Tatra, Matra, Fatra (2. Časť) – horské sedlo, čo dalo meno pohoriu


Motto: Repetitio mater studiorum… et pater imbecilitas mentis.

 

V minulej časti sme sa dozvedeli, že Fatra je miestny názov Ľubochnianskeho sedla vo Veľkej Fatre. Prečo je toto sedlo, o ktorom možno väčšina z vás dodnes nevedela, také dôležité, že dalo meno jednému z najznámejších slovenských pohorí?

 

Poľská wikipédia (https://pl.wikipedia.org/wiki/%C4%BDubochnianske_sedlo), ktorou sa končil minulý článok, uvádza, že cez tento horský priechod viedla obchodná cesta z Turca na Liptov, a to až do vybudovania pevnej cesty okolo Váhu pri Kraľovanoch.

 

Siahnime po monografii Ferdinanda Uličného „Dejiny Liptova od 9. do 19. storočia“, kde na str. 241 píše:

„Krajinskými cestami sa pomenúvajú najdôležitejšie, najdlhšie cesty, vedúce z jedného kraja do susedných krajov a stolíc, aj do zahraničných krajín. Krajinskými cestami boli dva druhy ciest. Suché cesty a vodné cesty. Slováci od stredoveku krajinské suché cesty tradične pomenúvajú aj ako hradské cesty…

…V latinských listinách od 13. – 14. storočia také cesty pomenúvali v zmysle stará (starobylá) cesta, veľká cesta, verejná cesta alebo kráľovská cesta.

…trasa krajinskej cesty viedla z Turca od Nolčova sedlom cez hory do dolnej časti Ľubochnianskej doliny a do údolia Váhu, na sever údolím Komjatňanského potoka na Oravu a ďalej do Poľska. Táto cesta bola nepochybne používaná okolo 11. storočia, o čom nepriamo svedčí názov dediny Komjatná, avšak písomné správy o nej sa nezachovali.“
Pri osobnom rozhovore mi prof. Uličný vysvetlil, že v názve Komjatná je schované slovo komnata vo význame „hosťovská izba“. Teda šlo o známu zastávku so zájazdnými hostincami, kde si furmani mohli oddýchnuť pred alebo po prekonaní horskej prekážky.
Prof. Uličný o tejto ceste nenašiel zmienky v stredovekých listinách, no miestne ústne podanie si pamätá nielen na to, že sedlom viedla cesta, ale aj na určité technické podrobnosti. Hore na Vrchfatre údajne kedysi stála koliba a v nej žil furman s koňmi. Sledoval cestu v doline a keď sa blížil voz, zišiel mu s koňmi naproti. Kone potom pripojil k príchodziemu vozu („na logoč“) a pomohol ho vytiahnuť do sedla.
Na túto cestu si však pamätali, a nechali písomný záznam, aj ľudia pomerne nedávno. Dostala sa mi do rúk knižka Z cestovných denníkov štúrovcov, ktorú zostavil Karol Eliáš a pôvodné texty pochádzajú z polovice 19. storočia. V cestopisnej časti od autorov Karola Alexandra Modrániho a Karola Zorkóci sa na strane 200 dočítame toto o Ľubochni:
„Ten istý duch previeva tuná, ktorý aj v Hrádku, takže by sa toto okolie dobrým právom mohlo volať Malý Hrádok. Toto mestečko pozostáva len z úradných komorných budov, úrady v nich umiestnené starajú sa o dobrý poriadok pri vydávaní a zhromažďovaní dreva a sadení lesov.
Asi sto krokov od tohto mesta dvíha sa cesta do Veľkej Fatry, ktorá vedie do Turca. Cesta tvorí prirodzenú hranicu medzi Liptovom a Turcom. Ľubochňa, ktorá na začiatku Liptova leží, je cieľom všetkých tých, ktorí z Turca prichádzajú a tú strašnú a v zime najnebezpečnejšiu cestu podnikajú. Hneď pri potoku toho istého mena ide sa asi míľu, potom vrchy tak zúžia dolinu, že zostane miesto len pre rútiaci sa potok a cestu idúcu dohora. Beda cestujúcemu, ktorý sa na nej s protiidúcim vozom stretne. Vyhnúť sa je nemožné. Nezostáva iné ako naspäť voz cúvať zo pol hodiny alebo voz na kusy porozoberať. Oboje toto je náročné na čas i nebezpečné, najlepšie by bolo na istých úsekoch cesty vysekať miesta na vyhýbanie.“
Cesta, ktorú popisujú, dnes vyzerá zhruba takto (uvádzam s copyrightom z Panoramia):
f02-foto-1
Naši dvaja cestovatelia pravdepodobne nevyšli až hore, lebo v ďalšom texte sa venujú vodnej ceste dolu Váhom a popisujú cestu cez Kraľovany. Je to škoda, lebo toto ich strašenie cúvaním alebo rozoberaním voza považujem za číru špekuláciu. Ten furman, ktorý mal živnosť na Fatre a pomáhal pri výstupe, by sotva riskoval, že bude musieť vozy ťahať na viackrát. Hore na Fatre preto predpokladám pomocníka alebo jednoduché technické zariadenie (závoru), ktorý by sa dal zastaviť náhodný protiidúci voz, kým je čas. Preto je škoda, že tam nevyšli, boli by nám nechali vzácne svedectvo.

Tiež je šťastie, že staré listiny a mapy začali digitalizovať aj v Maďarsku a tak sa dostaneme k viacerým zaujímavým kúskom, tentoraz to budú mapy.
f02-obr-1

 

Mapa je z roku 1794 a je na nej zobrazená časť toku Váhu od Rybárpoľa pri Ružomberku v pravom dolnom rohu po Kraľovany v ľavom hornom rohu. V ľavom dolnom kvadrante je dolná časť Ľubochnianskej doliny. Z tohto kvadrantu si pozrieme aj detail vo väčšom priblížení.
f02-obr-2

 

Legenda vľavo hovorí, že touto oblasťou vedú tri cesty, ktoré sú nižšie popísané. Hneď na prvom mieste je cesta „Ex Monte Nagy Fátra per Lubochna et Gombás“ do Ružomberka. Druhá cesta vedie od Kraľovian popri Váhu a spája sa s prvou v Ľubochni, tretia cesta vedie po druhej strane Váhu.
Na tejto mape je zaujímavé aj to, že Ľubochňa je charakterizovaná ako „Depositium“. Všimnime si tiež, že Montes Nagy Fátra (Veľká Fatra) sa hovorí len oblasti od sedla Fatra ku Kraľovanom. Okolité pohorie má nápis „Regio Camerales Sylva“, čo znamená pohraničné hory Komory (myslí sa Uhorská kráľovská komora, ktorej v tom čase patrilo panstvo Liptovského Hrádku). Časť súčasnej Veľkej Fatry, ktorá prilieha k Ružomberku, sa na mape nazýva „Rosembergensis Sylvae“.
Prenesenie názvu Veľká Fatra na celé dnešné pohorie, sa teda udialo pred menej ako 200 rokmi.
Ďalším zaujímavým kúskom, ktorý nám priblíži význam cesty cez Fatru, je mapa Jánosa Tomka-Sáskyho z roku 1751.
f02-obr-3
Na Mape sú znázornené stolice severozápadného Uhorska, západná časť dnešného Slovenska. Určite viete identifikovať väčšinu miest. Dvojité čiary sú rieky. Pre nás je dôležitá dvojitá prerušovaná čiara z ľavého dolného rohu od mesta Possony (Bratislava), ktorá krížom kľukato vedie až takmer do pravého horného rohu do mesta Rosemberg (Ružomberok). Medzi mestami Turan a Rosemberg sa zreteľne odkláňa od  údolia Váhu a do Ružomberka vedie cez hory. To je náš úsek cesty cez Fatru.
Všimnite si, že v tomto úseku mapy niet inej cesty, ktorá by bola takto zakreslená. Hoci nie je jediná a sú viditeľné odbočky, ktoré sa s touto cestou križujú, je určite najdôležitejšia. Pripomeňme si, že od bitky pri Moháči v 1526 do bitky pri Viedni 1683, teda viac ako 150 rokov, bola veľká časť Uhorska vrátane juhu Slovenska súčasťou veľkej tureckej Porty. Táto naša Via Magna, ako sa oficiálne volala, bola najdôležitejšou spojnicou Viedne so Sedmohradskom.
Kam až historicky mohol siahať význam tejto cesty, si ukážeme na schematickej mapke obchodných ciest v čase neskorej Rímskej ríše. Tá jediná zreteľná čiara na sever k Baltu vedie z Carnunta (ležalo pri Dunaji oproti dnešnému Devínu) cez Moravskú bránu k prameňom Visly. Netreba si to však predstavovať ako dávnovekú diaľnicu. Táto trasa mala veľa bočných vetiev, ktoré stálo za to využiť, ak prírodné alebo spoločenské podmienky vytvorili na trase nepriechodnú prekážku.
f02-obr-4
Fajn, zatiaľ to stále bolo o Veľkej Fatre. Ale čo Malá Fatra? Je to vari tiež horské sedlo? Alebo sa v Malej Fatre nájde rovnomenný vrchol s výhľadom a Ondrušova teória bude zachránená?
Malú Fatru si necháme do budúcej časti.

Zdroje k mapám:
https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/5266/view/?bbox=-1700%2C-7696%2C15677%2C19
http://mapy.mzk.cz/mzk03/001/052/317/2619316589_03/
http://www.mindtools.net/GlobCourse/600.mckay184_map.jpg
Napsal NavajaMM

(P.S. Pokud by se vyskytly výraze české, je to vina všech opravovatelů, tedy jako Wordu tak WordPressu, není to úmysl, spíše moje přehlédnutí)

Advertisements
Příspěvek byl publikován v rubrice Navaja se štítky , , . Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

24 reakcí na Tatra, Matra, Fatra (2. Časť) – horské sedlo, čo dalo meno pohoriu

  1. Hudec napsal:

    Je to zajímavé čtení a už se těším na Tatry (na ty Vysoké). Ale těžko to nějak komentovat, tak jen pochvalou 🙂 .

  2. Slim napsal:

    Velkou Fatru znám proti M.F. málo, byl jsem tam jen 2x. Krásné vršky, taky proto, že poměrně málo navštěvované. Připomíná mi to Roháče (proti Vysokým)
    Pamatuju se na OBROVSKÉ hořce tolitové, plná louka někde u Černého kameňa. Vápnomilná
    flóra v plné parádě.

    A báječný kruhový výhled z Ostredku. Měli jsme tehdy lepší počasí, než tihle kluci

    http://www.treking.cz/treky/kouzelnym-hrebenem-velke-fatry.htm

    2) Pořád mě plete to rýmování se: Máátra, Fáátra, Táátra

  3. Miluše napsal:

    Pane NavajoMM, přijměte poděkování za popis krajiny nazývané Fatra a vůbec, za všechna Vaše vyprávění. Moc pěkně se to čte v té nádherné slovenštině, kterou používáte. Už se mi asi nepodaří podívat se ještě na Slovensko, ale mám ten kraj ve vzpomínkách. Vybavila se mi louka plná krokusů poblíž Banské Bystrice, ještě kolem ležel sníh. A potom také vzpomínka na učitele Tomišku, který s námi nacvičoval píseň Aká si mi krásna, ty rodná zem moja…

  4. vera napsal:

    Pěkné, velmi libozvučné 🙂 Malou technickou poznámku k tomu křižování vozů na úzké cestě – to se prý řešilo zvukově, nějaké trouby a rohy, ale jestli měl přednost ten dolů nebo ten nahoru, to nedovedu odhadnout )

    • NavajaMM napsal:

      Ďakujem za technickú pripomienku. Ten roh ma nenapadol a pritom je to také jednoduché.
      Dnes je tá cesta schovaná v lese, ale kým sa používala, bola celá viditeľná a mohli fungovať aj vizuálne signály. Najlepšie by bolo, keby na tých miestach niečo našli archeológovia.
      Podľa ďalších indícií mám hypotézu, že tento úsek cesty bol taký strmý, že sa po ňom nemohol dostať bežný voz so záprahom samostatne bez pomoci nahor ani nadol. Voz teda musel prísť na začiatok úseku a signálom (rohom) privolať pomoc.

  5. Slim napsal:

    Snad nebude Navajovi vadit, když si „ještě dovolím přinést tyhle švestičky“.
    Bohužel nejsou z mojí zahrádky.

    http://jitkacet.blogspot.cz/2011/08/velka-fatra-202282011.html

    Takhle nějak to tam je (tedy bylo), včetně Kremnice i Štiavnice, jenom hořec brvitý jsem skoro určitě neviděl. Ale zato jsem pojal podezření, že ty velikánské hořce byly spíš h. Clusiovy, než tolitové. Ta hluboká modrá, snad je to „paví modř“ je nádherná a dost neobvyklá.

    http://botany.cz/cs/gentiana-clusii/

    • NavajaMM napsal:

      Ďakujem, áno, tá túra, to je verný obrázok Veľkej Fatry.
      Inak potvrdzujem obidva druhy horcov. Sú tam hojné. Tolitov horec mi nič nehovoril, ale našiel som si, že po slovensky je to horec luskáčovitý. Je asi zriedkavejší, než ten Clusiov, ale isto som ho tam videl.

    • Karamela napsal:

      Nádhera!
      Miluju Slovensko

    • LB napsal:

      Ano, krása, a báječné počtení po ránu. Ta Kremnica na fotkách mi připomíná Spišskou N. Ves, tedy tamní kostel, je to taky německá architektura? Nebo jaká?

      • NavajaMM napsal:

        Dobrý postreh. Kremnica má gotický kostol s neogotickou prestavbou a SNV má tiež neogotický kostol, takže obidva v tom istom slohu. Pozrel som si teraz narýchlo ich históriu a obidva kostoly majú vežu v tom istom slohu a stavba (no skôr prestavba) oboch spadala do rozpätia 40 rokov. Teda sú rovesníčky.
        Architektúra oboch je gotická a je veľmi pravdepodobné, že majstri stavbári boli tam aj tam Nemci.

  6. vonrammstein napsal:

    A tohle už je kurva za čárou:

    • NavajaMM napsal:

      Rytier, viete, že nepatrím medzi vítačov. No článok, ktorý má v záhlaví falšovanú (fotošopom upravenú) fotku, na mňa nepôsobí dôveryhodne.

      • vonrammstein napsal:

        Ale jistě. Jde o obsah, ne o obal.

        • NavajaMM napsal:

          No vidíte a máme tu článok proti manipulácii s deťmi, napísaný manipulatívnym štýlom. Lebo celý nápad je dobrý. Je veľmi užitočné, aby sa deti učili o svete okolo seba, možno by som kvôli tomu ubral aj z inej látky. No a článok sa dostane k záveru, keď sa povie, že ministerka nedala ucelený plán, ako si to predstavuje – ALE – „Již dříve však podpořila Centrum občanského vzdělávání…“, ktoré malo vo svojom portfóliu AJ projekty zamerané na „úctu k rozmanitosti“ – čo autor v závere vysvetľuje (lebo asi nemôže citovať v úvodzovkách) ako podporu imigrantov a homosexuálnych rodín.

          Pán rytier, ten článok sa mi nepáči, lebo keď ide vymývanie mozgov, tak neplatí, že sa vybíja klin klinom.

  7. kočka šklíba napsal:

    NavajaMM ve Velké Fatře jsem byla , je to už tedy nějaká doba. A dokonce jsme vylezli s manželem na Velkou Križnou, a manžel našel nejkratší cestu, ve 2/3 jsem ale myslela že dál už nedojdu, rozbrečela jsem se :D, no nakonec jsem to dala, nic jiného mně ani nezbývalo, stálo to za to, bylo to krásné, nezapomíná se na to. A taky ne na to, když jsme šli dolů po frekventované dlouhé cestě, a já si říkala, kam se na nás hrabete :D. A čeká vás hodně dlouhá cesta ;).

Komentáře nejsou povoleny.