že fantázia a rozlet sú potrebné.

Komentáře nejsou povoleny.