Tatra, Matra, Fatra (4. časť) – prečo sú Nízke Tatry nízke


Motto: Repetitio mater studiorum… et pater imbecilitas mentis.

Je načase rozhliadnuť sa ďalej po našom bývalom Comitatus Liptoviensis. Dnes to budú Nízke Tatry. Ozaj, kedy prišli k tomuto svojmu menu? Ako Nízke Tatry ich totiž nájdeme až na mapách, ktoré pochádzajú z novej Československej republiky – z roku 1924.

Na mapách Uhorska tesne na začiatku 20. storočia sú označené ako Nižne Tatry. Keď sa pozrieme do starších máp z 19. storočia alebo skôr, nikde sa tento názov nevyskytuje. Dokonca toto pohorie na starých mapách ani nemá ucelený jeden názov. Pozrime si napríklad mapu „Karte Des Oesterreichischen Kaiserstaates“ z roku 1856:

f04-obr-1

Na tomto obrázku sú názvy ťažko čitateľné, no dolu v zdrojoch k mapám nájdete na túto mapu adresu (Rumsey) a môžete sa presvedčiť, že ako Tatra Gebirge sú označené len dnešné Vysoké Tatry, iných Tatier na mape niet. Na mieste dnešných Nízkych Tatier sú označené len jednotlivé horské masívy, od západu od Donovalov to sú: Velka Kochula, Chabiance, Polana, Dumbia, Teufel Hochzeit (Certova Svadba), Vapenica Hola, Orlova, Kralova Hola.

Najstaršia mapa, ktorú som našiel a na ktorej je označené toto pohorie ako celok, je tzv. Lazarusova mapa z roku 1590. Hory po oboch stranách Hrona sú tam označené veľkým nápisom Sylva Brigart.  Sylva je latinské označenie pohoria, znamená to les, ale Brigart je záhada. Zvlášť preto, že som sa s ním predtým ani potom nestretol. Dolu v odkazoch nájdete adresu tejto mapy, no nedávam ju sem ako obrázok. Je tiež málo zreteľná.

Jediná ďalšia zmienka o pohorí tohto mena je na mape, ktorá pochádza asi z roku 1651, autorom je Joan Blaeu a očividne vychádzal z Lazarusa.

f04-obr-2

Stredom mapy sa k ľavému dolnému rohu vinie rieka Hron – Granum flu. V strede mapy tiež pretína zreteľný nápis Brigart Sylva. Mnoho názvov miest vieme identifikovať. V hornej časti mapy je náš liptov a tam rozoznávame Ružomberok – Rosenberg. Z. Niclas je Liptovský Mikuláš, Hywa sú Hybe, Vyvar je Liptovský Hrádok (od Új vár, t.j. nový hrad). Orieškom pre mňa je názov Almacum, ktorý sa dá stotožniť s obcou Almanfalva, to sú dnes Beňušovce a je mi záhadné, prečo by mali byť na mape. Je to v podstate bezvýznamná dedinka pri Liptovskej Mare.

Pán Hudec zrejme bude márne hľadať Banskú Bystricu. Je tu pod názvom Neusoll. Kúsok poniže po prúde Hrona je aj Altsoll, to je dnešný Zvolen.

Ale späť k Nízkym Tatrám, pozrieme si aj o niečo prehľadnejšiu a presnejšiu mapu Liptovskej stolice z roku 1736 od Samuela Mikovínyho.

f04-obr-3

Samuel Mikovíny je nestor modernej kartografie v Uhorsku. Táto jeho mapa bola súčasťou veľkého kolektívneho vlastivedného diela „Notitia Hungariae novae historico-geographica“, ktorého hlavným autorom bol Matej Bel. Prírodné podmienky a hory, ktoré ohraničujú Liptov, Bel popisuje v podrobnom výklade a na juhu postupne opisuje pohoria (od východu) Alpes Kralova Hora, Alpes Csertova Svadba, Alpes Baba, Alpes Prasiva. To, že všetky tieto pohoria nazýva „Alpes“, podobne ako Tatry na väčšine starých máp sú označené ako Alpes Carpathici, naznačuje, prečo aj týmto horám neskôr prischol názov „Tatry“, keď štúrovci začali uhorské názvy meniť za slovenské.

Na Mikovínyho mape upozorním ešte na niekoľko detailov. Predovšetkým je to názov najvyššieho úseku hrebeňa – Baba. Geografický názov hory – Baba je na Slovensku pomerne častý. Najznámejšia je Babia hora na Orave na hranici s Poľskom, ktorá má na úpätí Hviezdoslavovu horáreň – pravdepodobnú inšpiráciu k jeho Hájnikovej žene. Známa je aj Pezinská Baba so svojimi pretekmi automobilov do vrchu. Keby sme však na prstoch počítali všetky Baby a Babky na Slovensku, prsty by nám nestačili. Baba je starý slovanský mýtický názov a bolo to jedno z mien bohyne Moreny.

Do Alpes Baba sa nepočítal Ďumbier, ten bol pri prvom vojenskom mapovaní Uhorska, ukončenom roku 1787, zakreslený o niečo východnejšie. Baba je teda hora, ktorú dnes poznáme ako Chopok. Zaujímavosťou je, že táto hora sa volala Babou len z južnej strany, z Horehronia. Liptáci vždy tejto hore hovorili Chopok. Od profesora Uličného z Ploštína, kam Chopok katastrálne patrí, som sa dozvedel aj pôvod názvu – vrcholová časť Chopku má pri pohľade z Liptova tvar mraveniska – je to taký „mravčí chopok“.

Na Mikovínyho mape si ukážeme ešte dva detaily – chyby (aj majster sa utne), ktoré mali kvôli Mikovínyho autorite geografické dôsledky.

Prvá chyba sa týka ešte našej Malej a Veľkej Fatry:

f04-obr-4

Mikovíny zakreslil Veľkú Fatru (Nagy Fatra) južnejšie od skutočnej polohy sedla Fatra a zakreslil ju ako vysokú horu. Malú Fatru (Kis Fatra) zakreslil tiež ako horu, severne od sedla Fatra, ale južnejšie od polohy Malej Fatry, ako bolo uvedené v minulom článku. Skutočná poloha Malej Fatry je asi tesne pred „K“ v názve osady Kralyovan. V tejto Mikovínyho chybe, ktorú v popisnom texte Matej Bel rozvinul tak, že o Fatre písal ako o veľkej hore, tu treba hľadať príčinu, prečo sa Veľká a Malá Fatra stali pohoriami.

Druhá Mikovínyho chyba sa tiež týka horského priechodu, tentoraz na východnom konci Liptova pri prechode na Spiš:

f04-obr-5

Ide o názov Hochwald, ktorý Mikovíny umiestnil na výšiny predhoria Tatier nad Štrbou. Matej Bel v  texte popisuje, že Hochvald bol pre furmanov postrachom. Viedla cezeň veľmi strmá cesta cez hustý les, v ktorom sa často skrývali zbojníci. Už za čias Mikovínyho a Bela nechal Liptovský župan vyrúbať všetky stromy na dostrel od cesty cez Hochvald. Preháňanie informátorov teda primälo Mikovínyho, aby názov zapísal na podstatne vyššie kopce. Výsledkom je to, že v novom vydaní diela Mateja Bela sa nájde poznámka od prekladateľa (z latinčiny), ktorý nevedel polohu Hochvaldu priradiť k žiadnemu existujúcemu názvu kóty v predhorí Tatier.

V skutočnosti je Hochvald úzky hrebeň, ktorý spája Važec a Štrbu. Važťania mu v svojom jedinečnom nárečí hovoria „Hovaud“ a každý, kto cestoval do Popradu po novej diaľnici ho pozná. Na vrchole Hochvaldu sú dve benzínové pumpy, každá jedným smerom, a pri každej je veľké odpočívadlo. Oplatí sa tu zastať, kvôli nádhernému výhľadu na Tatry.

f04-obr-6

Vráťme sa však k Nízkym Tatrám, o ktorých tušíme, že ich výška (Alpes) je dôvodom, prečo sa stali Tatrami. Prečo sú však nízke?

Možné vysvetlenie hľadajme v antonyme – v slove „vysoký“. V Ľubochnianskej doline máme výšinu, ktorá sa volá Vysoký vrch:

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Jeho nadmorská výška je 815 m, teda len o niečo viac ako 50 m prevyšuje Vrchfatru – Ľubochnianske sedlo. Je zo všetkých okolitých vrcholov najnižší, ale práve on sa volá Vysoký vrch. On a Vysoký Grúň, ktorý je priamo nad Ľubochňou, je druhý najnižší so svojimi 883 m. Za suseda má Grúň s výškou 987 m. Tieto „vysoké“ vrchy sú však najvyššie relatívne. Ich úpätia sú na úrovni údolia a ich svahy smerujú strmo bez prerušenia až na vrchol. V tomto zmysle sú aj Vysoké Tatry „vysoké“ a Nízke Tatry zas túto kvalitu nemajú. Ich vrcholy sú oproti svojmu okoliu „nízke“.

navajamm

(obr. NavajaMM)

 

Zdroje k mapám:

Mapy – hungaricana

http://www.oldmapsonline.org/map/rumsey/0879.009

http://3.bp.blogspot.com/_EdtSm1CwIPA/RgqBKnjU4zI/AAAAAAAAAO8/hK-4-7klDtA/s1600-h/lazaruslafreri1590.jpg

http://mapy.mzk.cz/mzk03/001/052/243/2619316424/

https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/10380/view/?bbox=-883%2C-3514%2C6422%2C-271

Napsal NavajaMM

Další článek v 17:00: Propagace

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , , , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

22 reakcí na Tatra, Matra, Fatra (4. časť) – prečo sú Nízke Tatry nízke

  1. Hudec napsal:

    Mordyjé, vy máte na tom Slovensku kopců, až se to člověku nějak motá. A díky za tu Bystricu 🙂 .

  2. NavajaMM napsal:

    Jeden z prvých čitateľov, rodák z Liptova, ma upozornil na súdnu svedeckú listinu v maďarskom archíve, z roku 1513, ktorá začína slovami:
    „Nos Michael Almán de Almanfalva, Vice-Comes et Judlium Cottus Liptoviensis.“
    To znamená „My, Michael Almán z Almanfalvy, zástupca župana a sudca občianskych záležitostí.“
    Čo mi vysvetľuje prítomnosť obce Almacum (Beňušovce) na Lazarusovej a Blaeuovej mape.
    Týmto za informáciu ďakujem.
    https://library.hungaricana.hu/hu/view/KozMagyOkmanytarak_Reviczky_Csalad_1272-191623_1_fuzet/?pg=26&layout=s

  3. bob napsal:

    Fakt zajímavý článek.
    Díky.

  4. Slim napsal:

    Hřebenovka Nízkých Tater je skutečně těžká štreka, má celá asi 110 km, pokud se pamatuju. Šel jsem jí natřikrát, v různých letech. 🙂

    Vystoupáte na hřeben, na zádech krosnu se spacákem, z Liptovské Tepličky to musí být snad nějakých 800 m. převýšení. A pak jdete pohodově po hřebeni a za Velkou Vápenicí sestup do Priehyby, nějakých 500 výškových m. zase dolů, vlhkou hlínou mezi kapradím, a ze sedla hned zase totéž nahoru… Tahle masáž dostane vaše stehenní svaly do stavu, kdy třetí noc, v chatě Hrdinov SNP pod Ďumbierem lezete k večeři se schodů pozpátku. 🙂

    A na Chabenci – zase jindy a o kus dál na západ – jsem myslel na Švermu. Já to šel v červnu a oni v listopadu, ve sněhu (Šverma s nedoléčenou TBC). Myslel jsem tehdy, že zdechnu a když jsem na ten kopec vylezl, ukázalo se, že Chabenec je až ten další..

    http://www.treking.cz/vrcholy/chabenec.htm

    • Slim napsal:

      Tady to je, ve vší hrůze. Být extrémní turista je teda záhul!

      http://www.treking.cz/treky/nizketatry.htm

      A vidím, že chata Hrdinov SNP je nateraz chatou M. R. Štefánika. 😦

    • NavajaMM napsal:

      Slime, áno, tá hrebeňovka na jeden raz je výkon. Prešiel som to raz ako stredoškolák. Vtedy sa to organizovalo ako tradičný letný prechod hrebeňom. Mali sme to uľahčené, lebo stany, spacáky a všetko ťažké nám medzi jednotlivými tábormi vozila vetrieska. Aj tak nám to trvalo týždeň 3 + 3 dni s oddychovým dňom na Čertovici. Začínali sme v Švermove (dnes Telgárt), prvú noc sme spali priamo na Kráľovej Holi, potom postupne až do Španej doliny.
      Na vyváženie toho vozenia batožiny sme to brali športovo za každého počasia a vtedy sme schytali naozaj každé. Po najťažšom úseku cez Ďumbier, Chpok a Chabenec sme pod Latiborskou hoľou stavali stany v lejaku a potme. No, popravde celkom tma nebola, občas nám posvietil blesk.

    • NavajaMM napsal:

      Tiež som pod Chabencom pomyslel na Švermu. Ráno po tej búrke sme šlapali späť na hrebeň, ešte bola mokrá tráva a hustá hmla, šli sme husím pochodom a bolo vidieť tak troch ľudí dopredu a dozadu.
      Spomenul som si aj na rozprávanie nášho dejepisára zo základky. Tiež ten hrebeň šlapal v zime za povstania. Teda sneh po pás a ešte ich Nemci ostreľovali mínometom. Raz, keď trafili celkom blízko, sa im splašil kôň, na ktorom mali naložený proviant. Ako sa kôň mykol, spadol z neho veľký okruh syra. Tie sa vtedy robili statočné, mal takmer meter v priemere, ako koleso z voza. A tak sa im aj pred očami kotúľal dolu zasneženým svahom niekam k tým Nemcom. Učiteľ hovoril, že si ešte mnohokrát na ten syr spomenuli, keď hladní mrzli kdesi vysoko v kolibe.

      • Slim napsal:

        Šverma byl skutečný hrdina, nebál se. I Stalinově chybné linii vůči fašismu se nebál v r. 1935 postavit. Pak si to taky odskákal. Už jsem to tady kdysi uváděl.
        Hemingway někde píše (Sbohem armádo ?), že ty nejstatečnější osud zabije jako první,

        • Jos napsal:

          Letos v létě jsem strávil týden na Slovensku. A zajel jsem si také do Svidníka na Duklu. Byl to trochu smutný výlet. Památník na Dukle viditelně strádá. A na vyhlídkové věži je to patrné obzvláště silně. Je vidět, že chybí peníze i pozornost. Jediné co je udržováno v perfektním stavu jsou vojenské hřbitovy příslušníků wehrmachtu. Proto ten smutek.

          • Slim napsal:

            To jste byl v Hunkovcích, Josi, ne? Fotka je v článku o Dukle.
            To víte, Němci platí a nepochybně i kontrolujou odvedenou práci.

            Z Dukelského památníku jsem měl spíš dojem, že tam moc návštěvníků nechodí.

            • Jos napsal:

              Máte pravdu Slime. Nával tam nebyl. Ale osaměle jsem se tam necítil. Bylo tam několik skupinek lidí asi tak mezi 20 – 30 lety. Ale více mně chyběly nějaké informační systémy. Nebo mapy na ochozu vyhlídkové věže rozpadlé vlhkem a pro orientaci nepoužitelné. Prostě řada, vlastně nenákladných drobností, svědčící o nedostatku pozornosti.

            • Jos napsal:

              Trochu mne Slime překvapilo, když jsem na tom hřbitově wehrmachtu v Hunkovcích našel též několik hrobů vojáků slovenské armády.

              • Slim napsal:

                Tak to nevím, neprohlížel jsem to tak podrobně. Asi bojovali s nima.

              • NavajaMM napsal:

                To je takmer vylúčené. Slovenské divízie v tomto priestore boli odzbrojené a rozpustené ako nespoľahlivé, ešte pred začiatkom duklianskej operácie.

              • NavajaMM napsal:

                Tí vojaci – Slováci sú asi z I. svetovej vojny. Podľa popisu ich je tiež niekoľko pochovaných na tomto cintoríne.

            • kočka šklíba napsal:

              No byla jsem tam už asi před 5 lety, a měla jsem dojem ten samý, bylo to celkem udržované, ale byli tam kromě nás myslím Holanďani a ještě jedni Češi. A jinak velmi zajímavé, nejen Dukelský průsmyk, ale i okolí.

  5. Hudec napsal:

    Už se těším na ty Vysoké, tam jsem „doma“.

    • NavajaMM napsal:

      Pane Hudče, tak už nabudúce.
      Aj keď, nie som si istý, či vás nečakajú podobné prekvapenia ako s tou Bystricou. 🙂

Komentáře nejsou povoleny.